Vodcovia Európy vo voľbách pohoreli: Macron a Scholz dostali „na frak“, zamiešať karty môže Meloniová. Kto sú víťazi a porazení?

Voľby do európskeho parlamentu sú za nami. Výsledky v niektorých krajinách, ako Francúzsko, Slovensko či Česko, boli prekvapením. V iných, ako sú napríklad pobaltské štáty a Nemecko, sa podobný výsledok očakával.

Mediálne titulky plní hlavne nárast krajne pravicových strán. Kto však bol skutočný víťaz a kto sú porazení?

Víťaz – krajná pravica

Svetové médiá, hlavne americké, plnili počas eurovolieb bombastické titulky. Napríklad americká televízia CNN na svojom webe uvádzala, že krajná pravica v Európe prevzala moc. Problémov to má hneď niekoľko.

V niektorých krajinách, ako Rakúsko, Francúzsko či Belgicko krajne pravicové strany dosiahli víťazstvo. V ďalších, ako Nemecko či Slovensko sa im tiež darilo a získali zastúpenie.

V skutočnosti sa krajnej pravici darilo menej, ako sa v najhorších scenároch očakávalo. Väčšinu si naďalej udržala centristická proeurópska koalícia, ktorá pozostáva zo strednopravicovej Európskej ľudovej strany (EPP), strednoľavicových socialistov a demokratov (S&D) a liberálov z Renew Europe. Tieto tradičné frakcie získali 403 poslancov, čo činí 56 %.

zdroj: TASR/AP, Lewis Joly

Komentátori sa ale zhodujú, že to je znak, že krajná pravica v Európe neodchádza, ale naopak, pre tradičné politické strany to má byť varovanie, že môže v budúcnosti výrazne rásť. Krajným pravičiarom prialo post-covidové obdobie, vojna na Ukrajine a problémy spojené s ňou – inflácia, energetická kríza atď.

Neočakáva sa ale, že krajná pravica by dokázala výrazne zmeniť smerovanie zahraničnej politiky a pomoc Ukrajine. Samotná krajná pravica je v otázke vojny a pomoci pre Ukrajinu rozdelená. Kým nemecká AfD ju úplne odmieta, francúzske Národné združenie podporuje napríklad defenzívne zbrane. Rozdiel medzi týmito stranami existuje aj vo vnímaní Ruska ako existenčnej hrozby pre Európu.

Krajnej pravici priala aj pokračujúca migračná kríza v Európe a s ňou spojená aj kriminalita či islamský terorizmus. Príkladom toho je aj nedávny útok imigranta z Afganistanu, ktorý v Nemecku zabil policajta. Európski politici ani po rokoch nenašli spôsob, ako nelegálnu migráciu obmedziť a ochrániť hranice starého kontinentu.

Existuje miesto, kde Ukrajinci „nakopávajú“ Rusov. Krym je pre Kremeľ jedna veľká slabina

Víťazky – Le Penová a Meloniová

Ďalšími víťazkami sú duo Le Penová a Meloniová, ktoré by spoločne mohli získať väčší vplyv. Strana Bratia Talianska, ktorú vedie talianska premiérka Giorgia Meloniová, je tiež často označovaná v médiách za krajnú pravicu. V skutočnosti je to ale viac mainstreamová a konzervatívna pravicová strana. Samotná Meloniová uviedla, že jej vzorom je Republikánska strana v USA, ktorú tiež nikto nepovažuje za krajnú pravicu.

O tom, že Meloniová patrí viac k mainstreamu, svedčí aj lákanie šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leynovej, ktorá sa vyjadrila, že bude spolupracovať aj s frakciou Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). To je mimochodom frakcia, kde bola zaradená aj slovenská strana SaS či česká ODS, čo ukazuje, že o žiadnu extrémistickú frakciu nejde.

Meloniová je ale zároveň obletovaná aj šéfkou Národného združenia Marine Le Penovou, ktorá by chcela so stranou talianskej premiérky vytvoriť v europarlamente superfrakciu.

