Vojna vyciciava Rusko, krajina musí siahnuť na „železnú rezervu“

Ruská ekonomika neprekvitá tak, ako to často tvrdí prezident Vladimir Putin. Deficit Ruska je vysoký a štát musí siahnuť na „železnú rezervu“. A nebude to malá čiastka.

Ruské ministerstvo financií použije v prepočte takmer 17 miliárd eur zo štátneho Fondu národného bohatstva na krytie tohtoročného rozpočtového deficitu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Bilión rubľov

Ministerstvo tento týždeň oznámilo, že z fondu odčerpá približne 1 bilión rubľov (16,7 miliardy eur). Očakáva, že rozpočtový schodok dosiahne tento rok približne 2 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Dôvodom sú sankcie západných štátov v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu a náklady Moskvy na „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako Rusko inváziu nazýva, ktoré zaťažujú ekonomiku a štátne financie. V rovnakom rozsahu sa očakáva rozpočtový deficit aj v roku 2023, ako vyplynulo z informácií ruského premiéra ešte v septembri.

Premiér Michail Mišustin koncom septembra uviedol, že v roku 2023 by deficit štátneho rozpočtu mal dosiahnuť 2 % HDP. Postupne by sa mal znižovať, pričom v roku 2024 počíta Mišustin so schodkom 1,4 % HDP a v roku 2025 s deficitom na úrovni 0,7 % HDP.

Ako vtedy Mišustin povedal, vláda chce rozpočtový schodok riešiť najmä prostredníctvom pôžičiek. V polovici septembra sa ministerstvo financií prvýkrát od februárovej invázie Ruska na Ukrajinu vrátilo na domáci dlhopisový trh. Bezprecedentné sankcie západných štátov totiž odstavili Moskvu od medzinárodných trhov s dlhopismi.

Mišustinove vyjadrenia o tom, že Rusko musí počítať s rozpočtovým schodkom aj v budúcich troch rokoch, prišli iba dva týždne potom, ako prezident Vladimir Putin napriek pesimistickým prognózam viacerých ekonómov uviedol, že Rusko vykáže tento rok rozpočtový prebytok.

Sankcie drvia ekonomiku

Európska únia zvažuje, že vymenuje osobitného predstaviteľa, ktorý bude dohliadať, aby firmy v Únii neobchádzali sankcie proti Rusku cez sprostredkovateľské subjekty sídliace v tretích krajinách. Oznámila to v piatok po summite EÚ predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, informuje TASR podľa správy magazínu Politico.

Tento predstaviteľ by fungoval ako vyslanec, ktorého by Únia v súvislosti so sankciami vysielala do tretích krajín, spresnila von der Leyenová. Neuviedla však, kto by túto funkciu mohol zastávať.

Von der Leyenová zároveň varovala, že Európska únia bude presadzovať politiku nulovej tolerancie voči osobám obchádzajúcim sankcie. Upozornila, že tieto osoby sa samy môžu stať terčom sankcií, a to už podľa súčasných opatrení.

Rusi z celej krajiny protestovali proti mobilizácii. Polícia zadržala vyše 1 300 z nich

GALÉRIA+ 7

Šojgu a Austin telefonovali

Americký minister obrany Lloyd Austin v piatok telefonicky hovoril so šéfom ruského rezortu obrany Sergejom Šojguom o vojne na Ukrajine. Išlo o druhý telefonát Austina so Šojguom od februárového vpádu ruských vojsk na Ukrajinu, informuje agentúra AFP.

„Minister Austin (počas hovoru) akcentoval dôležitosť toho, aby v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine zostali otvorené komunikačné kanály,“ uviedol vo vyhlásení hovorca Pentagónu Pat Ryder.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že témou rozhovoru boli „aktuálne otázky medzinárodnej bezpečnosti vrátane situácie na Ukrajine„. Bližšie podrobnosti neposkytlo.

Nie je jasné ani to, z koho iniciatívy sa telefonát uskutočnil.

Austin a Šojgu spolu naposledy telefonovali 13. mája. O niekoľko dní nato sa telefonicky spojili velitelia armád oboch krajín – náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov a predseda zboru náčelníkov štábov americkej armády Mark Milley.

Agentúra AFP v tejto súvislosti pripomína, že ruská invázia na Ukrajinu zhoršila už aj tak napäté vzťahy medzi Moskvou a Washingtonom.

Šéf Pentagónu hovoril v piatok aj s ukrajinským ministrom obrany Olexijom Reznikovom. Okrem iného „potvrdil neochvejný záväzok Spojených štátov pri podpore schopnosti Ukrajiny odolávať ruskej agresii“.