Vojna zmenila postoj niektorých štátov k jadrovej energetike, atómky nateraz nevypnú

Viacero európskych krajín pred vojnou na Ukrajine avizovalo, že sa plánujú odpojiť od jadrovej energetiky. S ruskou vojenskou agresiou však prišli aj obavy a o prerušenie dodávok plynu.

„Európa sa stala natoľko závislá od ruskej energie, že aj v EÚ po invázii Rusov na Ukrajinu asi prehodnotia svoje postoje, pretože dopady na ekonomiku môžu byť zničujúce. Už dnes sa tak niektorí politickí lídri snažia upraviť svoju vlastnú domácu energetickú politiku, a to pozoruhodnou zmenou kurzu po rokoch sľubov, že sa odklonia od jadrovej energie,“ hovorí pre Startitup jadrový inžinier Marián Naniaš.

Za príklad dáva Francúzsko, kde prezident Emanuel Macron už v novembri oznámil, že v záujme energetickej nezávislosti a národnej bezpečnosti budú opäť stavať nové jadrové reaktory. A to napriek tomu, že v minulosti sľuboval, že zníži závislosť Francúzska od jadrovej energie zo 75 % na 50 %. Niekoľko týždňov pred ruskou inváziou na Ukrajinu napokon uviedol, že Francúzsko potrebuje „jadrovú renesanciu“.

Rusko by mohlo poslať na Ukrajinu vyše 130-tisíc nových brancov

Veľká Británia aj Belgicko sa chceli vypnúť. Plány menia

Zaujímavý je aj postoj Veľkej Británie, kde jadrová energia tvorí 15 % elektrickej energie v celej krajine.

„Pred ruským útokom plánovala Británia okrem jednej odstaviť všetky svoje ostatné jadrové elektrárne do roku 2030. To sa čoskoro zmení. Počas minulého týždňa sa britský premiér Boris Johnson stretol s lídrami jadrového priemyslu pred jeho plánmi na zavedenie novej energetickej politiky Veľkej Británie,“ hovorí Naniaš, pričom dodáva, že podľa Johnsonovho poradcu bude nový plán zahŕňať čo najrýchlejšie vybudovanie nových elektrární, aby sa Británia vrátila k získaniu minimálne 25 % elektrickej energie z jadra.

Za najlepšiu ukážku zmeny postojov však dáva Belgicko. To totiž ešte pred vojnou na Ukrajine plánovalo do roku 2025 úplne prestať používať jadrovú energiu. Federálna vláda sa však v marci nakoniec rozhodla toto obdobe predĺžiť. Dve jadrové elektrárne tak ostávajú v prevádzke až na ďalšie desaťročie.

Nemecko plánuje vypínanie aj naďalej 

Prehodnotiť svoj postoj k jadrovej energii však naďalej odmieta Nemecko. Svoje atómky totiž vypli, avšak prevádzka nového plynovodu Nord Stream 2 ešte stále nie je v dohľade. Vojnou na Ukrajine sa totiž jeho spustenie ešte viac oddialilo.

„Nemecko, ktoré má v Európe najväčšiu ekonomiku, zostáva jej tvrdohlavým odporcom. Nemecký minister hospodárstva Robert Habeck povedal, že spolková vláda sa bude držať svojich plánov na zatvorenie posledných troch zostávajúcich jadrových elektrární v krajine v tomto roku. Namiesto toho sa zameria na vybudovanie terminálu na skvapalnený zemný plyn a navýšenie ďalších investícií do obnoviteľných zdrojov ‚rýchlosťou Tesly’,“ hovorí Naniaš.

Ako dodáva, opätovný nábeh jadrových elektrárni je teoreticky možný, to závisí však od konkrétnej situácie. Zohľadniť by sa muselo napríklad to, čo sa v zariadeniach už stihlo rozobrať a čo všetko bolo vypnuté.

„Pred každým nábehom jadrovej elektrárne do prevádzky musí k tomu prevádzkovateľ získať súhlas jadrového dozoru, čomu predchádzajú skúšky a ich vyhodnocovanie. Je to postupný a veľmi prísny proces. Nie je to len tak – vypnem, zapnem.“

zdroj: TASR/Lukáš Grinaj

Európska komisia označila jadro za čistý zdroj energie

Na otázku, či je jadrová energetika budúcnosť Európy, Marián Naniaš odpovedá neisto.

„Neviem, ako to bude v Európe, tu som si nie taký istý,“ hovorí. „Ale čo som si úplne istý, je, že vo svete má jadrová energetika nezastupiteľné miesto. Nielen, že prežije, ale bude sa aj význačne rozvíjať. Pre krajiny, ktoré majú obrovský počet obyvateľov a nie sú relatívne super bohaté, ako Čína, India, Pakistan a štáty v Afrike, niet iného východiska. Veď je známe, že spotreba elektriny a blahobyt obyvateľstva sú nerozlučné, spojené ako dieťa s matkou pupočnou šnúrou.“

Ako dopĺňa, prejavuje sa to aj na svetových trhoch s uránom, keďže posledné náznaky ukazujú spotový nárast cien tejto komodity. Stúpla totiž o štyri percentá a aj naďalej má stúpajúci trend.

Taktiež vysvetľuje, že mnohé štáty, ktoré jasne podporujú jadrovú energetiku, ako Francúzsko, Fínsko, Poľsko a Česko, tento prechod nevyhnutne potrebujú, aby mohli upustiť od uhlia a fosílnych palív.

Jadrovú energiu totiž už aj Európska komisia klasifikovala ako čistý zdroj energie, čím sa podľa Naniaša môže zvýšiť investícia do jadrovej energie v celej Únii.

„Je tu aj technologický pokrok, ako sú malé modulárne reaktory, ktoré by mohli byť lacnejšie a jednoduchšie ako tradičné jadrové elektrárne,“ uzatvára.