Vojna s Iránom je neodvrátiteľná, Izrael vyzýva USA na okamžitý zásah

Izraelská diplomatka v rozhovore pre americký portál Newsweek varovala, že neodvratná vojenská konfrontácia s Iránom je len otázkou času, a apelovala na amerického prezidenta Joea Bidena, aby podnikol rozhodné kroky proti Iránu.

Fleur Hassan-Nahoum, osobitná vyslankyňa izraelského ministerstva zahraničných vecí, zdôraznila, že hrozba vojny s Iránom je nevyhnutná, pričom rastúce napätie v regióne môže viesť k vážnej eskalácii.

Toto varovanie prichádza v čase, keď Irán pohrozil odvetou Izraelu za nedávne zabitie šéfa politickej kancelárie H*masu, Ismáíla Haníju v Teheráne.

Spojené štáty sa odvtedy snažia zabrániť širšiemu konfliktu tým, že tlačia na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua aj Haníjovho nástupcu Jahju Sinvára, aby dosiahli prímerie v prebiehajúcej vojne v Gaze.

Zložité rokovania a rastúce napätie

Vo štvrtok sa začalo nové kolo rokovaní, ktoré bolo dlhodobo blokované, no napriek tomu Hassan-Nahoum upozornila na to, že iránska rétorika spôsobila v Izraeli „veľmi ťažkú atmosféru“.

Podľa jej slov Irán a jeho spojenci vedú úspešnú psychologickú vojnu proti Izraelu, čo zvyšuje úzkosť v regióne. Zároveň dodala, že nielen Izrael, ale aj viaceré arabské štáty v regióne podporujú plán na zničenie iránskeho režimu, hoci Spojené štáty zatiaľ nie.

„Nemyslím si, že Amerika pochopila, že konečným cieľom tu musí byť zmena režimu v Iráne,“ uviedla Hassan-Nahoum.

V rozpore s týmito tvrdeniami sú zistenia viacerých expertov, ktorí uvádzajú, že úspech externej zmeny režimu má historickú uspešnosť ledva 40 %.

Izraelské volanie po americkej vojenskej intervencii

Podľa Hassan-Nahoum by USA mohli vyhrať vojnu s Iránom „za pol dňa“. Navrhla, že Amerika by mohla zničiť iránsku jadrovú infraštruktúru pomocou špeciálneho vojenského vybavenia, ktoré vlastní iba ona.

Tvrdila, že Izrael by to nedokázal sám. Po zničení štyroch kľúčových infraštruktúrnych a energetických bodov v Iráne by podľa nej došlo k povstaniu miestnych obyvateľov proti režimu.

„Rozvojové krajiny nám už nikdy nebudú veriť.“ Diplomati varujú, že bezbrehá podpora Izraela môže podkopať podporu Ukrajiny

Irán však v posledných rokoch výrazne posilnil svoju vojenskú a jadrovú infraštruktúru a prehĺbil spoluprácu s Ruskom, najmä v oblasti obrany.

Napriek tomu Hassan-Nahoum tvrdila, že ruské neúspechy na Ukrajine by mohli Moskve zabrániť v poskytnutí pomoci Iránu v prípade útoku USA.

„Rusko teraz nie je v pozícii, aby mohlo Iránu pomôcť,“ uviedla. „Toto by bol kritický moment, keďže Ukrajina ich postavila do obrannej pozície. Toto by bol najlepší čas.“

Skepsa k americkým vojenským krokom

Hassan-Nahoum však vyjadrila pochybnosti o ochote Bieleho domu podniknúť takýto priamy útok na Irán. Pripomenula, že aj keď Biden nariadil údery proti milíciám napojeným na Irán v Iraku, Sýrii a Jemene, žiadna americká administratíva sa od roku 1979 neodhodlala k priamemu útoku na iránsku pôdu.

Aj bývalý prezident Donald Trump, ktorý nariadil zabitie iránskeho generála Qassema Soleimaniho, sa nakoniec rozhodol upustiť od priamych útokov na Irán napriek viacerým krízovým situáciám.

Napriek možnosti úspechu mnohí experti varujú, že kolaps iránskeho štátu by mohol viesť k destabilizácii regiónu, kde by sa mohli rôzne militantné skupiny ako Islamský štát (ISIS) pokúsiť znovu získať vplyv.

Októbrová eskalácia konfliktu v Gaze si podľa izraelských úradov vyžiadala približne 1 200 obetí na izraelskej strane a ďalších 240 ľudí bolo zajatých.

Odhaduje sa, že počas následnej vojny bolo izrealským bombardovaním v Gaze zabitých až 40 000 ľudí. Izraelská vojenská kampaň však čelí rastúcej medzinárodnej kritike, najmä v súvislosti s vysokým počtom civilných obetí a obvineniam z porušovania medzinárodného práva.