Výber partnera pre nás nie je až taká veda, opak je pravdou. Vzťahy radšej udržujeme než zahadzujeme (ŠTÚDIA)

Väčšina z nás verí v spriaznenú dušu, ideálneho partnera, ktorý nás tam niekde čaká.

Vyplýva to z viacerých prieskumov, ako napríklad z tohto od YouGov z minulého roka, kde sa k viere v osudovú lásku priklonilo 60 % Američanov.

„Nestrávte celý svoj život čakaním na nájdenie dokonalého človeka, ktorý začiarkne všetky políčka – evolučne je nepravdepodobné, že by taký človek vôbec existoval,“ dáva celkom studenú sprchu týmto ľuďom výskumník Alec Beall zo známej Univerzity Britskej Kolumbie (známa svojimi vlastnými výskumami, pozn. redakcie), ktorý sa zameriava na evolúciu a psychológiu randenia a príťažlivosti.

zdroj: unsplash/Timo Stern

Našťastie pre nás, podľa odborníkov v skutočnosti nie sme až takí vyberaví, ako tvrdíme. Dokážeme prehliadať a ospravedlňovať veci, ktoré sme si na svojom partnerovi nepredstavovali.

Dokonca, ako tvrdí odborná asistentka psychológie Samantha Joel zo Západnej univerzity v Kanade, máme tendenciu „presvedčiť samých seba, že osoba, s ktorou práve chodíme, je v skutočnosti naša spriaznená duša“. Jednoducho povedané, idealizovať si partnera a presvedčiť samých seba, že to on je tým pravým.

Sme ochotní dať šancu viacerým ľuďom, než si pripúšťame

O tom, že takpovediac preceňujeme svoju ochotu odmietnuť neideálneho, nevhodného partnera, svedčí aj prieskum Samanthy Joelovej a profesora psychológie Geoffa MacDonalda z Univerzity v Toronte, ktorý je zverejnený aj na Sage Journals.

Slobodní ľudia v ňom dostali možnosť zúčastniť sa schôdzky (rande), kde sa stretli s niekým „kto bol fyzicky neatraktívny alebo nezlučiteľný s ich preferenciami v oblasti randenia“.

Tí, ktorí si mysleli, že ide o skutočnú schôdzku, boli oveľa menej ochotní rande odmietnuť, než tí, ktorým bolo povedané, že ide len o hypotetickú záležitosť. Čiže v praxi konáme inak, než zvykneme hovoriť.

„Ľudia sú pri výbere ľudí na rande oveľa menej selektívni, než si myslia. Sú priťahovaní k oveľa širšiemu okruhu potenciálnych partnerov, než si uvedomujú. Sú ochotní prispôsobiť svoje štandardy a prehliadať nedostatky potenciálnych partnerov. Taktiež sa rýchlo spoja s týmito potenciálnymi partnermi, aj keď nemusia byť nevyhnutne ich ideálnymi partnermi,“ zhrnula takto odborné štúdie britská BBC.

Neprižmurujeme oči len pri hľadaní partnera, ale aj pri udržiavaní vzťahov, na čo existuje podľa odborníkov hneď niekoľko argumentov.

Máme to v génoch, občas je to na škodu

Prvým je, že takéto správanie máme skrátka v génoch. Našli predkovia nemohli byť príliš vyberaví a zostať s partnermi bolo jednoducho výhodné, už len vzhľadom k deťom, ktoré tak mali dvoch rodičov a väčšiu šancu vyrásť spokojne.

Joelová pre lepšie vysvetlenie ďalších argumentov používa výrazy z iných odborov a aspektov života (napríklad ekonómie), akým je trebárs „omyl utopených nákladov“, teda, že je nám ľúto zbaviť sa niečoho, do čoho sme už toľko investovali.

Hovorí aj o status quo, čím chce povedať, že sa často rozhodneme veci nemeniť, nespôsobovať si nekomfort v našom živote a neriskovať zmeny.

zdroj: Unsplash/Hannah Busing

No je tu aj spoločenský aspekt. „Naša kultúra považuje manželstvo za najdôležitejší druh blízkeho vzťahu, pričom manželstvo sa považuje za osobný úspech alebo indikátor zrelosti. S manželstvom prichádza aj sociálny status, ktorý môže ľudí motivovať k tomu, aby sa usadili bez ohľadu na to, s kým sú v súčasnosti alebo aká môže byť kvalita tohto vzťahu,“ vysvetľuje.

Tieto veci vedia byť podľa odborníkov prospešné, pomáhajú udržiavať vzťahy, rodiny, no v niektorých prípadoch sú podľa nich skôr škodlivé a treba si dávať na ne pozor.

„Ich temnou stránkou je, že ľudia niekedy zostanú vo vzťahoch, z ktorých by mali odísť,“ tvrdí profesor psychológie na Kalifornskej univerzite Robert Levenson.

Podobný názor zastáva a múdru radu na záver poskytuje už v úvode článku spomínaný a čiastočne citovaný Alec Beall z Univerzity Britskej Kolumbie: „Aj keď si ľudia počas našej evolučnej minulosti mohli vypestovať progresívnu tendenciu potláčať vyberavosť, neznamená to, že je vždy najlepší nápad držať sa jej rozmarov v dobe, keď väčšina z nás stretne podstatne viac ako 500 ľudí za celý svoj život.“

„Je dôležité nájsť rovnováhu. Neuspokojte sa len s kýmkoľvek, ale tiež nestrávte celý svoj život čakaním na nájdenie dokonalého človeka, ktorý začiarkne všetky políčka – evolučne je nepravdepodobné, že by taký človek vôbec existoval,“ dopĺňa.

zdroj: flickr/ Wyatt Fisher

Vzťah ako otázka peňazí? Dnes majú mladí menej sexu

Samozrejme, doba sa mení a všímajú si to aj vedci. Súčasné generácie majú podľa nich pragmatickejší prístup k vzťahom. Podľa prieskumov menej veria, že vzťahy bývajú trvalé a viac si uvedomujú, že môžu mať viacero partnerov, ktorí by napĺňali ich potreby.

No čo je zaujímavé, majú menej a menej sexu. Odborníci hovoria o takzvanom „ústupe intimity“.

„Štúdie z celého sveta preukázali mierny pokles sexuálnej aktivity; americký prieskum zistil, že medzi rokmi 1991 a 2017 klesol počet stredoškolákov, ktorí mali pohlavný styk, z 54 % na 40 %,“ zverejnil výsledky jedného z prieskumov The Guardian.

Dôvody tohto javu sa udávajú rôzne. Mladí ľudia vraj najskôr hľadajú akúsi stabilitu a spoznanie samého seba, kým začnú nadväzovať vzťahy s inými osobami.

Ďalej tu máme klimatické zmeny, finančnú nestabilitu a v posledných rokoch aj Covid-19, to všetko podľa odborníkov prispieva tomuto trendu, v ktorom majú ľudia menej sexu než kedysi.

zdroj: TASR/AP/Thibault Camus

Ľudia dnes často uprednostňujú kariéru pred vzťahmi, aby mali finančne stabilnejšie miesto a možno aj istú prestíž. Rodina sa, zdá sa, stáva o čosi menej cool spoločenským javom, než ako o ňom hovorila vyššie Samantha Joelová.

„V 60-tych a 70-tych rokoch minulého storočia mohol priemerný 25-ročný muž uživiť rodinu svojím príjmom a nečakať, že jeho žena bude pracovať,“ vysvetľuje ďalší dôvod, prečo sú z ľudí väčší karieristi a majú menej času na rodinu, riaditeľka výskumu a verejného vzdelávania pre „Radu pre súčasné rodiny“ Stephania Coontzová.

Ako ukázali viaceré prieskumy, o prístupe k vzťahom a ochote založiť si rodinu nerozhoduje len vek, teda o akej generácii sa bavíme, ale rozdiely vidno aj medzi spoločenskými triedami, rasami či náboženstvami.

„Tí, ktorí pochádzajú z vyššieho socioekonomického prostredia, sa s väčšou pravdepodobnosťou ako iná demografia zapájajú do náhodných sexuálnych stretnutí a vytvárajú dlhodobé vzťahy – to druhé pravdepodobne preto, lebo majú viac zdrojov na zabezpečenie stability,“ informuje BBC.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko