Kde sú najviac ohľaduplní vodiči na Slovensku? Celú krajinu som prešiel na bicykli a zažil neuveriteľné veci

Na slovenských cestách platia nové pravidlá správania sa cyklistov a motoristov. V platnosti je už od 1. marca 2022 novela Zákona o cestnej premávke, ktorá má podporovať aj vznikajúcu cyklistickú infraštruktúru po vzore zahraničia.

Adrián Gazdík, organizátor projektu Naprieč Slovenskom, si to s nadšencami cyklistiky vyskúšal priamo v praxi. Ako sám tvrdí, nie všetci však tento zákon dodržiavajú. Praje si, aby boli cyklisti aj vodiči ohľaduplnejší a cestu zdieľali.

Ako však vyplýva z rozhovoru, dojmy z novely zákona má Gazdík zmiešané a aj novou edíciou projektu Naprieč Slovenskom sa pokúsil upozorniť na potrebu vyššej miery ohľaduplnosti účastníkov cestnej premávky.

 „Našli sa ohľaduplní a ukážkoví vodiči, no našli sa vodiči, ktorí po nás vytrubovali, pokrikovali či ukazovali rôzne nevhodné gestá. Autobusár na nás dokonca zavolal políciu, tá o novom zákone ani nevedela,“ vyjadril sa pre Startitup organizátor projektu a zakladateľ športovej akadémie OSA.

Aké medzery majú slovenskí vodiči a kde boli vodiči najohľaduplnejší, nám prezradil Adrián Gazdík v rozhovore.

zdroj: Startitup – Adrián Gazdík je organizátorom projektu Naprieč Slovenskom, ktorý chce šíriť myšlienku bezpečnosti na cestách pre všetkých účastníkov cestnej premávky.

• Novelu zákona nepoznajú podľa Gazdíka ani niektorí policajti
• Najviac neohľaduplnosti zažil pelotón na západnom Slovensku. Čím však vyniká stredné a východné Slovensko?
• O cyklistickej infraštruktúre je na Slovensku ťažké hovoriť. Ktoré mesto je však popredu? 

Bicyklovali ste po celom Slovensku v rámci projektu Naprieč Slovenskom. Čo ste zistili – sú Slováci za volantom ohľaduplní?

Cyklistiku vnímame ako alternatívnu formu dopravy, a to nielen týmto podujatím. Počas projektu Naprieč Slovenskom sme si uvedomili, že nový zákon o cestnej premávke nie je tým, čo by hneď cestnej premávke pomohlo.

Niektorí vodiči cyklistov považujú za prekážku na ceste. Počas konania projektu sme sa stretli aj s tým, že nás niektoré autá vytláčali z cesty, kričali na nás či ukazovali rôzne gestá cez okienko. Vodiči sa za volantom cítia dominantní. Gestami to však končilo, keďže nás bolo viac ako 20.

Čo vás na cestách naopak veľmi potešilo?

Sú aj dobrí vodiči, ktorí videli, čo robíme a ako to robíme. My sme za naším pelotónom vždy mali sprievodné vozidlo, ktoré poukázalo na to, o akú akciu ide. Mnohí o nás vedeli a zakývali či zatrúbili. Bolo vidieť rôzne pozitívne ohlasy.

Ďalšia z vecí, ktorá nás potešila, bolo pozorovať presun zo západu na východ. Na východnom či na strednom Slovensku je premávka omnoho redšia a ľudia sa tam až tak neponáhľajú.

Veľký faktor v tom zohráva ekonomika, ale aj zo strany vodičov bolo viac viditeľné, že nás rešpektujú. Ak dôjde k nejakej nehode, tak to je naozaj náhoda a nie agresívny vodič. Cyklistovi sa tam jazdí komfortnejšie ako na západe Slovenska.

zdroj: Naprieč Slovenskom - Projekt Naprieč Slovenskom priniesol kombináciu negatívnych a pozitívnych interakcií pelotónu s vodičmi. Zákon nastavil pravidlá, ale tolerancia na cestách zostáva výzvou.

V marci 2022 bol uvedený do platnosti zákon, ktorý nariaďuje vodičom motorových vozidiel, aby dodržiavali 1,5-metrovú vzdialenosť pri obchádzaní cyklistov. Ako tento zákon hodnotíte, je to pre cyklistov dobrá správa?

Určite to je dobrá správa pre cyklistov, že sa konečne začalo niečo diať. Doposiaľ, keď neexistoval žiaden zákon, tak to vodičom dávalo akúsi pomyselnú dominanciu, že oni sú páni ciest. Druhá vec je uvedomenie si zákona a pravidiel u všetkých účastníkov cestnej premávky, lebo to nie je len o cyklistoch.

Ako to je v iných európskych krajinách?

Iné európske krajiny, napríklad škandinávske krajiny, majú omnoho viac uvedomelé obyvateľstvo. Aj tam sa to na začiatku tvorilo zákonom, a po čase to národ poňal za svoje.

Presne to sme sa snažili komunikovať aj projektom Naprieč Slovenskom, ktorého hlavným heslom je #ShareTheRoad, čiže zdieľajme cestu. Nesnažili sme sa nutne komunikovať zákon, ale toleranciu, rešpekt a úctu jedného voči druhému.

zdroj: Naprieč Slovenskom - Od 1. marca 2022 sa na slovenských cestách zmenili podmienky pre cyklistov. Novela Zákona o cestnej premávke má podporovať aj vznikajúcu cyklistickú infraštruktúru po vzore zahraničia.

S čím najhorším zo strany vodičov ste sa pri cyklistike stretli? Z našich skúseností je bežné, že vodič zastane, aby cyklistovi vynadal, že si vôbec dovolil použiť cestu.

Jednou z takých situácií bolo, keď na nás počas prvej etapy medzi Nitrou a Vrábľami vytrubovali a vytláčali nás z cesty autobusári. Dokonca na nás zavolali políciu, ktorá nebola informovaná o novom zákone pre cyklistov, a upozorňovali nás, aby sme chodili v jednom rade.

Bol to pre nás šok, lebo tento projekt bol organizovaný s podporou ministerstva vnútra a dopravnej polície. V prvej etape bol dokonca aj náčelník dopravnej polície účastníkom diskusie k tejto téme. Sám však povedal, že je možné, že sa to v rámci celého informačného toku zhora nadol nedostalo úplne k všetkým ľuďom.

Voda z ostrekovača je stále populárna?

Neviem, či to platí paušálne. Stalo sa nám, že jedno z áut, ktoré nás predbehlo a potom následne pribrzdilo, nás ostriekalo ostrekovačmi. To sa udialo počas ťažkej etapy zo Záhorskej Vsi do Levíc, kde cesta bola skutočne kritická. Chvíľu sme sa dokonca báli, či sa tam niečo nestane.

zdroj: Startitup – Stalo sa nám, že jedno z áut, ktoré nás predbehlo a potom následne pribrzdilo, nás ostriekalo ostrekovačmi. To sa udialo počas ťažkej etapy zo Záhorskej Vsi do Levíc, kde cesta bola skutočne kritická, opisuje Gazdík.

Okrem zákona má štát viacero iniciatív, ktoré sa dramaticky usilujú zmeniť podmienky. Dá sa však v tomto smere spoliehať na štát?

Pri projekte Naprieč Slovenskom nám pomohol aj štát, respektíve ministerstvo dopravy, ministerstvo vnútra a policajný zbor. Určite sa však dá pomôcť a robiť omnoho viac.

Ja na športovej scéne pôsobím vyše 20 rokov. Postupne pracujeme na tom, aby to bolo lepšie. Aj naša organizácia sa musí obracať na komerčný priestor a na súkromné firmy, ktoré rozmýšľajú podobne. Štát má o to záujem, ale mnohí ľudia tam majú zviazané ruky.

Vďaka spoločnostiam, ako napríklad Continental, ktorý podporil projekt Naprieč Slovenskom, sme mohli urobiť niečo naviac a môžeme v tom pokračovať aj naďalej.

Existujú aj ďalšie spoločnosti, ktoré by to mali robiť?

Určite a vôbec to nemusí byť spoločnosť, ktorá sa zaoberá dopravou. Ja si myslím, že každý jeden podnikateľ, ktorý tu podniká a je ekonomicky silný, by mal niečo spoločnosti vrátiť.

Spoločenská zodpovednosť  podnikateľov je to, čo by mali oni voči tej spoločnosti dávať naspäť a je úplne jedno, či je to organizácia ako Continental alebo nejaká iná.

zdroj: Naprieč Slovenskom - Novela Zákona o cestnej premávke je pre cyklistov dobrou správou. Doposiaľ, keď neexistoval žiaden zákon, tak to vodičom dávalo akúsi pomyselnú dominanciu, že oni sú páni ciest, tvrdí Gazdík.

V čom majú slovenskí vodiči ešte medzery?

Ak sa chceme posunúť vpred ako národ aj v tom ako spolu fungujeme v rámci dopravy, dá sa veci meniť, ale je to dlhodobý proces.

Keď pôjdem do histórie, Slovensko prišlo do stavu demokracie a mnohí sa s tým nevedeli vyrovnať a nedokážu to dodnes. Rovnako rýchly ekonomický nárast spôsobil to, že žijeme veľmi rýchlu dobu. Jedno, čo by sme mali teda zmeniť, je spomaliť.

Druhá vec, ktorá to môže aspoň sčasti ovplyvniť, je edukácia obyvateľstva už v útlom veku. My aktuálne rokujeme s ministerstvom dopravy na pokračovaní nášho projektu Naprieč Slovenskom. Predostreli sme im ponuku, aby sme s myšlienkou #ShareTheRoad pracovali celoročne aj v našej športovej akadémii OSA, kde sa prioritne venujeme deťom.

Kde by ste povedali, že boli vodiči voči vám najohľaduplnejší?

Krásne sa jazdilo v oblasti stredného Slovenska, v okolí Štiavnických vrchov a Banskej Štiavnice. Ide o jeden z najkrajších kútov Slovenska v rámci cyklistiky.

Aj napriek kopcom a prudkým zákrutám, ktoré sa tam nachádzajú, boli vodiči ohľaduplní. Cyklistov vnímali ako účastníkov premávky. Bolo dobré vidieť, že sa tam cyklista môže cítiť bezpečne.

V Bratislave sa žije omnoho rýchlejšie ako v iných častiach Slovenska. Ako je to teda na západnom Slovensku? 

Áno, tu ide všetko veľmi rýchlo. Ak sa pozrieme na hustotu premávky, šírku ciest či veľkosti motorových vozidiel, je to iné ako na východnom či strednom Slovenskom.

Je to citeľné, aj keď vám na 3-metrovej ceste príde do cesty škodovka ako veľký bavorák.

zdroj: Startitup - Podľa Gazdíka sú najohľaduplnejší vodiči na východnom a strednom Slovensku.

Vnímali ste rozdiel aj v cyklistickej infraštruktúre a cestách, aké sú na východe a západe Slovenska?

Z môjho pohľadu je u nás veľmi ťažké hovoriť o cyklistickej infraštruktúre. Ja osobne nevnímam zelený pás na hlavnej ceste, teda na krajnici, ako cyklistickú infraštruktúru.

Aj keď chápem, že mnohé mestá z pohľadu toho, ako je historicky postavené Slovensko a kompletne celá infraštruktúra, je komplikované vytvoriť paralelné cyklotrasy tak, ako to je na západe.

Stále si myslím, že to nie je doménou vlády a parlamentu, ak by mala byť cyklistická infraštruktúra bezpečná, nemala by byť súčasťou hlavných ciest, mala by viesť vedľa. Len tak budú cesty takmer 100 % bezpečné a šofér už sa nebude musieť sústrediť na to, čo mu na ceste zavadzia.

Cyklistická infraštruktúra je však všade po Slovensku takmer rovnaká. Sú samosprávy, ktoré sa o to snažia a robia všetko, čo vedia a môžu, aby aspoň tak dali najavo, že im na tom záleží.

Vedeli by ste povedať, ktoré kraje alebo mestá sú popredu oproti ostatným?

Pokrokovým mestom v cyklistickej infraštruktúre je Trnava, ktorá je spolu s tamojším primátorom pre mňa etalónom. Jednou z výhod mesta je historické centrum, ktoré je z pohľadu celkovej infraštruktúry pekne postavené a je stále možné ho rozvíjať a dobudovávať.

Bratislavu tiež vnímam ako mesto, ktoré vďaka Matúšovi Vallovi ide veľmi dopredu. Keď sa však v hlavnom meste urobí 5 km cesty dopredu, nikto si to nevšimne.

Napriek veľkému rozpočtu je dnes problém robiť cesty, je to veľmi drahé a náročné. Primátori narážajú na mnohé legislatívne problémy, a to nehovoriac o verejnom obstarávaní.

zdroj: Naprieč Slovenskom - Pokrokovým mestom v cyklistickej infraštruktúre je Trnava. Bratislavu tiež vnímam ako mesto, ktoré vďaka Matúšovi Vallovi ide veľmi dopredu, tvrdí Adrián Gazdík.

Ako by teda malo vyzerať moderné mesto, ak chce mať dobré podmienky pre cyklodopravu?

Infraštruktúru nezmeníme a môžeme mať aj miliardy. Neurobíme to hneď a naraz. Jedna z vecí, ktorá to naozaj môže zmeniť, je edukácia, kde budeme ľudí od malička učiť, aby chodili aj 3 kilometre na bicykli, a bude to fungovať.

Pravidelnou edukáciou za 10 rokov môžeme byť na oveľa lepšej úrovni. Dôvodom nebudú nové cesty, ale uvedomenie si mladých ľudí. Pre mňa je naozaj krásnym miestom, kde som aj dlhodobejšie pôsobil, Dánsko či Amsterdam. Práve tieto krajiny sú ukážkou uvedomenia ľudí, a to je to, čo nám chýba.