Národné združenie bodovalo vo voľbách vo Francúzsku, kde voľby vyhralo s vysokým rozdielom nad Macronovou stranou Obroda. Aj Le Penovej strana sa pokúša zbaviť nálepky krajnej pravice, zjemňuje svoju rétoriku a politikou skôr pripomína centristické strany. Otázne je, či tento prerod len predstiera, alebo ide o naozajstnú zmenu v politike strany.

zdroj: TASR/AP, Roberto Monaldo

Medzi oboma političkami ale existuje rozdiel vo vnímaní Európskej únie. Spočiatku bol Brusel po zvolení Meloniovej v panike. Očakávalo sa, že bude ďalším spojencom Viktora Obrána a európskym lídrom bude spôsobovať vrásky na čele. Nič také sa ale nestalo a Meloniová sa o Európskej únii vyjadrovala pozitívne. Hlasovala ako väčšina jej kolegov z Európy a dokonca zohrala významnú úlohu aj pri presvedčení Viktora Orbána, aby neblokoval pomoc pre Ukrajinu.

„Veľmi dobre sa mi spolupracuje s Giorgiou Meloniovou“, ktorá je „jasne proeurópska„, komentovala spoluprácu s političkou Von der Leyenová.

Zlé jazyky hovoria, že Meloniová sa proeurópskou političkou stala, aby získala finančné prostriedky z EÚ a aby jej európska „dvadsaťsedmička“ pomohla s migráciou.

Oproti tomu Marine Le Penová sama seba označuje za euroskeptičku. Skeptická nie je voči nášmu kontinentu, ale voči európskym inštitúciám. Le Penovej strana už Úniu nechce opustiť, ale chce sa ju pokúsiť zreformovať.

Je však otázne, či by Meloniová bola ochotná pristúpiť na ponuku Le Penovej, pretože by tak prišla o miesto na výslní medzi tradičnými európskymi politikmi. Na druhej strane by takáto frakcia získala na sile.

Víťazi – Ľudovci a Ursula von der Leyen

Voľby vyhrala Európska ľudová strana (EPP), ktorá opäť obhájila pozíciu najväčšej frakcie v Európskom parlamente. Vyhrať sa im podarilo s veľkým odstupom napríklad v Nemecku, kde CDU/CSU doslova prevalcovali vládnu koalíciu.

Výhru si pripísali aj v pobaltských štátoch. Poslanca získali aj na Slovensku, do tejto frakcie patrí Miriam Lexmann z KDH.

EPP oproti minulému obdobiu získala o sedem poslancov viac, celkovo 184.

zdroj: TASR/AP, Ebrahim Noroozi

Výhra EPP a tiež fakt, že sociálni demokrati a liberáli majú 56 % hlasov, priblížili Ursulu von der Leyen k druhému funkčnému obdobiu šéfky Európskej komisie. Na obhajobu mandátu potrebuje 361 hlasov, čo je počet, ktorý by mohla získať.

Vyhraté ešte úplne nemá. Získať bude musieť podporu aj v Európskej rade. V bruselských kuloároch sa však pošepkáva, že súčasný predseda Rady Charles Michel už vedie proti Leyenovej antikampaň. Šéf Európskej rady sa má šéfke Komisie mstiť za to, že je populárnejšia ako on, tiež mu má vadiť, že mu ukradla pozornosť a zabudnúť nevie ani na incident v Turecku.

Tam turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pripravil pre svoju návštevu z Európy len dve stoličky. Na jednej sedel on, druhú si uchmatol Michel a Leyenová si nemala kde sadnúť. Kritika sa vtedy zniesla nielen na Erdogana, ale aj na Michela, ktorý sa nezachoval ako gentleman.

Porazení – Macron a Scholz

K najväčším lúzrom týchto volieb patria francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Olaf Scholz. Obaja muži, ktorí majú zohrať kľúčovú rolu vo vedení Európy boli potupne porazení.

Macronova strana Obroda získala 15 % hlasov, zatiaľ čo Le Penovej Národné združenie získalo o viac ako polovicu hlasov viac, 32 %. Francúzsky prezident sa preto rozhodol pre riskantný krok – rozpustenie francúzskeho parlamentu a vyhlásenie nových volieb. Macron sa zrejme domnieva, že jeho strana dokáže získať lepší výsledok a hlasy pre Le Penovej stranu boli vo veľkej miere protestné hlasy. Spolieha sa zrejme na kalkul, že keď pôjde do tuhého, Francúzi si nevyberú extrém. Sociálni demokrati, ktorí skončili v eurovoľbách tretí s 14 % tento riskantný krok kritizujú a tvrdia, že Macrona môže nemilo prekvapiť. Ak mu to nevyjde, Le Penovej strana sa môže stať dominantnou stranou v parlamente.  

zdroj: TASR/AP, Caroline Blumberg

Potupu zažil aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Jeho sociálni demokrati (SPD) skončili tretí s 13,9 %, čo je najhorší výsledok v celonemeckých voľbách v histórii strany. SPD predbehli kresťanskí demokrati z CDU/CSU s 30 % i extrémna pravica AfD s 15,9 %.

Prepadli sa aj ďalšie strany vládnej koalície, Zelení získali 11,9 % a slobodní demokrati FDP 5,2 %.

Predseda CSU Markus Söder už vyzval nemeckého kancelára, aby aj on po vzore Francúzska vypísal nové parlamentné voľby.

Porazení – Zelení, liberáli a zelená politika

Veľkými porazenými sú Zelení a ich politika. Táto frakcia v europarlamente stratila 20 kresiel, čo ich po liberáloch z Renew Europe, ktorí stratili 22 kresiel, činí druhou frakciou s najvyššími stratami. Práve straty týchto dvoch frakcií a nárast populistov a extrémistov svedčí o tom, že občania nie sú stotožnení so všetkými aspektami zelenej politiky. Napríklad voliči z Nemecka kritizovali zatváranie jadrových elektrární. Veľké vášne vyvoláva aj zákaz spaľovacích motorov v roku 2035. Kritike čelili aj od farmárov, ktorí tvrdili, že zelená politika Bruselu ničí ich konkurencieschopnosť.

zdroj: TASR/AP, Geert Vanden Wijngaert

Brusel by možno urobil lepšie, keby ľudí a firmy motivoval na prechod k zelenej politike a nie ich nútil reguláciami. Práve motivácia má v USA zohrať významnú rolu v prechode na zelenú energiu či v prechode od spaľovacích áut k šetrenejším vozidlám k životnému prostrediu.

Porazení – Robert Fico a Viktor Orbán

Výsledky zo Slovenska ukazujú, že napriek atentátu na premiéra Roberta Fica sa nepodarilo ovládnuť aj eurovoľby a Smer porazilo Progresívne Slovensko. Nepomohli ani doplnené billboardy kandidujúcich za Smer, ktoré hlásali Za Fica.

Naopak, Progresívnemu Slovensku sa podarilo mobilizovať veľkú časť voličov nielen v Bratislave, ale aj na Liptove, v okolí Banskej Bystrice, v časti Oravy či východu.

Pokračuje aj úpadok Hlasu, ktorý získal len 7,18 %. Postupne ho tak zrejme pohltí Smer.

zdroj: TASR/AP, Denes Erdos

Nedarilo sa ani Viktorovi Orbánovi, ktorého Fidesz síce vyhral s 43,8 %, no ide o výsledok cítiteľne horší ako v minulých eurovoľbách. Darilo sa jeho vyzývateľovi Péterovi Magyarovi, ktorého nová opozičná strana TISZA získala 31 %.

Tento výsledok strany, ktorá vznikla len v apríli tohto roka naznačuje, že Fidesz získal nečakaného súpera, ktorý môže v budúcnosti zamiešať karty.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie