Monitorovanie ONLINE zo 14. februára sme ukončili. Naďalej však situáciu sledujeme ONLINE, všetko podstatné sa dozvieš z novovytvoreného sobotného článku, ktorý aktualizujeme minútu po minúte.

Pracovníci Černobyľskej jadrovej elektrárne sú natoľko vyčerpaní, že prestali vykonávať opravy a údržbu zariadenia súvisiaceho s bezpečnosťou, oznámila v nedeľu Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). O jej vyjadrení informovali televízie CNN a BBC.

Abramovičovo súkromné lietadlo pristálo v Moskve

Celkovo 211 technikov a pracovníkov bezpečnostnej služby je v službe takmer tri týždne, pretože od vstupu ruských síl do elektrárne počas prvého dňa invázie na Ukrajinu (24. februára) sa v závode nevystriedali pracovné zmeny, uviedla MAAE s odvolaním sa na ukrajinský regulačný úrad.

6:30 V Kyjeve bolo počuť v utorok ráno najmenej tri silné explózie

Najmenej tri silné explózie bolo počuť v utorok ráno v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev. Informovali o tom spravodajcovia agentúry AFP s tým, že príčina výbuchov nebola bezprostredne známa. AFP približuje, že výbuchy sú niekedy spôsobené zbraňami protivzdušnej obrany.

Novinár z tejto agentúry videl tiež v diaľke stúpať dym, avšak na miesto sa nemohol dostať pre zákaz nočného vychádzania, ktorý platí do 06.00 h SEČ. Hlasné výbuchy v centre Kyjeve, ku ktorým malo dôjsť okolo 05.00 h miestneho času (06.00 h SEČ) hlásil tiež tím reportérov stanice CNN.

Stanica Sky News s odvolaním sa na lokálne zdroje uviedla, že plamene pohltili obytnú budovu v Kyjeve po tom, čo ju zasiahol projektil. Či došlo k zraneniam, nie je zatiaľ známe. Boje v okolí metropoly Kyjev, ktorá je takmer úplne obkľúčená ruskými silami, sa v ostatných dňoch zintenzívnili. Už niekoľko dní prebiehajú prudké boje na severozápadnom predmestí hlavného mesta. Od začiatku ruskej ofenzívy z 24. februára utiekla z trojmiliónového Kyjeva viac než polovica jeho obyvateľov.

6:17 Poradca ukrajinského prezidenta: Vojna s Ruskom by sa mohla skončiť do mája

Vojna na Ukrajine by sa pravdepodobne mohla skončiť do začiatku mája, keď Rusku dôjdu zdroje na ďalšie útoky. V pondelok neskoro večer to vo videu, ktoré zverejnili viaceré ukrajinské médiá, povedal Olexij Arestovyč, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

Presné načasovanie konca vojenskej invázie zo strany Moskvy bude podľa Arestovyča závisieť od toho, koľko zdrojov je ochotný Kremeľ do tejto ofenzívy nasadiť.

„Myslím si, že nie neskôr ako v máji, začiatkom mája, by sme mali mať mierovú dohodu. Možno omnoho skôr, uvidí sa, hovorím o najneskorších možných dátumoch,“ uviedol Arestovyč.

Pokračoval, že v súčasnej situácii podľa neho buď dôjde k veľmi rýchlemu uzavretiu mierovej dohody – v rámci týždňa či dvoch – vrátane stiahnutia vojsk alebo bude nasledovať druhý pokus Ruska s pomocou napríklad bojovníkov zo Sýrie. V tomto prípade, ak ich Ukrajina porazí, by mohla byť dohoda o mieri podľa Arestovyča na stole v polovici až koncom apríla.

„Absolútne šialený“ scenár by mohol zahŕňať to, že Moskva vyšle do bojov nových brancov len po mesačnom výcviku, povedal.

2:10 Rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom budú pokračovať v utorok

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok neskoro večer prostredníctvom videa uviedol, že mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou budú pokračovať v utorok po tom, čo ich v priebehu dňa prerušili. Ako ohlásil predtým Zelenského poradca Mychajlo Podoľak, išlo o technickú prestávku. TASR prevzala správu z agentúry Reuters.

 Zelenskyj priblížil, že dostal informácie, že rokovania ukrajinskej delegácie s ruskou stranou prebiehali „celkom dobre“. „Uvidíme však. Pokračovať budú zajtra,“ dodal. Ako ďalej povedal, o úsilí ukončiť vojnu s Ruskom „spravodlivým mierom“ hovoril aj s izraelským premiérom Naftalim Bennettom.

Pondelkové rokovania prebiehali virtuálne a nie za osobnej účasti vyjednávačov, ako tomu bolo počas predošlých troch kôl rozhovorov. Ukrajinskí vyjednávači sa tak v súčasnosti nachádzajú v Kyjeve, pričom stretnutia sa uskutočnili na bieloruských hraniciach.

zdroj: IG/Zelenskyj

23:50 Zelenskyj podal návrh na predĺženie stanného práva o ďalší mesiac

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predložil parlamentu návrh na predĺženie stanného práva v krajine v súvislosti s ruskou vojenskou inváziou o ďalších 30 dní s účinnosťou od 24. marca.

TASR informuje na základe správy prevzatej z agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na oficiálnu internetovú stránku prezidenta Zelenského. Vojna na Ukrajine sa začala 24. februára, keď šéf Kremľa Vladimir Putin spustil útok ruských síl, ktorý Moskva nazýva „špeciálnou vojenskou operáciou“. Ide o najväčší útok na európsky štát od druhej svetovej vojny.

Zelenskyj vyhlásil v deň vypuknutia ozbrojeného konfliktu na území Ukrajiny všeobecnú mobilizáciu. Z dôvodu zavedenia stanného práva na území Ukrajiny nemôžu krajinu dočasne opustiť muži vo veku 18 – 60 rokov.

23:10 V pondelok bolo z miest na frontovej línii evakuovaných vyše 4000 ľudí

Viac ako 4000 ľudí sa podarilo v pondelok evakuovať z ukrajinských miest ležiacich pri frontovej línii cez sedem humanitárnych koridorov. Oznámila to prostredníctvom videa ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, informujú stanica Sky News a agentúra Reuters.

