Vodiči pozor, ministerstvo chystá zmeny v pokutovaní. Radar by mohol byť v každej obci

Už takmer 20 rokov môžu v susednom Česku mestskí policajti pokutovať vodičov za prekročenie rýchlosti priamo v obciach. Zatiaľ čo české samosprávy na takomto systéme zarábajú a súčasne zvyšujú bezpečnosť na cestách, na Slovensku stále pretrvávajú nejasnosti.

Štátni a mestskí policajti sa nevedia zhodnúť na platných pravidlách a niektoré obce dokonca odmietli ponúkané radary od štátu. Pozrime sa, ako situácia vyzerá a čo nás v tejto oblasti čaká.

Informuje o tom portál Pravda. 

Rôzne typy radarov na slovenských cestách

Na našich cestách môžeš natrafiť na rôzne druhy rýchlostných radarov. Okrem prenosných policajných kamier nájdeš na diaľnici D1 aj stacionárne radary, ktoré dokážu zaznamenať prekročenie rýchlosti a slúžia ako dôkaz pri ukladaní pokút. Ministerstvo vnútra aktuálne chystá nákup takmer 300 nových rýchlomerov a kamier, celý proces sa však omeškal.

Zatiaľ najčastejšie stretneš pri vstupoch do dedín LED displeje, ktoré ti ukážu, akou rýchlosťou práve jazdíš. Tieto zariadenia ťa ako vodiča len motivujú k spomaleniu, no pokutovať ťa nemôžu. Mnohé obce by pritom rady nainštalovali vlastné rýchlostné kamery, ktoré by umožnili udeľovať pokuty. Argumentujú zvýšenou bezpečnosťou, no nepochybne by to prospelo aj ich rozpočtom. Prečo teda takéto stacionárne radary na Slovensku nemáme?

Problém so zmenou kompetencií

„Zatiaľ má takúto kompetenciu v samosprávach štát,“ vyjadril sa pre Pravdu predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Podľa neho obce ani mestá nemajú v súčasnosti právo prevádzkovať rýchlomery a kamery tohto typu.

ZMOS sa snaží o zmenu a upozorňuje, že celý proces trvá už dlho. „Momentálne vec riešime tak, aby to mohli robiť aspoň tie obce a mestá, ktoré majú zriadenú obecnú a mestskú políciu. Rokujeme o tom s ministerstvom vnútra a je to požiadavka, ktorú riešime už takmer dva roky,“ uviedol Božik.

Dopravný analytik Jozef Drahovský však poukazuje na to, že obce už pred dvoma rokmi dostali možnosť pripraviť si projekt, získať potrebné povolenia vrátane súhlasu s umiestnením, zadovážiť si radary, nainštalovať ich a merať rýchlosť. „Obce už v súčasnosti majú možnosť mať stacionárny radar, z ktorého pokuta pôjde do rozpočtu obce, ale musia splniť všetky náležitosti,“ vysvetlil.

Rozpory medzi záujmami obcí a bezpečnosťou

Problém podľa Drahovského spočíva v tom, že obce by si rady samy určovali, kde sa radary budú nachádzať. „Ich predstava je niekde na hranici katastra a ide o to, aby z pokút získali čo najväčšie tržby,“ podotkol expert.

Ministerstvo vnútra pritom vo svojej metodike analyzuje po žiadosti o inštaláciu radaru miesta v obci, kde dochádza k najväčšej nehodovosti kvôli nedodržiavaniu povolenej rýchlosti.

„Problém je v tom, že keď sa obciam prezentovalo, na ktorých uliciach bývajú nehody a na ktorých by teda mohol byť radar, už to nechceli. Jednoznačne tu cítiť, že z ich strany malo ísť o náhradu zdroja príjmov pre obce a nie cielené zníženie počtu dopravných nehôd,“ doplnil Drahovský pre portál Pravda.

Ministerstvo vnútra na základe výziev od samospráv pripravuje od októbra 2024 novú legislatívu, ktorá by mohla čiastočne zmeniť kompetencie mestskej polície. Rezort plánuje predstaviť nové znenie zákona v auguste tohto roka.

„Nové znenie zákona o obecnej polícii nanovo upraví ustanovenia, a to na základe aplikačnej praxe obecných polícií: legislatívne vymedzenia pri vykonávaní zákrokov, všeobecné i konkrétne oprávnenia, ako aj použitie donucovacích prostriedkov či strelnej zbrane,“ sľubuje rezort.

Nejednoznačný výklad zákona

Novela prinesie aj zmeny týkajúce sa cestnej premávky. Za najpodstatnejšiu zmenu ministerstvo považuje práve právo obcí prejednávať prekročenie najvyššej povolenej rýchlosti. „Súčasná legislatíva nepripúšťa možnosť, aby obecná polícia merala rýchlosť a ukladala pokuty vodičom,“ uvádza rezort.

S týmto výkladom však nesúhlasí prezident Združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Slovenska (ZNOMPS) Slavomír Pavelčák. Rovnako ako jeho predchodca Ján Andrejko si myslí, že zákon o obecnej polícii hovorí opak.

Ako informuje Pravda, podľa neho tretí paragraf tohto zákona dáva obecnej polícii právo riešiť priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a prejednávať ich v blokovom konaní.

„Mestská polícia má oprávnenie objasňovať a v blokovom konaní prejednávať priestupky proti bezpečnosti cestnej premávky v rozsahu uvedenom v základných úlohách obecnej polície, t. j. aj za priestupky spočívajúce v porušení zákazu jazdy vyššou rýchlosťou ako vyznačenou na dopravnej značke, resp. stanovenou všeobecnou úpravou cestnej premávky,“ vysvetlil Pavelčák.

Drahovský však upresňuje, že mestskí policajti síce rýchlosť kontrolovať môžu, ale záznam musia predkladať štátnej polícii. „Keď chcú merať, môžu, a nech aj merajú a problematických vodičov dávajú na riešenie štátnej polícii,“ uviedol dopravný analytik. Podľa neho mestská či obecná polícia v súčasnosti nemôže prekročenie povolenej rýchlosti prejednávať v blokovom konaní.

Český model ako inšpirácia

V Českej republike si viaceré mestá dlhodobo prevádzkujú vlastné radary a ich policajti majú právo pokutami za rýchlosť plniť obecné rozpočty. Napríklad v malom meste Říčany s populáciou len niečo vyše 16-tisíc obyvateľov sa nachádza 70 rýchlostných radarov. V roku 2022 na pokutách vybralo približne 2,5 milióna eur.

Slovenské ministerstvo vnútra síce tvrdí, že porovnávanie s Českom nie je veľmi namieste, pretože „u nich obce vykonávajú prenesený výkon štátnej správy nielen pri ukladaní pokút, ale aj vo veľa iných oblastiach“.

České ministerstvo vnútra však vysvetlilo, ako presne systém funguje. Obce môžu vyberať pokuty na základe dohody vopred uzavretej so štátnou políciou.

„Obecná polícia má oprávnenie merať rýchlosť iba na tých miestach, ktoré Polícia Českej republiky vopred vyhodnotí ako rizikové, respektíve ako miesta, kde z dôvodu nedodržiavania najvyššej dovolenej alebo povolenej rýchlosti dochádza k závažným nehodám,“ uviedla Hana Malá z odboru komunikácie českého ministerstva vnútra.

Tento systém majú Česi zavedený od roku 2006 a považujú ho za úspešný. „Podľa nášho názoru ide o dlhodobo overený a osvedčený systém,“ tvrdí rezort. Ministerstvo zastáva názor, že čím viac subjektov bude dohliadať na bezpečnosť cestnej premávky, tým lepšie podmienky budú existovať pre všetkých jej účastníkov.

„Obecné polície vďaka tomuto oprávneniu navyše výrazne pomáhajú Polícii Českej republiky, ktorá sa o to viac môže venovať preventívnej kontrolnej činnosti, riešeniu dopravných nehôd a podobne,“ doplnil český rezort.

Prezident slovenského združenia náčelníkov obecných a mestských polícií Pavelčák vidí podobnú možnosť aj na Slovensku.

„Nevidíme žiadny problém, aby meranie rýchlosti spadalo do kompetencií oboch polícií. V rovnakej kompetencii oboch polícií už existuje množstvo iných priestupkov. Práve naopak, nevidíme dôvod rozdielnej kompetencie riešenia takýchto priestupkov, a to vzhľadom na to, že pri mnohých druhovo zhodných priestupkoch takýto rozdiel neexistuje,“ uzavrel

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti