Všade sa zrazu hovorí o quiet quittingu. Stáva sa absolútnym trendom a zamestnávatelia sú zúfalí
- V posledných dňoch ti možno neunikol pojem „quiet quitting”
- Doslova zaplavil všetky sociálne siete
- O čo vlastne ide a prečo sa o ňom zrazu toľko hovorí?
- V posledných dňoch ti možno neunikol pojem „quiet quitting”
- Doslova zaplavil všetky sociálne siete
- O čo vlastne ide a prečo sa o ňom zrazu toľko hovorí?
Ani experti na AI nevedia s presnosťou povedať, ako môže byť algoritmus TikToku tak presný. Ak sa ti na ňom teda v poslednom období začali objavovať videá o quiet quittingu, možno máš vo svojom živote jeden problém. Ak si však na tento pojem nenatrafil na TikToku, zrejme ťa neobišiel na iných sociálnych sieťach či v zahraničných médiách, kde sa s ním doslova roztrhlo vrece.
„Potichu” rob len to, za čo máš zaplatené
Povedzme si najprv, čo to ten quiet quitting vlastne je. Ak by sme si na pomoc zobrali vševediaci Google a Wikipediu, zistíme, že ide o novodobý fenomén, na ktorý sa dá pozrieť z dvoch strán.
Jeden uhol pohľadu majú zamestnávatelia, ktorí ho považujú za „sprisahanie” svojich zamestnancov. Inak sa na to ale pozerajú samotní zamestnanci. Tí sa totiž rozhodli, že v rámci quiet quittingu budú robiť len presne toľko práce, koľko nevyhnutne musia a za ktorú majú zaplatené. Neexistuje pre nich teda nič také ako nadčas, alebo nebodaj zdvíhanie telefónu šéfovi či kolegom po pracovnej dobe.
Quiet quitting je čoraz populárnejší
Tomuto fenoménu sa intenzívne venoval aj portál Gallup, ktorý zistil, že podľa tohto vzorca sa už správa viac ako 50 % pracovnej sily v USA. Portál tiež informuje, že ani zďaleka nejde o trend týkajúci sa len nižších a horšie platených pozíci, práve naopak. Týka sa na príklad aj vrcholových manažérov, u ktorých bol zaznamenaný najvyšší prepad zaangažovanosti.
Celkový pokles ochoty robiť niečo navyše pritom plynie z nejasných očakávaní, z nedostatku príležitostí vzdelávať sa v rámci firmy či s nedostatočným pocitom starostlivosti. Zamestnanci tak strácajú motiváciu a robia len to, čo je doslova nevyhnutné na to, aby neboli prepustení.
To však môže byť (a aj je) problémom, pretože väčšina pracovných miest si dnes vyžaduje prejavenie istého úsilia a angažovanosti. Problém to je predovšetkým v službách, kde trpí v konečnom dôsledku koncový zákazník, ktorého demotivácia daného zamestnanca zaujímať skutočne nemusí.
Pojem sa stal virálnym na TikToku
Aj keď termín quiet quitting nie je úplne novým, ako informuje BBC, hovoriť sa o ňom začalo až koncom júna. Práve vtedy užívateľ tejto sociálnej siete @zaidleppelin zverejnil 17-sekundové video, ktoré tento pojem vysvetľuje. Na jeho konci sa zobrazí text: „Práca nie je tvoj život. Tvoju hodnotu nedefinuje tvoja produktivita.”
Video sa stalo okamžite virálnym a do dnešného dňa má takmer pol milióna lajkov, 42-tisíc zdieľaní a milióny videní. Daná filozofia si, samozrejme, našla množstvo priaznivcov, ktorí súhlasia s tým, že spraviť čokoľvek nad rámec zmluvných povinností je tabu. Hovoria, že work-life balance je oveľa dôležitejší ako úspech v práci.
Čo na to odborníci?
K novodobému trendu sa už začali na TikToku vyjadrovať aj odborníci, ktorí však majú na celú vec často iný pohľad. Video s vyjadrením zverejnila napríklad aj Pattie Ehsaei, ktorá je odborníčkou na správanie sa zamestnancov i zamestnávateľov na pracovisku.
S trendom quiet quittingu vyjadrila nesúhlas a tvrdí, že s takýmto nastavením mysle nemá človek žiadnu šancu na pracovisku uspieť.
Ak by sme zašli ešte ďalej, uvedomili by sme si, že dlhodobá stagnácia v práci povedie skôr či neskôr jednoznačne k nespokojnosti aj v súkromnom živote, takže čas, ktorý človek quiet quittingom získa navyše, si v konečnom dôsledku aj tak naplno neužije.
Riešením môže byť zlatá stredná cesta
Veľmi zaujímavý pohľad na vec, ktorý by mohol priniesť finálne „rozuzlenie”, priniesol portál CNBC. Podľa neho môže byť riešením „zlatá stredná cesta”, v rámci čoho by človek quiet quitting mohol využiť ako dočasnú stratégiu napríklad vtedy, keď začína pociťovať vyhorenie či nadmernú vyčerpanosť.
Ak by si sa quiet quittingom riadil len nejaký obmedzený, vopred stanovený čas – napríklad niekoľko týždňov či mesiacov, mohol by ti priniesť priestor na načerpanie novej energie či čas, ktorý by si využil na to, aby si sa venoval veciam, ktoré ťa vždy bavili.
Z dlhodobého hľadiska však podľa aktuálnych dát nejde o stratégiu, ktorá je riešením, ale únikom.
Zdroje: Wikipedia, Gallup, BBC, CNBC