Dovedna malo byť počas pondelka otvorených až desať humanitárnych koridorov, avšak tri z nich nefungovali, dodala Vereščuková. Z neúspechu evakuácií na niektorých trasách obvinila vicepremiérka Ukrajiny ruské sily, ktoré podľa jej slov strieľali na civilistov v Kyjevskej oblasti. Ako povedala predtým počas dňa, okrem miest v okolí Kyjeva mali evakuácie prebiehať aj z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Rusko opakovanie odmieta, že by útočilo aj na civilné ciele.

22:35 Spravodajca americkej televízie Fox News utrpel zranenia

Spravodajca americkej televízie Fox News Benjamin Hall v pondelok utrpel zranenia pri pokrývaní invázie Ruska na Ukrajine a je hospitalizovaný. V oznámení to uviedla samotná televízia, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra AFP.

Brit Hall, ktorý je dopisovateľom Fox News zameraným na ministerstvo zahraničných vecí, utrpel zranenia, keď „zbieral informácie pri Kyjeve“, napísala televízia. „Teraz máme minimum podrobností, ale Ben je hospitalizovaný a naše tímy v teréne pracujú na získaní ďalších informácií,“ dodala Fox News.

Ukrajinská generálna prokurátorka Iryna Venediktovová v príspevku na Facebooku napísala, že britského novinára zasiahli do oboch nôh črepiny granátu a má ich zranené. Neuviedla meno novinára, ale zverejnila fotografiu novinárskeho preukazu do amerického Kongresu, ktorý patrí reportérovi Fox News.

Asociácia dopisovateľov orientovaných na ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedla, že je „zhrozená zo správy, že náš kolega spravodajca Benjamin Hall bol zranený, keď pokrýval vojnu na Ukrajine“. „Poznáme Bena ako vrúcneho, dobre naladeného človeka a vrcholného profesionála. Želáme Benovi rýchle uzdravenie a vyzývame na maximálnu snahu pri ochrane novinárov, ktorí robia prinášaním správ z Ukrajiny neoceniteľnú službu,“ dodala asociácia.

V nedeľu zastrelili v Irpine amerického novinára a ďalšieho zranili. Irpiň je predmestie Kyjeva, ktoré je frontovou líniou a zažíva jedny z najkrutejších bojov. Usmrtený videodokumentarista Brent Renaud (50) pracoval pre produkčnú televíznu a filmovú spoločnosť Time Studios na projekte o globálnej téme utečencov, uviedla spoločnosť.

Novinára, ktorý pri tomto útoku utrpel zranenia, identifikovala Medzinárodná federácia novinárov (IFJ) ako amerického fotografa Juana Arredonda. V tom istom aute sa s Američanmi nachádzal aj Ukrajinec a tiež utrpel zranenia, uviedol zdravotník, ktorý bol na mieste útoku.

22:20 Únia schválila ďalšie sankcie voči Rusku

Nemenované zdroje z prostredia diplomacie pre BBC uviedli, že v rámci najnovšieho balíka opatrení bude na zoznam sankcionovaných jednotlivcov pridaný ruský miliardár Roman Abramovič. Podrobnosti zatiaľ nezverejnili, no očakáva sa, že EÚ zakáže vývoz luxusného tovaru do Ruska a dovoz kľúčových tovarov z metalurgického sektora z Ruska. Očakáva sa aj zákaz nových európskych investícií do ruskej energetiky. Uvedené zdroje však tvrdia, že existujú výnimky.

Podľa nemenovaného diplomata medzi niektorými členskými štátmi vzniká čoraz zreteľnejšia „rozpor“. Pre BBC uviedol, že Poľsko a pobaltské štáty chcú prísnejšie sankcie, zatiaľ čo krajiny ako Nemecko, Taliansko, Maďarsko a Bulharsko uprednostňujú „konzervatívnejší“ prístup.

Nové sankcie vstúpia do platnosti po zverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Ďalšie podrobnosti o sankciách by mali oznámiť v priebehu utorka.

21:55 Hanbím sa, že som nechala ľudí „zombifikovať“ 

Vysielanie hlavných správ na ruskej štátnej televíznej stanici Pervyj kanal narušila žena s plagátom s protivojnovými heslami, ktorým vyzývala divákov, aby „neverili propagande“. TASR o tom informuje na základe správ televízie BBC a agentúry Reuters.

Na videu, ktoré sa v Rusku okamžite rozšírilo najmä na sociálnej sieti Telegram, možno vidieť, ako do záberu redaktorky v televíznom štúdiu hlavného spravodajského programu Vremia, vstupuje žena s plagátom, ktorý obsahoval protivojnové heslo „Nie vojne, zastavte vojnu“.

„Neverte propagande, tu vám klamú. Rusi sú proti vojne,“ stálo ďalej na plagáte, na ktorom boli nakreslená ukrajinská i ruská vlajka. Podľa BBC sa žena s plagátom volá Marina Ovsiannikovová a údajne pracuje pre televíziu. Pervyj kanal označuje ruskú inváziu na Ukrajine za „špeciálnu vojenskú operáciu“, ktorej cieľom je „denacifikovať“ Ukrajina, píše Reuters. Televízia už uviedla, že začala interné vyšetrovanie tohto incidentu.

https://youtu.be/en38nUhpPGQ

Reportérka už v minulosti vykonala od začiatku invázie na Ukrajinu niekoľko zaujímavých krokov, kedy sa ospravedlnila, že robila Rusku propagandu a že sa za to hanbí. Okrem toho povedala, že jej otec je Rus, matka Ukrajinka, a tieto bratské národy medzi sebou nemajú prečo bojovať. „Hanbím sa, že som nechala ľudí zombifikovať,“ priznáva v tweete.

21:30 Biden zvažuje cestu do Európy

Biely dom zvažuje možnosť cesty amerického prezidenta Joea Bidena do Európy, kde by mohol mať v nadchádzajúcich týždňoch osobné rozhovory s európskymi lídrami o ruskej invázii na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na troch amerických predstaviteľov oboznámených so záležitosťou, ktorí s ňou komunikovali pod podmienkou anonymity.

Jedným z potenciálnych miest v rámci cesty, ktorá ešte nie je sfinalizovaná, je Brusel, kde má centrálu NATO, povedal jeden z predstaviteľov. Ďalší z predstaviteľov povedal, že Biely dom rieši možnú návštevu centrály aliancie 24. marca a ďalšie potenciálne zastávky v Európe.

Bidenova cesta do Európy by nasledovala po tom, ako vicepremiérka Kamala Harrisová minulý týždeň navštívila Poľsko a Rumusko, kde s tamojšími lídrami diskutovala o rastúcej utečeneckej kríze vo východnej Európe vyvolanej ruskou inváziou. Cesta amerického prezidenta by zdôraznila podporu jeho vlády pre spojencov v NATO.

21:17 Izraelský premiér Bennett opäť telefonoval s Putinom

Izraelský premiér Naftali Bennett v pondelok opäť telefonoval s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o konflikte na Ukrajine. Kremeľ uviedol, že telefonát sa uskutočnil na žiadosť Izraela. TASR informácie prevzala od agentúry Reuters.

Nemenovaný izraelský predstaviteľ pre agentúru uviedol, že Bennett, ktorý v sobotu večer hovoril s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, odišiel uprostred pondelňajšieho zasadnutia izraelskej vlády telefonovať s Putinom. Tento telefonický hovor trval zhruba hodinu a pol.

Témou tohto rozhovoru bolo podľa izraelského predstaviteľa úsilie o dosiahnutie prímeria, ako aj izraelská humanitárna pomoc v regióne. Izrael v pondelok schválil vyslanie poľnej nemocnice na západ Ukrajiny. Podľa Bennettovej kancelárie by mohla ošetriť asi 100 pacientov denne.

20:33 Ruská armáda pohrozila útokom na ukrajinské vojenské podniky

Ruská armáda tvrdí, že vykoná útoky, aby zneschopnila ukrajinský vojenský priemysel. Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov v pondelok povedal, že ruské sily podniknú kroky „na znefunkčnenie podnikov ukrajinského vojensko-priemyselného komplexu, ktoré sa zaoberajú výrobou, údržbou a opravou zbraní“. Zároveň vyzval pracovníkov týchto podnikov a obyvateľov žijúcich v ich okolí, aby odišli z „potenciálne nebezpečných zón“.

Konašenkovo vyjadrenie prišlo po tom, ako ruské sily zasiahli závod na výrobu lietadiel Antonov na letisku Sviatošyn, čo si podľa ukrajinských úradov vyžiadalo dvoch mŕtvych.

Hovorca ruského ministerstva obrany tiež zopakoval, že ruské sily budú naďalej útočiť na zahraničných bojovníkov, ktorí prídu na Ukrajinu, pričom im „nepreukážu žiadne zľutovanie“. (SITA)

20:32 Európska únia prijala štvrtý balík sankcií proti Rusku

Európska únia prijala v pondelok nové sankcie proti Rusku za jeho inváziu na Ukrajine. Diplomati uviedli, že k jednotlivcom na sankčnom zozname bol zaradený aj ruský oligarcha Roman Abramovič. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Predsedníctvo EÚ, ktoré v súčasnosti zastáva Francúzsko, na Twitteri napísalo, že veľvyslanci 27 členských krajín EÚ schválili štvrtý balík sankcií. Ten zasahuje jednotlivcov a spoločnosti, ktorých „účasť na útoku proti Ukrajine bola preukázaná“. Ich mená a názvy majú byť „urýchlene“ zverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie, kde sa oznamujú všetky právne záväzné rozhodnutia Únie, oznámilo tiež predsedníctvo.

Dodalo, že sankcie boli vypracované po dohode so západnými spojencami. Traja diplomati pre AFP povedali, že miliardár a majiteľ anglického futbalového klubu Chelsea Abramovič bol dodaný na zoznam bohatých Rusov, ktorých majetok v EÚ – vrátane superjácht a sídiel – môže byť zhabaný a odmietnutý im môže byť aj vstup do Únie.

Tento krok proti Abramovičovi nasleduje po rovnakom kroku Británie a Kanady, ktoré ho minulý týždeň zaradili na podobné zoznamy. Rozhodnutie Londýna pozastavilo aj Abramovičov náhlivý pokus predať Chelsea. Miliardár svoj zámer predať klub oznámil 2. marca.

Podľa jedného z diplomatov EÚ je oficiálnym dôvodom sankcionovania Ambramoviča to, že „je ruský oligarcha, ktorý má už dlho blízke vzťahy s (ruským prezidentom) Vladimirom Putinom“, a má k nemu „privilegovaný prístup“. Abramovič (55) je podľa diplomatov vnímaný ako človek, ktorý je pre ruskú vládu „významným zdrojom príjmov„.

zdroj: TASR

Cez víkend bolo vidieť, ako Abramovičova 140 metrov dlhá superjachta Solaris pláva do prístavu v Čiernej Hore, píše AFP. Balkánska krajina nie je členom EÚ, ale má ambície patriť tam. Plavidlo niekoľko dní predtým opustilo španielsky prístav Barcelona. Ruský oligarcha má majetok v hodnote 11,3 miliardy eur, ako uvádza časopis Forbes, a údajne vlastní niekoľko jácht. Tento miliardár nadobudol aj portugalské a izraelské občianstvo. (TASR)

20:30 Medzinárodný súdny dvor rozhodne o žalobe Ukrajiny na Rusko v stredu

Medzinárodný súdny dvor (MSD) v pondelok uviedol, že rozhodnutie v prípade žaloby Ukrajiny na Rusko vydá v stredu 16. marca. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Na pojednávaní 7. marca, ktoré Rusko bojkotovalo, Ukrajina súd požiadala, aby nariadil Moskve zastaviť vojenské aktivity. Kyjev tvrdí, že invázia bola založená na nesprávnom výklade zmluvy OSN o genocíde.

Prípad sa konkrétne zameriava na výklad zmluvy o predchádzaní genocíde z roku 1948, ktorú podpísali obe tieto krajiny. Zmluva označuje MSD za arbitra pre riešenie sporov medzi signatármi tohto dokumentu, pripomenula agentúra Reuters.

Ruský prezident Vladimir Putin tvrdí, že ruská „špeciálna vojenská operácia“ je potrebná „na ochranu ľudí, ktorí boli vystavení šikanovaniu a genocíde“ na východe Ukrajiny. Naopak Ukrajina tvrdí, že tvrdenie o genocíde je nepravdivé a v žiadnom prípade neposkytuje právne ospravedlnenie pre ruskú inváziu.

Advokátka Monika Mareková, ktorá je doktorandkou na Katedre ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe v piatok pre TASR uviedla, že ak by Rusko nerešpektovalo rozsudok súdu, bude (tento rozsudok) iba ťažko vymáhateľný. Argumentovala tým, že v rámci medzinárodného práva síce existujú „páky“ na zastavenie agresora cez rozhodnutia Bezpečnostnej rady (BR) OSN. Rusko je však taktiež členom BR OSN, a tým pádom bude zrejme akékoľvek jej rozhodnutia namierené proti Ruskej federácii vetovať. (TASR)

19:55 Rakety na základňu Javoriv boli odpálené z ruského vzdušného priestoru

Rakety s plochou dráhou letu, ktoré v nedeľu zasiahli západoukrajinskú výcvikovú základňu pri meste Javoriv, boli odpálené z lietadiel letiacich v ruskom vzdušnom priestore. Uviedol to v pondelok nemenovaný predstaviteľ amerického ministerstva obrany s tým, že prípadné vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou by útoku nezabránilo. TASR správu prevzala od agentúry AFP.

Zástupca Pentagónu pod podmienkou zachovania anonymity povedal, že z ruských bombardérov letiacich nad Ruskom bolo v noci na nedeľu odpálených „pár tuctov“ riadených striel.

Tieto rakety následne zasiahli vojenský komplex neďaleko Ľvova, pričom zabili 35 ľudí a 134 zranili.

Podľa nemenovaného predstaviteľa amerického rezortu obrany bol tento útok príkladom toho, že vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou by „nemalo žiadny účinok“. Kyjev a niektorí západní predstavitelia v uplynulých dňoch opakovane vyzvali na vytvorenie bezletovej zóny nad krajinou, aby sa zabránilo útokom zo vzduchu, pripomenula AFP.

Spojené štáty a ďalší spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie (NATO) však tvrdia, že vytvorenie bezletovej zóny by si vyžadovalo, aby USA alebo NATO zostrelili akékoľvek ruské lietadlo, ktoré by túto zónu narušilo. Tím by sa vojna mohla rozšíriť z Ukrajiny ďalej do Európy. (TASR)

19:23 Biden zvažuje cestu do Európy

Biely dom zvažuje možnosť cesty amerického prezidenta Joea Bidena do Európy, kde by mohol mať v nadchádzajúcich týždňoch osobné rozhovory s európskymi lídrami o ruskej invázii na Ukrajinu. Informuje o tom agentúra AP s odvolaním sa na troch amerických predstaviteľov oboznámených so záležitosťou, ktorí s ňou komunikovali pod podmienkou anonymity.

Jedným z potenciálnych miest v rámci cesty, ktorá ešte nie je sfinalizovaná, je Brusel, kde má centrálu NATO, povedal jeden z predstaviteľov. Ďalší z predstaviteľov povedal, že Biely dom rieši možnú návštevu centrály aliancie 24. marca a ďalšie potenciálne zastávky v Európe.

Bidenova cesta do Európy by nasledovala po tom, ako vicepremiérka Kamala Harrisová minulý týždeň navštívila Poľsko a Rumusko, kde s tamojšími lídrami diskutovala o rastúcej utečeneckej kríze vo východnej Európe vyvolanej ruskou inváziou. Cesta amerického prezidenta by zdôraznila podporu jeho vlády pre spojencov v NATO. (SITA)

zdroj: TASR/AP

19:13 Ukrajina vyzvala na „okamžité“ vylúčenie Ruska z Rady Európy

Ukrajina v pondelok požiadala, aby bolo Rusko okamžite vylúčené z Rady Európy (RE), a uviedla, že po napadnutí susedného štátu nemá už právo zostať členom tejto organizácie na ochranu ľudských práv na európskom kontinente. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

https://www.instagram.com/p/CbF-yhfAp4O/

Výbor ministrov, rozhodovací orgán Rady Európy, deň po začiatku invázie pozastavil Rusku členstvo v organizácii. Vylúčenie by však bolo nevídaným krokom, píše AFP. „Vyzývame vás, aby ste urobili toto rozhodnutie a vylúčili Rusko z Rady Európy,“ povedal prostredníctvom videomostu ukrajinský premiér Denys Šmyhal Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy (PZ RE) v Štrasburgu na východe Francúzska.

Šmyhal dodal, že útok Ruska znamená, že táto krajina „nemôže zostať v európskej rodine“.

„Ukrajina je v plameňoch, stovky domov boli zničené, milióny Ukrajincov nemajú elektrinu, vykurovanie,“ povedal premiér v príhovore na zasadnutí PZ RE v mene prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý sa v tých chvíľach zaoberal naliehavým vývojom, keďže práve prebiehali rozhovory Ukrajiny s Ruskom.

„Musíme sa zjednotiť v našom postupe pri obrane Ukrajiny, ale tiež pri obrane celej Európy,“ apeloval Šmyhal. Parlamentné zhromaždenie, ktoré mimoriadne zasadalo k invázii na Ukrajine, nemá právomoc vylúčiť člena, ale môže odporučiť, aby tento krok urobil výbor ministrov.

zdroj: TASR/AP Photo/Mstyslav Chernov

Očakáva sa, že parlamentné zhromaždenie prijme v utorok rezolúciu, ktorá odporučí výboru, aby „vyzval“ Rusko, nech sa z tejto organizácie stiahne, píše AFP. Generálna tajomníčka RE Marija Pejčinovičová Buričová tento mesiac v rozhovore pre AFP povedala, že „čoraz viac hlasov“ žiada vylúčenie Ruska.

Vylúčenie by znamenalo, že Rusi by sa už nemohli obracať o pomoc na Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP), ktorý patrí pod RE. Z RE, ktorá bol založená v roku 1949, nebola ešte vylúčená žiadna krajina, pripomína AFP. Rusko aj Ukrajina sú členskými krajinami tejto organizácie.

Keď bolo Grécko pod vojenskou nadvládou, koncom 60. rokov 20. storočia vystúpilo z organizácie a tento krok by mohlo urobiť aj Rusko, aby sa vyhlo hanbe vylúčenia, konštatuje AFP. Podmienkou pre členstvo v RE je nevyužívanie trestu smrti. Bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev, teraz zástupca šéfa národnej Bezpečnostnej rady, pripomenul, že ak Rusko odíde z organizácie, môže znovu zaviesť tento trest. (TASR)

19:05 Pri útoku na televíznu vežu pri meste Rivne zahynulo deväť ľudí

Deväť ľudí zahynulo a ďalších deväť utrpelo zranenia pri pondelkovom útoku ruských jednotiek na televíznu vežu pri meste Rivne na západe Ukrajiny. Uviedol to gubernátor Rivnenskej oblasti, ktorého citovali agentúry AFP a Reuters.

„Deväť mŕtvych, deväť zranených“, uviedol Vitalij Kovaľ na sociálnej sieti Telegram. Zároveň dodal, že záchranári sa stále snažia vyslobodiť ľudí, ktorí uviazli pod troskami.

Podľa Kovaľa dopadli na budovu dve rakety, pričom na mieste sa nachádzajú aj žeriavy, pomocou ktorých záchranári dvíhajú časti zrútených stien. Mesto Rivne je vzdialené asi 200 kilometrov severovýchodne od Ľvova, ktorý sa nachádza v blízkosti poľských hraníc. (TASR)

19:00 OSN dá na humanitárnu pomoc Ukrajine ďalších 40 miliónov dolárov

Organizácia Spojených národov (OSN) vyčlení ďalších 40 miliónov dolárov na posilnenie humanitárnej pomoci Ukrajine. V pondelok to v New Yorku povedal generálny tajomník organizácie António Guterres.

Peniaze podľa jeho slov pomôžu dostať kritické zásoby potravín, vody, liekov a iných životne dôležitých zásob do krajiny, ako aj poskytnúť hotovostnú pomoc tým, ktorí ju potrebujú. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

Ďalšia eskalácia konfliktu, či už náhodná alebo úmyselná, ohrozuje „celé ľudstvo“, varoval tiež Guterres. Nedávne zvýšenie pohotovosti ruských jadrových síl označil za „otrasný vývoj“, ktorý dostáva vyhliadku na raz „nemysliteľný“ jadrový konflikt do rámca možností. Generálny tajomník OSN zároveň vyzval na „okamžité zastavenie nepriateľských akcií“ a „seriózne rokovania založené na princípoch Charty OSN a medzinárodného práva“. (SITA)

18:23 Blízky Putinov spojenec: Vojna na Ukrajine ide pomalšie, než sme čakali

Jeden z najbližších spojencov ruského prezidenta Vladimira Putina a šéf ruskej Národnej gardy Viktor Zolotov povedal, že vojenská operácia Ruska na Ukrajine neprebieha tak rýchlo, ako Kremeľ chce. Je to doteraz najsilnejšie verejné priznanie Moskvy, že „veci“ nejdú podľa plánu. V pondelok o tom informovala tlačová agentúra Reuters.

Šéf Národnej gardy Zolotov sa v nedeľu prihovoril na bohoslužbe vedenej moskovským patriarchom Kirillom. Z pomalšieho postupu Ruska, než sa očakávalo, obvinil „krajne pravicové sily“ na Ukrajine, ktoré sa podľa Zolotova skrývajú za civilistov. Toto obvinenie opakovane uviedlo už niekoľko predstaviteľov v Rusku.

Jeho výroky sú v rozpore s hodnotením ruského ministra obrany Sergeja Šojgua z piatka, ktorý Putinovi povedal, že na Ukrajine „ide všetko podľa plánu“. „Chcel by som povedať, že áno, nie všetko ide tak rýchlo, ako by sme si želali,“ uviedol Zolotov, ktorý bol v minulosti poverený zodpovednosťou za osobnú ochranu Putina.

Zolotovove výroky boli zverejnené na webovej stránke Národnej gardy. „… Ale smerujeme k svojmu cieľu krok za krokom a víťazstvo bude naše. Táto ikona bude chrániť ruskú armádu a urýchli naše víťazstvo,“ dodal Zolotov na bohoslužbe.

Spojené štáty a ich európski spojenci pokladajú Putinovu inváziu na Ukrajine za dobýjanie cudzieho územia v cárskom štýle, ktoré sa zatiaľ Rusku nedarí, pretože Moskva podcenila ochotu Ukrajincov stavať sa na odpor a odhodlanie Západu Rusko potrestať.

Zolotov je bezpečnostný predstaviteľ, ktorý bol kedysi šéfom Putinovej ochranky. Teraz riadi Národnú gardu, druh vnútornej vojenskej sily, ktorá zahŕňa poriadkovú políciu a ďalšie  bezpečnostné zložky. Je podriadená priamo Putinovi a má sily vyslané na Ukrajine, píše Reuters. (TASR)

18:20 Ruské ministerstvo zahraničných vecí v pondelok uviedlo, že vyhostenie troch ruských diplomatov zo Slovenska „neostane bez odpovede“. 

17:40 EÚ uvalí za Ukrajinu sankcie na oligarchu Abramoviča a ďalších Rusov

Európska únia uvalí sankcie na Romana Abramoviča a ďalších ruských oligarchov v rámci ďalšieho kola trestov proti Rusom, ktorí sú vnímaní ako podporovatelia invázie Moskvy na Ukrajine. TASR správu prevzala z agentúry AFP, ktorá sa odvoláva na dva zdroje z prostredia diplomacie.

Miliardár a majiteľ anglického futbalového klubu Chelsea Abramovič, ako aj ďalší ruskí oligarchovia, budú dopísaní do zoznamu jednotlivcov, ktorých majetky v EÚ – vrátane superjácht a veľkých sídiel – môžu byť zhabané a môže im byť zamietnutý vstup na územie Únie, spresnili diplomati.

Títo jednotlivci budú súčasťou štvrtého kola sankcií Európskej únie proti Rusku, pričom podrobnosti majú byť zverejnené neskôr v pondelok. (TASR)

17:10 Rusko môže zhabať prenajaté lietadlá zahraničných spoločností

Putin podpísal zákon, ktorý umožňuje leteckým spoločnostiam zapísať si prenajaté zahraničné lietadlá za svoj majetok a následne im vydávať osvedčenia o letovej spôsobilosti, informovala Česká televize. Dodáva, že zabavenie lietadiel Ruskom bolo jedným z očakávaných krokov voči sankciám Západu.

16:10 Zelenskyj prerušil vystúpenie z dôvodu naliehavých a nepredvídaných okolností

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok nečakane zrušil svoje plánované vystúpenie na pôde Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE). TASR o tom informuje na základe oznámenia PZ RE na Twitteri.

Ukrajinský prezident Zelenskyj podľa PZ RE zrušil vystúpenie z dôvodu veľmi naliehavých a nepredvídaných okolností. PZ ER takisto uviedlo, že na zhromaždení by mal prostredníctvom videokonferencie vystúpiť ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ. Jeho prejav je naplánovaný na 16.00 h SEČ.

V pondelok sa začalo štvrté kolo rokovaní medzi Moskvou a Kyjevom. Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však počas dňa oznámil, že rokovania boli prerušené a mali by pokračovať v utorok. Spresnil, že pondelkové rozhovory prebiehali virtuálne a nie za osobnej účasti vyjednávačov, ako tomu bolo doposiaľ. (TASR)

zdroj: IG/Zelenskyj

16:08 Zmrazené a zhabané majetky Rusov by mali ísť na obnovu Ukrajiny, hovorí Morawiecki

Zmrazené a skonfiškované majetky Rusov by sa mali použiť na vytvorenie fondu na obnovu Ukrajiny, vyhlásil v pondelok poľský premiér Mateusz Morawiecki. TASR správu prevzala z agentúry PAP.

Morawiecki pre PAP povedal, že ruské majetky boli vybudované na krvi nevinných obetí a mali by poslúžiť na obnovu suverénnej Ukrajiny.Premiér to uviedol po stretnutí s premiérmi Litvy a Ukrajiny. Tieto tri krajiny tvoria takzvaný Lublinský trojuholník. Ide o trojstrannú platformu pre politickú, hospodársku, kultúrnu a sociálnu spoluprácu medzi Litvou, Poľskom a Ukrajinou, ktorej cieľom je podpora integrácie Ukrajiny do EÚ.

Stretnutie sa konalo vo varšavskom Kráľovskom paláci a bolo venované vojne a podpore Ukrajiny. Ako povedal Morawiecki, tieto tri krajiny pred 30 rokmi znovu dosiahli nezávislosť. „Chceli sme a chceme spolupracovať mierumilovne, spolupracovať medzi sebou a so všetkými našimi východnými susedmi,“ povedal.

„Máme iba takéto zámery. Ak však niekto brutálne vtrhne do našich domovov – ničí, rabuje, vraždí a znásilňuje, potom sme odhodlaní urobiť všetko pre to, aby sme voči tomuto barbarstvu zasiahli,“ vyhlásil. Poľský premiér zdôraznil, že hoci Ukrajina nie je súčasťou Európskej únie, je „v srdci Európy a v srdciach stoviek, miliónov občanov“.

„Je to veľmi dôležité, pretože my urobíme pre Ukrajinu všetko, aby sa pripravili náležité procedúry, ktoré privedú Ukrajinu bližšie k členstvu v Európskej únii,“ pokračoval Morawiecki a dodal, že je mimoriadne dôležité dať Ukrajincom nádej na obnovu a na budúcnosť.

Morawiecki povedal, že nádej je potrebné podporiť aj „obrovským fondom vytvoreným na základe zmrazeného a zhabaného ruského majetku“. (TASR)

16:00 Peskov tvrdí, že Čínu o zbrane nežiadali. Poradia si aj sami

Kremeľ v pondelok poprel tvrdenia, že by Rusko požiadalo Čínu o vojenskú pomoc. Moskva zdôraznila, že je schopná dosiahnuť svoje ciele na Ukrajine aj vlastnými silami. Podľa spravodajskej televízie Sky News to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Dodal, že špeciálna vojenská operácia – ako Moskva označuje konflikt na Ukrajine – sa „vyvíja podľa plánu a bude dokončená včas a v plnom rozsahu“. Peskov reagoval na vyjadrenia nemenovaných predstaviteľov USA, ktorí pod podmienkou zachovania anonymity uviedli, že Rusko požiadalo Čínu o vojenské vybavenie na pomoc s inváziou na ukrajinskom území.

Tieto tvrdenia ešte pred Peskovom poprel hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí a označil ich za dezinformáciu. Kremeľ tiež v pondelok uviedol, že USA a EÚ sa pokúšajú dotlačiť Rusko k tomu, aby zaútočilo na ukrajinské veľké mestá a nieslo potom zodpovednosť za smrť civilistov.

zdroj: SITA/AP Photo/Efrem Lukatsky, Kyjev

Podľa Peskova považuje Kremeľ takéto konanie za provokáciu. Moskva tiež „postrehla“ vyjadrenia predstaviteľov USA a EÚ – poradcu prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jakea Sullivana a šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella –, podľa ktorých ruský prezident Vladimir Putin „nie je spokojný s priebehom špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine“ a údajne v súvislosti s tým ruská armáda zvyšuje počet cieľov, na ktoré útočí.

Peskov uviedol, že prezident Putin už na začiatku vojenskej operácie nariadil, aby sa zatiaľ nevykonávali útoky na veľké mestá, pretože by počas nich došlo k veľkým stratám v radoch civilistov, keďže „ozbrojené nacionalistické formácie“ si svoje palebné postavenia budujú v obytných zónach a rozmiestňujú tam aj ťažkú vojenskú techniku.

15:45 Z Ukrajiny ušlo už najmenej 2,6 milióna ľudí, tvrdí Borrell

Podľa slov šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella ušlo z Ukrajiny do susedných krajín už prinajmenšom 2,6 milióna ľudí. Väčšina z nich zamierila do Poľska. Ďalší sa vybrali do Maďarska, Rumunska, Moldavska aj Slovenska. Borrell to povedal v pondelok, keď informoval o najnovších údajoch týkajúcich sa ukrajinských utečencov aj tamojšej situácie, citovala ho stanica Sky News.

Josep Borrell zároveň uviedol, že v prístavnom meste Mariupol na juhu Ukrajiny zahynulo už od začiatku ruskej invázie z 24. februára viac ako 2400 civilistov. Uviedol tak nižší počet obetí ako údaj, ktorý v pondelok ráno zverejnila tamojšia samospráva. Tá uvádzala, že počet zabitých civilistov v meste už prekonal hranicu 2500. Borrell zároveň informoval, že EÚ momentálne dokončuje implementáciu štvrtého balíka sankcií voči Rusku, uvaleného v reakcii na inváziu, ktorá už trvá takmer tri týždne. (TASR)

14:45 Predstavitelia USA a EÚ majú Rusko nútiť k útoku na veľké mestá Ukrajiny, tvrdí Peskov

Kremeľ v pondelok pripustil, že by sa ruská armáda mohla pokúsiť ovládnuť aj veľké ukrajinské mestá. TASR správu prevzala z agentúr AFP a Reuters.

Putinov hovorca na tlačovej konferencii uviedol, že vysoko postavení predstavitelia Spojených štátov amerických aj Európskej únie Rusko provokujú a nútia k tomu, aby dobyli veľké mestá Ukrajiny s cieľom zvaliť na Rusko zodpovednosť za smrť mierumilovných občanov, uvádza The Moscow Times.

Ruský prezident mal od začiatku „špeciálnej operácie“ dbať na to, aby sa vojská zdržali útokov na civilné objekty a vyhli sa tak zbytočným obetiam. 

Prezident Vladimir „Putin nariadil, aby sa zatiaľ nevykonávali útoky na veľké mestá, pretože by počas nich došlo k veľkým stratám v radoch civilistov,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Ruské ministerstvo obrany však podľa neho zároveň nevylučuje možnosť, že úplne ovládne veľké populačné centrá na Ukrajine, pričom urobí všetko pre zaistenie „maximálnej bezpečnosti civilného obyvateľstva“. Peskov v tejto súvislosti vyhlásil, že niektoré z veľkých ukrajinských miest sú už obkľúčené ruskou armádou.

Podľa údajov OSN si ruská vojenská agresia na Ukrajine vyžiadala už najmenej 1663 civilných obetí. OSN však označila za pravdepodobné, že skutočný počet obetí je zrejme výrazne vyšší. Z Ukrajiny od začiatku ruskej invázie 24. februára ušlo približne 2,5 milióna ľudí. (TASR)

13:19 Černobyľ je opäť prúdu

Český portál Echo24 informuje o tom, že jadrová elektráreň v Černobyle je opäť bez prúdu. Ten je potrebný na chladenie jadrového paliva. Elektrické vedenie údajne poškodili ruské jednotky. Vedenie, ktoré je poškodené, sa snažia opraviť.

Elektráreň má k dispozícii dieselové generátory, ktoré však majú kapacitu iba na 48 hodín. Ak by areál skončil bez prúdu, chladiace mechanizmy použitého jadrového paliva by prestali fungovať a radiácia by začala unikať.

Černobyľ je bez prúdu. Ukrajinci sa boja úniku rádioaktivity

12:57 Evakuácie z okolia metropoly sú zatiaľ úspešné

Z obcí v okolí Kyjeva prebieha už piaty deň úspešná evakuácia obyvateľstva. Povedal to v pondelok gubernátor Kyjevskej oblasti Olexij Kuleba, ktorého citovala spravodajská stanica Sky News. Dodal, že prímerie v tejto oblasti pretrváva, hoci je veľmi krehké.

Ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková predtým v pondelok potvrdila, že Kyjev sa v priebehu pondelka pokúsi evakuovať civilistov cez dovedna desať humanitárnych koridorov v rôznych častiach Ukrajiny.

Vereščuková priblížila, že evakuačné trasy budú prechádzať z miest v okolí metropoly Kyjev, ako aj z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. Dodala, že Ukrajina sa „opäť raz“ pokúsi doručiť humanitárnu pomoc do obliehaného mesta Mariupol. V nedeľu sa tam humanitárny konvoj nedostal z dôvodu ostreľovania ruskou armádou. (TASR)

Rusku svet zmrazil 300 miliárd dolárov. Financovanie vojny bude čoraz ťažšie

11:56 OSN nateraz v konflikte na Ukrajine potvrdila 1 663 obetí z radov civilistov

Ukrajinská záchranná služba revidovala počet obetí náletu ruských síl na obytnú štvrť v Kyjeve. Spresnila, že v pondelok ráno pri zásahu deväťposchového bytového domu prišla o život jedna osoba. V predchádzajúcich správach sa uvádzali dve obete na životoch.

Po začatí invázie na územie Ukrajiny pritom ruské vedenie deklarovalo, že nebude útočiť na civilné ciele, ale len na vojenské objekty a infraštruktúru. Ukrajina však hlási stovky obetí z radov nevojakov.

Britská televízia Sky News tak v pondelok priniesla správu, že za takmer tri týždne od začiatku ruskej invázie prišlo na Ukrajine o život 90 detí. Podľa ukrajinskej generálnej prokuratúry najviac obetí hlásia z miest Kyjev, Charkov, Doneck, Černihiv, Sumy, Cherson, Mykolajiv a Žytomyr,

OSN medzičasom oznámila, že potvrdila smrť 1663 civilistov – obetí konfliktu na Ukrajine. OSN pritom pripustila, že je pravdepodobné, že toto číslo je výrazne vyššie. (TASR)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

10:27 Začalo sa štvrté kolo ukrajinsko-ruských rokovaní

Prostredníctvom videokonferencie sa v pondelok ráno začalo štvrté kolo mierových rozhovorov medzi Ukrajinou a Ruskom. Oznámila to spravodajská stanica Sky News s odvolaním sa na vyjadrenie poradcu ukrajinského prezidenta Mychajla Podoľaka. (TASR)

Neďaleko Kyjeva zahynul bývalý reportér amerického denníka The New York Times

10:16 V pondelok sa otvorí na Ukrajine desať humanitárnych koridorov

Ukrajina potvrdila, že počas pondelka sa pokúsi evakuovať civilistov cez desať humanitárnych koridorov. Ako priblížila ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková, evakuačné trasy budú prechádzať z miest v okolí metropoly Kyjev, ako aj z Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny. TASR informuje na základe správy stanice Sky News.

Vereščuková dodala, že Ukrajina sa „opäť raz pokúsi odblokovať pohyb humanitárneho konvoja s potravinami a liekmi“ z mesta Berďansk na juhovýchode krajiny, smerujúceho do obliehaného prístavného mesta Mariupol na juhu. V nedeľu sa konvoj do Mariupola nedostal z dôvodu ostreľovania ruskou armádou. (TASR)

9:42 Po útoku na pôrodnicu v Mariupole zomrela tehotná žena aj novorodenec

Tehotná žena, ktorú zachytili fotografie pri minulotýždňovej evakuácii zo zbombardovanej pôrodnice v ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, zomrela spolu so svojim novorodeným dieťaťom. Informovala o tom v pondelok agentúra AP.

Ženu po ruskom útoku na pôrodnicu urýchlene previezli na nosidlách do inej nemocnice, kde sa ju lekári pokúšali zachrániť. Keď si uvedomila, že o svoje dieťa prichádza, kričala na zdravotníkov: „Teraz ma zabite!“ Miestny chirurg Timur Marin uviedol, že žena utrpela vážne zranenia panvy a bedrového kĺbu.

Novorodenca privideli na svet cisárskym rezom, avšak podľa tohto chirurga „nejavil nijaké známky života“. Lekári sa následne zamerali na záchranu matky, pričom ju „viac ako 30 minút“ resuscitovali, avšak bezvýsledne. „Obaja zomreli,“ dodal Marin. (TASR)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

9:15 Čečenský vodca Kadyrov tvrdí, že je na Ukrajine

Čečenský vodca Ramzan Kadyrov v pondelok oznámil, že je po boku ruských síl, ktoré vedú ofenzívu na Ukrajine. Informovala o tom agentúra AFP.

Kadyrov, ktorého medzinárodné mimovládne organizácie obviňujú z vážneho porušovania ľudských práv v kaukazskej republike, zverejnil na sieti Telegram video, ako – oblečený v uniforme – spolu s vojakmi študuje mapu rozloženú na stole.

Vo videu uvádza, že bolo natočené na letisku v meste Hostomeľ, ležiacom neďaleko Kyjeva, ktoré ruské sily obsadili v prvých dňoch ofenzívy na Ukrajine.

Fanatik Kadyrov: Boli sme od „kyjevských náckov“ 20 km, teraz sme ešte bližšie (PRÍBEH ZABIJAKA)

AFP poznamenala, že Kadyrovovo tvrdenie nebolo možné overiť z nezávislých zdrojov.

Kadyrov tiež na margo polohy svojich jednotiek tvrdí, že „predtým sme boli od vás, kyjevských ‚náckov‘, asi 20 kilometrov, a teraz sme ešte bližšie. Hádajte, kde presne“.

„A možno sme už v Kyjeve a čakáme len na ten rozkaz,“ varoval. „My vám ukážeme, že ruská prax učí (ako viesť) vojnu lepšie než teórie zo zahraničia a odporúčania vojenských poradcov,“ vyhlásil Kadyrov. (TASR)

8:54 Ukrajinská prokuratúra začala stíhať Ruskom dosadenú primátorku mesta Melitopol

Ukrajinská generálna prokuratúra začala viesť vyšetrovanie Halyny Danylčenkovej, ktorá bola po obsadení ukrajinského mesta Melitopol ruskými jednotkami dosadená do funkcie jeho primátorky. V pondelok o tom informovala spravodajská televízia CNN.

Vyšetrovanie sa začalo po tom, čo skupina poslancov mestského zastupiteľstva v Melitopole v nedeľu písomne požiadala generálnu prokuratúru o začatie trestného stíhania proti Danylčenkovej „pre trestný čin vlastizrady za pokus o vytvorenie okupačnej vlády v Melitopole.“

Generálna prokuratúra potvrdila začatie vyšetrovania a vo vyhlásení zverejnenom na svojej webovej stránke obvinila Danylčenkovú z „plnenia úlohy, ktorú jej zadali predstavitelia Ruskej federácie“, keď sa vyhlásila za úradujúcu starostku Melitopola. (TASR)

8:35 Do vyšetrovania tajomnej jachty v Taliansku sa pustili Američania

Domnievajú sa, že jej vlastníkom môže byť Putin.

8:28 Americké veľvyslanectvo vyzvalo občanov USA, aby urýchlene opustili Ukrajinu

Veľvyslanectvo USA v Kyjeve opäť vyzvalo všetkých amerických občanov, aby urýchlene opustili územie Ukrajiny, ktorá sa bráni ruskej vojenskej agresii. TASR správu prevzala zo stanice BBC.

Veľvyslanectvo vyhlásilo, že pre pretrvávajúce ruské útoky je bezpečnostná situácia na Ukrajine „dramatická a nepredvídateľná“, informovala v pondelok BBC.    

Ambasáda zároveň apelovala na amerických občanov, aby „dôkladne zvážili“ trasy a riziká cestovania po ukrajinskom území. Na ukrajinských cestách sa totiž môžu tvoriť zápchy, môže sa na nich bojovať alebo môžu byť neprejazdné v dôsledku zničených mostov a poškodenej cestnej infraštruktúry. (TASR)

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa STARTITUP (@startitup_sk)

7:18 Británia: Ruské námorné sily zablokovali pobrežie Ukrajiny

Ruské námorné sily zablokovali čiernomorské pobrežie Ukrajiny, čím ju odrezali od námorného obchodu so zahraničím, oznámilo v nedeľu večer britské ministerstvo obrany. Informovali o tom televízie CNN a Sky News.

„Ruské námorné sily vytvorili vzdialenú blokádu ukrajinského pobrežia Čierneho mora, čím fakticky izolovali Ukrajinu od medzinárodného námorného obchodu,“ uviedlo britské ministerstvo s odvolaním sa na svoje spravodajské informácie.

Podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) tvorí obchodovanie po mori viac než 80 percent objemu svetového obchodu, približuje Sky News. (TASR)

Miestni tvrdia, že patrí Putinovi, kapitán to odmieta. Tajomná jachta v Taliansku zaujíma celý svet

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine