Vstup Ukrajiny do NATO: Má sa Slovensko báť o svoju bezpečnosť? Experti odpovedajú

28. júla 2023 o 15:52

Ukrajina má prisľúbený vstup do NATO
Stane sa tak, keď skončia boje
Čo to prinesie? Máme sa báť?
Známi experti v tom majú jasno

Ukrajinská armáda so svojou vlajkou prekrytá vlajkou NATO

TASR/AP, Evgeniy Maloletka, Archív Cava

Ukrajina má prisľúbený vstup do NATO
Stane sa tak, keď skončia boje
Čo to prinesie? Máme sa báť?
Známi experti v tom majú jasno

Všetko je oficiálne, vstup Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie (NATO) je na obzore. Potvrdil to aj jej šéf Jens Soltenberg. Kyjev pre svoje členstvo nemusí ani plniť požadovaný akčný plán a celý proces sa tak urýchli.

Budúcnosť však nateraz ostáva aj tak nejasná. Jednou zo stanovených podmienok vstupu krajiny do Aliancie je totiž ukončenie bojov na jej území. A máloktorý analytik si skutočne trúfa predvídať, kedy takýto scenár nastane.

V súčasnosti sa Ukrajinci pokúšajú oslobodzovať svoje Ruskom okupované územia, no moskovským vojskám sa v obranných líniách darí. A aj NATO sa tomuto ťaženiu Kyjeva zatiaľ len prizerá. Na zmenu a začlenenie Ukrajiny do severoatlantickej rodiny si teda ešte musíme počkať.

Medzi mnohými Slovákmi však pretrvávajú obavy z toho, čo sa stane po vstupe Ukrajiny do tejto rodiny. Môže to ešte viac narušiť vzťah medzi Ruskom a Západom? Môže to viesť k ešte väčším konfliktom? A existujú vôbec nejaké skutočné dôvody, prečo by sme sa mali obávať?

Startitup sa nad viacerými často nezodpovedanými otázkami zamyslel so zástupcom riaditeľa kancelárie organizácie Globsec v Kyjeve Martinom Poliačikom a s bývalým slovenským ministrom financií a súčasným členom poradného výboru pre obnovu Ukrajiny Ivanom Miklošom.

Argument sily

Podľa Poliačika z aktivít a krokov Ruska z posledných rokov vyplýva, že Kremeľ rozumie len argumentu a pozícii sily. Ukrajina sa stala pre Moskvu vhodným cieľom na útok aj vďaka tomu, že sa po podpísaní Budapeštianskeho memoranda vzdala jadrových zbraní.

Ak by takýto arzenál vlastnila, Rusko by si to zrejme rozmyslelo. A to isté platí aj pri scenári, že by Kyjev už pred inváziou vlastnil západné zbrane, ktoré má k dispozícii v súčasnosti, hovorí odborník.

„Keď sa na to pozeráme cez takúto ‚optiku‘, tak vstup Ukrajiny do NATO vysiela Rusku veľmi jasný signál, že týmto smerom nemá mať žiadne mocenské ambície a susednej krajine nemá uberať z územia silou. Niečo také je v 21. storočí neprijateľné,“ vysvetľuje Poliačik.

Ako príklad si môžeme uviesť Švédsko a Fínsko. Ide o krajiny, ktoré začali otvorene hovoriť o svojom záujme vstúpiť do NATO v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu. No Rusi vtedy nenapochodovali napríklad do Fínska, ktoré má pritom aj svoje vlastné skúsenosti s ruskou agresiou.

„Rusi vedia, že Fíni sú desaťročia pripravení na moskovské ‚dobrodružstvá‘ a ubili by ich tam čapicami rovno na hranici,“ hovorí expert.