Vojna, vysoké ceny potravín či koronavírus. Európu to najhoršie ešte iba čaká

Od ruskej invázie na Ukrajinu sa zoznam problémov, ktorým Európa čelí, neustále rozrastá. Kontinent bojuje s rastúcimi cenami potravín a energií aj pokračujúcimi problémami v dodávateľských reťazcoch, ktoré spustila pandémia ochorenia COVID-19 a ktoré brzdia jeho priemysel. TASR správu prevzala z AFP.

K tomu sa pridávajú politické otrasy a hrozba migračnej krízy. Európski lídri tak čelia nespočetným problémom, ktoré ohrozujú stabilitu a prosperitu starého kontinentu.

Európsky priemysel

Západné sankcie uvalené na ruskú ekonomiku majú za cieľ odrezať krajinu od príjmov na financovanie vojny na Ukrajine, ale poškodzujú aj európsku ekonomiku.

„Sankcie proti Rusku zaťažujú najmä Európsku úniu (EÚ), sú prospešné pre Čínu a nič nestoja USA,“ uviedol bývalý francúzsky veľvyslanec v Rusku Jean de Gliniasty v mesačníku French Journal of National Defense.

Nemecký automobilový priemysel zápasí s obzvlášť veľkými problémami, keďže ho už pred vojnou zasiahol nedostatok polovodičov v dôsledku blokád na zastavenie pandémie.

Teraz sa k tomu pridáva rast cien, najmä kovov, pre vojnu na Ukrajine, povedala Agathe Demaraisová, riaditeľka globálnych prognóz v The Economist Intelligence Unit (EIU). Okrem toho prišli nemecké automobilky o ruský trh.

zdroj: Sky News

Európsky priemysel, ktorý čelí tvrdej konkurencii Číny na jednej strane a USA na strane druhej, bude musieť masívne investovať, aby si zachoval určitú formu finančnej autonómie.

Situáciu mu sťažuje aj tlak na zvýšenie miezd v dôsledku stúpajúcej inflácie. Obyvateľstvo Európy je totiž pod čoraz väčším tlakom, keďže vojna na Ukrajine podnecuje rast cien energií a potravín a inflácia sa zrýchľuje.

Migrácia či iné „nezhody“

Podľa štúdie poisťovacej spoločnosti Allianz Trade „to najhoršie ešte len príde“, pokiaľ ide o ceny potravín, pričom odhaduje priemerný nárast rozpočtu jednotlivca na potraviny o 243 eur ročne v EÚ. To môže Európanov priviesť k radikálnej politike, najmä ak vlády zavedú úsporné opatrenia.

Už finančná kríza v roku 2008 bola „katalyzátorom expanzie tzv. antisystémovej politiky“, upozornil Laurence Allan, riaditeľ Country Risk Europe v S&P Global Market Intelligence. Tradičné strany zrazu čelili súperom, ako Syriza v Grécku, Hnutie 5 hviezd a Liga Severu v Taliansku, či Podemos v Španielsku, dodal Allan.

Krajná ľavica aj krajná pravica vo Francúzsku si počas nedávnych aprílových prezidentských volieb a nadchádzajúcich júnových parlamentných volieb stanovili kúpnu silu ako svoju hlavnú tému.

Zároveň vojna na Ukrajine a západné sankcie voči Moskve narúšajú dodávky pšenice, hnojív a iného tovaru, čím sa znásobujú ťažkosti, ktorým čelí Afrika. To môže viesť k zvýšenej migrácii a vyvolať podobné „nezhody“ medzi európskymi krajinami, ako vyvolal v roku 2015 príchod sýrskych utečencov, uviedla Demaraisová.

zdroj: TASR/Gareth Fuller/PA Wire/PA via AP

Trhliny v európskej jednote

Túto tému budú politicky využívať niektoré hnutia s neistými dôsledkami. V kontexte vysokej inflácie môže napätie reštrukturalizovať európsku politickú scénu, povedala Elvire Fabryová, výskumníčka z parížskeho Jacques Delors Institute.

Medzi európskymi lídrami už panujú nezhody v tom, ako zvládnuť vojnu na Ukrajine. „Napriek rečiam o európskej jednote existujú trhliny, môžeme to vidieť na faktoch,“ skonštatoval Jean-Marc Balencie, francúzsky analytik.

EÚ sa začiatkom týždňa dohodla na embargu na dovoz ruskej ropy. Maďarsko, Slovensko a Česká republika si však zabezpečili výnimky. Východoeurópske krajiny „virulentne spochybňujú francúzsko-nemeckú dominanciu“, dodal Balencie.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie