Vtáčia chrípka infikovala už vyše 450 druhov zvierat. Úmrtnosť u ľudí dosahuje takmer 50 %

Vírusy, ktoré spôsobujú vtáčiu chrípku, predstavujú potenciálne hrozby pre globálne zdravie. Nedávne vypuknutia ochorení u zvierat, spôsobené podtypom nazývaným H5N1, znepokojujú vedcov obzvlášť.

Hoci ľudské infekcie H5N1 zostávajú relatívne zriedkavé – od roku 2003 svet zaznamenal niečo málo cez 900 známych prípadov – takmer 50 % z týchto prípadov skončilo smrťou. Táto úmrtnosť prevyšuje pandémiu chrípky z roku 1918 približne 20-násobne. Keby sa najhoršie z týchto zriedkavých infekcií niekedy stali bežnými medzi ľuďmi, výsledky by mohli zničiť celé populácie.

Informujú o tom weby LiveScience aj The Conversation.

Cesta vírusu od zvierat k ľuďom

Pri skúmaní potenciálnych chorôb z antropologickej perspektívy sme s kolegami nedávno vydali knihu „Vznikajúce infekcie: Tri epidemiologické prechody od praveku po súčasnosť“. V nej skúmajú, ako ľudské správanie ovplyvnilo vývoj infekčných chorôb od ich prvého významného objavenia v neolitickom období až po súčasnosť.

Z pohľadu tohto hlbokého časového horizontu jasne vidieť, že H5N1 vykazuje bežný vzorec postupnej invázie zo zvieracích populácií do ľudských. H5N1, podobne ako mnohé vznikajúce vírusy, robí postupné evolučné zmeny, ktoré by mu mohli umožniť prenášať sa medzi ľuďmi.

Obdobia medzi týmito evolučnými krokmi predstavujú príležitosti spomaliť tento proces a odvrátiť globálnu katastrofu.

Prelievanie a vírusové šumenie

Keď sa patogén spôsobujúci chorobu, ako napríklad vírus chrípky, už prispôsobil na infekciu konkrétneho živočíšneho druhu, môže časom vyvinúť schopnosť infikovať nový druh, napríklad ľudí. Tento proces nazývame prelievanie (spillover).

Prelievanie prebieha zložito. Patogén potrebuje správny súbor molekulárnych „kľúčov“ kompatibilných s molekulárnymi „zámkami“ hostiteľa, aby prenikol do hostiteľských buniek a zneužil ich replikačné mechanizmy. Keďže sa tieto zámky medzi druhmi často líšia, patogén musí vyskúšať mnoho rôznych kľúčov, než dokáže infikovať úplne nový hostiteľský druh.

Napríklad kľúče, ktoré vírus úspešne používa na infikovanie kurčiat a kačíc, nemusia fungovať u dobytka a ľudí. Nové kľúče vznikajú len prostredníctvom náhodnej mutácie, preto šance na získanie všetkých správnych zostávajú veľmi malé.

Patogény sa často zasekávajú v polovici procesu prelievania kvôli týmto evolučným výzvam. Nový variant patogénu by sa mohol prenášať zo zvieraťa iba na človeka, ktorý už trpí iným ochorením alebo sa dlhšie vystavuje patogénu.

Aj vtedy patogén nemusí dokázať uniknúť zo svojho ľudského hostiteľa a preniesť sa na ďalšieho človeka. Toto vidíme teraz u H5N1. Za posledný rok vypukli mnohé ochorenia u rôznych divokých a domácich zvierat, najmä medzi vtákmi a dobytkom. Zaznamenali sme však aj malé množstvo ľudských prípadov, väčšinou u pracovníkov v hydinárskom a mliekarenskom priemysle, ktorí pracovali v úzkom kontakte s veľkým počtom infikovaných zvierat.

Epidemiologické varovné signály

Epidemiológovia nazývajú túto situáciu vírusovým šumením (viral chatter): ľudské infekcie sa vyskytujú len v malých, sporadických ohniskách. Pripomínajú šumivé signály zakódovanej rádiovej komunikácie – maličké záblesky nejasných informácií spájajúce sa do veľmi neblahého posolstva. V prípade vírusového šumenia by tou správou mohla byť ľudská pandémia.

Sporadické individuálne prípady H5N1 medzi ľuďmi naznačujú, že k prenosu z človeka na človeka môže veľmi pravdepodobne dôjsť. Nikto však nevie, koľko krokov by tento proces vyžadoval.

Vírusy chrípky sa vyvíjajú rýchlo. Deje sa tak čiastočne preto, že dva alebo viac druhov chrípky môže súčasne infikovať toho istého hostiteľa. To im umožňuje premiešať svoj genetický materiál a vytvoriť úplne nové odrody.

Tieto premiešavacie udalosti nastávajú pravdepodobnejšie pri rôznorodých hostiteľských druhoch. Preto znepokojuje obzvlášť, že H5N1 infikoval najmenej 450 rôznych živočíšnych druhov. Vírusové šumenie sa môže veľmi rýchlo premeniť na väčšie ľudské epidémie.

Ako môžeme zasiahnuť

Dobrou správou zostáva, že ľudia môžu prijať základné opatrenia na spomalenie vývoja H5N1 a znížiť smrteľnosť vtáčej chrípky, ak by sa niekedy stala bežnou ľudskou infekciou. Vlády a podniky však musia konať.

Začnime lepšou starostlivosťou o zvieratá chované na potravu. Celková hmotnosť svetového hydinového chovu prevyšuje všetky voľne žijúce vtáčie druhy dohromady. Geografia väčšiny ohnísk H5N1 preto kopíruje skôr veľké chovné haly a medzinárodné transfery živej hydiny než hniezdne a migračné vzorce voľne žijúcich vodných vtákov. Obmedzenie týchto poľnohospodárskych praktík by mohlo pomôcť obmedziť vývoj a šírenie H5N1.

Starajme sa lepšie aj o seba. Väčšina z nás sa môže zaočkovať proti bežným, sezónnym vírusom chrípky, ktoré každoročne cirkulujú. Táto praktika sa možno na prvý pohľad nespája so vznikom vtáčej chrípky. Popri prevencii sezónnych ochorení očkovanie proti bežným ľudským variantom vírusu znižuje pravdepodobnosť jeho zmiešania s vtáčími variantmi. Tým bráni získavaniu vlastností potrebných na prenos z človeka na človeka.

Spoločnosti môžu spolupracovať na zlepšení výživy a sanitácie v najchudobnejších populáciách sveta. História ukazuje, že lepšia výživa zvyšuje celkovú odolnosť voči novým infekciám. Lepšia sanitácia zase znižuje, ako často a v akej miere sa ľudia vystavujú novým patogénom. V dnešnom prepojenom svete sa chorobové problémy ktorejkoľvek spoločnosti nakoniec rozšíria do každej spoločnosti.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti