Vojnu NATO s Ruskom by mohla odštartovať jediná raketa. Odborník varuje pred čiernym scenárom

V posledných rokoch sa globálna bezpečnostná situácia výrazne zhoršuje. Napätie rastie nielen v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Vojna na Ukrajine, konflikty na Blízkom východe a zvyšujúce sa napätie v Ázii sú len niektoré z príkladov. Situácia je zložitá a vyvíja sa dynamicky, čo vyžaduje pozornosť a opatrnosť.

Napriek tomu, že naše všeobecné územie nie je priamym cieľom ruských rakiet Iskander, situácia v strednej Európe nie je úplne bezpečná. Pre portál TN.cz to v rozhovore uviedol bývalý náčelník generálneho štábu ČR Jiří Šedivý.

Poukazuje na skutočnosť, že politická garnitúra v regióne často ignoruje zložitejšie globálne problémy, ako je napríklad vzostup Číny a jej možný konflikt s Taiwanom.

„Spojené štáty sa skôr alebo neskôr stretu s Čínou nevyhnú. Washington kvôli tomu už pracuje s rôznymi variantnými scenármi. A konflikt na Taiwane je len jednou z niekoľkých variantov. K eskalácii môže dôjsť kdekoľvek v Juhočínskom mori. Je preto jasné, že Európa bude musieť začať pracovať sama na sebe, a pre vojenských expertov to nie je nič nové,“ komentuje pre TN.cz odborník.

Stačí jediná raketa

V oblasti strednej Európy by sme v najbližšej dobe priame bezpečnostné hrozby riešiť pravdepodobne nemali, avšak Šedivý zdvíha varovný prst. „Ak preukážeme nejakú slabosť, tak to Rusi zneužijú,“ varuje.

Podľa rôznych expertov na bezpečnosť existuje predpoklad, že ak by sa Rusko rozhodlo zaútočiť na niektorú časť Severoatlantickej aliancie, využilo by rakety a ostreľovanie dôležitých infraštruktúr, nie pozemný útok.

„Útok na území jedného zo štátov Severoatlantickej aliancie by bol útokom na suverénny štát a je celkom jedno, akým spôsobom by bol vedený. V každom prípade by spustil vojnový konflikt,“ uvádza Šedivý.

zdroj: TASR/AP, Roman Chop

Podľa odborníka je skôr je pravdepodobné, že by sa bezpečnostná situácia zhoršovala postupne. „Ak by ale k niečomu takému došlo, tak by to už bol skutočne akt agresie. NATO by sa potom zrejme snažilo obmedziť raketové schopnosti Ruska. Išlo by hlavne o raketové základne, o ktorých vieme a ktoré by nás mohli ohroziť. Treba však povedať, že by to bol de facto začiatok vojny,“ vysvetlil.

Odborník však dodáva, že vzhľadom na to, s akými problémami ruské vojská bojujú na Ukrajine, sa scenár útoku na Alianciu nejaví pravdepodobný. „Stále ale chcem veriť tomu, že sa Rusi k niečomu takému ani neodhodlajú. A dnes na to podľa mňa nemajú ani silu,“ dodal Šedivý. Reálnejšie sú podľa neho hybridné útoky a pokusy o destabilizovanie spoločnosti v štátoch Západu.

Potrebujú viac zbraní

Ani pomalý postup Rusov na Ukrajine však ešte neznamená, že náš východný sused má vojnu vyhratú. Naopak, Kyjev apeluje na svojich spojencov, aby im dodali viac zbraní. Vyjadril sa tak poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v sobotňajšom (20.1.) rozhovore pre nemecký denník Bild, informuje TASR podľa agentúry DPA. 

„Problémom v tejto fáze vojny je, že počet zbraní, dronov, granátov a delostreleckej munície nie je rovnomerne rozložený. Je potrebné to vyrovnať,“ povedal Podoľak. Situáciu je podľa neho možné zlepšiť len maximálnym posilnením Ukrajiny špičkovými zbraňami.

Dodal, že namiesto rečí sú potrebné investície do vojenskej výroby, pričom spomenul „rakety dlhého doletu, drony, delostrelecké granáty a muníciu“. Ďalšie dodávky zbraní by podľa jeho slov zároveň mali byť rozsiahle. Podoľak pritom poukázal na aktuálne značnú veľkosť frontu, kde sa ukrajinská armáda snaží odrážať ruské sily útočiace z viacerých smerov.