Vojna na Ukrajine bude dlhá, tvrdí analytik. Toto si myslí o jej vývoji

Mobilizácia ruských záložníkov naznačuje, že vojna na Ukrajine bude dlhá. Nie je však dôvod na obavy, že do tohto konfliktu budú priamo zatiahnuté aj ďalšie krajiny. Pre TASR to uviedol Jan Ludvík z Katedry bezpečnostných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu v Rusku vyhlásil čiastočnú mobilizáciu. Podľa ruského ministra obrany Sergeja Šojgua bude na základe tohto rozhodnutia mobilizovaných 300 000 záložníkov ruských ozbrojených síl.

Na predmetné Putinovo vyhlásenie reagovalo viacero európskych krajín vrátane Litvy, ktorá v stredu oznámila, že zvýšila úroveň pripravenosti síl rýchlej reakcie svojej armády.

Na čiastočnú mobilizáciu v Rusku reagoval aj šéf fínskeho rezortu obrany Antti Kaikkonen, ktorý povedal, že fínske obranné sily sú dobre pripravené a Helsinki situáciu pozorne monitorujú.

Vojna na Ukrajine už trvá viac ako 200 dní. 7 mesiacov krutej vojny

GALÉRIA+ 22

Ruskou mobilizáciou sa podľa analytika bezpečnostná situácia v Európe nijak zásadne nemení. „Mobilizácia ruských záloh nám dáva dôvod domnievať sa, že vojna bude dlhá. Nie je však dôvod domnievať sa, že do nej budú priamo zatiahnuté ďalšie krajiny,“ konštatoval.

Dopad mobilizácie 300 000 ruských záložníkov na vývoj bojov na Ukrajine bude podľa bezpečnostného analytika Ludvíka „záležať na spôsobe prevedenia mobilizácie“. „V tejto chvíli nemožno presne povedať, aký bude,“ uviedol.

Na otázku o možných vyhliadkach na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu odborník z Karlovej univerzity odpovedal, že v súčasnosti možno očakávať skôr dlhotrvajúci konflikt. „Zatiaľ sa úplne nerysujú plány na jeho riešenie,“ dodal.

Volkswagen hrozí odchodom zo Slovenska. Presun výroby by zasiahol tisíce ľudí

V štyroch regiónoch, ktoré na Ukrajine okupujú ruské sily – samozvaných republikách na východe Ukrajiny, Doneckej a Luhanskej, a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny sa v piatok začali referendá o ich pripojení k Rusku.

Podľa Ludvíka Ukrajina o dané územia po referendách prísť môže, no bude záležať, ako sa bude vyvíjať situácia na fronte. „Po referendách bude pre Rusko ťažšie tieto územia Ukrajine vrátiť diplomatickou cestou,“ skonštatoval.

5-dňové referendá

Referendá budú prebiehať päť dní až do utorka 27. septembra. Konajú sa v samozvaných republikách na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Podľa pozorovateľov je nepravdepodobné, že uponáhľané hlasovanie v oblastiach bojových operácií by mohlo byť úspešné a spravodlivé.

Navyše kvôli rozsiahlemu vnútornému presídleniu od začiatku vojny sú databázy voličov neaktuálne. Napríklad z Chersonskej oblasti odišla od začiatku ruskej invázie zhruba polovica obyvateľov, tvrdia ukrajinské úrady.

Referendá odsúdila Ukrajina aj jej západní spojenci a označili ich za „nelegitímne“ a „podvodné“. Európska únia ich výsledky neuzná a zároveň naznačila, že voči Rusku pripravuje nový balík sankcií.