Výbuchy v Poľsku neboli zámerným útokom na NATO, tvrdí Stoltenberg

Predbežné zistenia ukazujú, že raketou, ktorá zasiahla Poľsko, sa pravdepodobne snažila Ukrajina zostreliť ruskú strelu. S odvolaním sa na americké vládne zdroje o tom v stredu informovali agentúry AP a DPA, od ktorých TASR správu prevzala.

Ak by aj išlo o ukrajinskú raketu, ktorá mierila na ruskú, stále ide o zodpovednosť Moskvy, uviedli pre Die Welt viaceré zdroje zo summitu G20.

Hoci poľská vláda uviedla, že raketa je pravdepodobne ruskej výroby, bližšie ju nekonkretizovala.

K rakete sa vyjadril aj americký prezident Joe Biden. Ten uviedol, že vzhľadom na trasu rakety je len málo pravdepodobné, že by bola odpálená z Ruska. 

V Poľsku prišli v utorok popoludní o život dvaja ľudia po výbuchu v sušičke obilia v obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou. Poľské orgány preverujú rôzne verzie incidentu, vrátane toho, že došlo k výbuchu bojovej rakety.

Vojnoví fotografi zachytili tie najemotívnejšie zábery z Ukrajiny

GALÉRIA+ 9

Zablúdená strela

Veliteľ poľských pozemných síl generál Mieczyslaw Bieniek vyhlásil, že ak sa potvrdí, že v utorok popoludní zasiahla Poľsko ruská raketa, bude to veľmi vážny incident, lebo zabila dvoch ľudí.

Generál „je však silne presvedčený, že išlo o zablúdenú muníciu, ktorá dopadla na poľské územie“, preto podľa neho nie je dôvod aktivovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Správu priniesol v utorok neskoro večer denník Rzeczpospolita, z ktorého citovala tlačová agentúra PAP.

Poľský prezident Andrzej Duda v noci na stredu povedal, že nateraz neexistujú jasné dôkazy o tom, kto v utorok odpálil raketu smerom na poľskú obec Przewodów, kde prišli o život dvaja ľudia. Duda dodal, že raketa bola „s najväčšou pravdepodobnosťou ruskej výroby“. Poznamenal súčasne, že vyšetrovanie daného incidentu stále trvá.

Rusko správy popiera

Ruské ministerstvo obrany v utorok poprelo správy o údajnom dopade dvoch ruských rakiet v Poľsku, pri ktorom prišli o život dve osoby. Označilo ich za „úmyselnú provokáciu s cieľom vyhrotiť situáciu“. TASR správu prevzala zo staníc Sky News a BBC.

„Ruské zbrane nezasiahli žiadne ciele v blízkosti ukrajinsko-poľskej hranice,“ uvádza sa vo vyhlásení, ktoré ministerstvo zverejnilo na sociálnej sieti Telegram.

Zrejme ruské rakety podľa medializovaných informácií dopadli v utorok do areálu bývalého poľnohospodárskeho družstva v Przewodówe na východe Poľska, ktoré je členskou krajinou NATO. Poľské orgány preverujú rôzne verzie incidentu vrátane toho, že došlo k výbuchu bojovej rakety. Vrcholní predstavitelia Poľska sa zišli na mimoriadnom zasadnutí v súvislosti s „krízovou situáciou“.

Podporu Poľsku už vyjadrili viacerí slovenskí aj svetoví predstavitelia vrátane premiéra SR a ČR Eduarda Hegera a Petra Fialu či predsedov vlád pobaltských krajín.

Dopowiadając, opcje są tylko dwie:
– „zabłąkany“ rosyjski pocisk cruise
– pocisk ukraińskiej OPL któremu nie zadziałał samolikwidator
Obie możliwości są tak samo prawdopodobne, niemniej charakter krateru i brak poszatkowania ciągnika i przyczepy odłamkami wskazuje na nr.1 pic.twitter.com/Gbn2P8Lsus

— Jarosław Wolski (@wolski_jaros) November 15, 2022

Rýchle reakcie

Ako uvádza portál The Guardian, maďarský premiér Viktor Orbán zvolal ihneď v utorok večer Radu obrany krajiny v reakcii na zastavenie prepravy ropy cez ropovod Družba a dopad rakiet na územie Poľska. Na sociálnej sieti Twitter o tom informoval hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács.

Slovenský predseda vlády Eduard Heger už kontaktoval poľského premiéra Mateusza Morawieckieho v súvislosti s dopadom ruských rakiet na územie Poľska.

„So znepokojením sledujem aktuálnu situáciu v Poľsku. Som tiež v intenzívnej komunikácii s ministrom obrany Jaroslavom Naďom. Slovensko vyjadruje plnú podporu Poľsku. Sme pripravení byť zodpovedným spojencom,“ napísal na sociálnej sieti Heger.

Šéf rezortu obrany Jaroslav Naď bezodkladne po prijatí správy o udalostiach v Poľsku informoval o situácii najvyšších ústavných činiteľov, ktorí sú v intenzívnom kontakte, a tiež ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

„Nateraz predpokladáme, že Poľsko požiada v zmysle čl. 4 Washingtonskej zmluvy konzultácie medzi spojencami, ale nepredpokladáme, že bude požadovať reakciu v zmysle článku 5. Logickým krokom by bola požiadavka na ďalšie posilnenie ochrany spojeneckých krajín na východnom krídle NATO. Slovenská republika bude určite stáť pri našich poľských spojencoch a bude požadovať adekvátne konanie aj zo strany Ruskej federácie tak, aby sa takéto niečo už nikdy neopakovalo,“ uviedol Naď.

Zároveň avizoval posilnenie bezpečnosti slovenských hraníc a vzdušného priestoru, pričom zdôraznil dôležitosť členstva v Severoatlantickej aliancii.

Informácie o dopade rakiet na územie Poľska sú znepokojivé a prirodzene vzbudzujú obavy, ale počkajme si na zhodnotenie celej situácie v najbližších hodinách. V reakcii na medializované informácie to uviedla prezidentka SR Zuzana Čaputová. Stanovisko TASR poslal hovorca hlavy štátu Martin Strižinec.

„Dôverujem tomu, že reakcia nás a našich spojencov bude rozvážna, rozumná a primeraná. Vyjadrila som prezidentovi Andrzejovi Dudovi podporu a solidaritu poľskému ľudu,“ uviedla prezidentka v stanovisku.

Dôležitá dohoda

Svetoví lídri sa na samite krajín G20 „takmer jednohlasne“ zhodli na spoločnom komuniké, ktoré tvrdo odsudzuje vojnu a agresiu Ruska. Informoval o tom spravodajský portál BBC, pre ktorý poskytol vyjadrenie aj John Kirton, odborník na medzinárodnú politiku a zakladateľ výskumnej skupiny pre G20.

Ten všeobecnú zhodu medzi politikmi označil za „zásadný prelomový bod“ rusko-ukrajinského konfliktu. Taktiež dodal, že „jazyk, ktorý lídri použili v spoločnom komuniké, bol oveľa špecifickejší a silnejší, než boli tie najoptimistickejšie odhady odborníkov“.

Ako ďalej informuje Financial Times, hlavným úzusom spoločného vyjadrenia bolo rázne odsúdenie ruských vyhrážok týkajúcich sa použitia jadrových zbraní. Svetoví lídri sa taktiež zhodli na tom, že súčasná doba nemôže byť „dobou vojny“.

zdroj: TASR/AP/Andy Wong

Snáď najpodstatnejším momentom samitu G20 bolo však vyjadrenie čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý vôbec po prvýkrát od februára skritizoval kroky Ruska a uviedol, že „G20 sa musí rázne postaviť proti pokusu spolitizovať otázky potravín a energie alebo ich použiť ako nástroje a zbrane“.

Krok čínskeho lídra ocenil aj vyššie spomenutý Kirton, ktorý ho opísal ako dôkaz toho, že „Rusko stratilo akékoľvek právo veta, ktoré v rámci G20 malo“ a taktiež, že „Čína oficiálne upustila od spojenectva s Ruskom“.

Nezvyčajná chvála Ruska

Kremeľ v stredu ocenil „rozvážnu“ reakciu Washingtonu po tom, čo raketa v utorok popoludní dopadla na územie Poľska a americký prezident Joe Biden vyhlásil, že je nepravdepodobné, že bola vypálená z Ruska. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP.

„V tejto chvíli by sa mala pozornosť venovať rozvážnej a profesionálnejšej reakcii americkej strany,“ povedal novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Dodal, že „pokiaľ ide o incident v Poľsku, Rusko s tým nemá nič spoločné“.

Rusko tiež v stredu vyhlásilo, že zábery zverejnené z miesta výbuchu v Poľsku zachytávajú úlomky ukrajinskej rakety a že najbližší úder Moskvy na Ukrajine bol 35 kilometrov od poľskej hranice.

„Trosky na fotografiách… boli ruskými odborníkmi jasne identifikované ako úlomky riadenej protilietadlovej rakety z ukrajinského protivzdušného systému S-300,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

zdroj: Flickr/Norwegian Military

„Presné údery boli podniknuté len na ciele na území Ukrajiny a do vzdialenosti nie bližšej než 35 kilometrov od ukrajinsko-poľskej hranice“ dodalo ruské ministerstvo.

Rusko ministerstvo obrany v stredu tiež poprelo, že v utorok zasiahlo raketami ukrajinské hlavné mesto Kyjev, a uviedlo, že všetky ruské útoky dosiahli svoje zamýšľané ciele.

„Všetka skaza, ukázaná kyjevským režimom v obytných oblastiach ukrajinského hlavného mesta, je priamym následkom pádu protilietadlových rakiet vypálených ukrajinskými vojakmi,“ uviedlo ruské ministerstvo obrany na brífingu.

Dodalo, že podniklo údery na „velenie ukrajinskej armády a na súvisiace ukrajinské energetické zariadenia… Všetky rakety presne zasiahli stanovené ciele“.

Kríza je nateraz zažehnaná

Dopad rakiet v poľskej obci Przewodów neďaleko hraníc s Ukrajinou, ku ktorému došlo v utorok, nebol podľa všetkého zámerným útokom. Severoatlantická aliancia nemá žiadne indície, že by sa Rusko chystalo napadnúť NATO. Uviedol to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu po mimoriadnom stretnutí veľvyslancov Aliancie v Bruseli, informuje spravodajca TASR.

Šéf organizácie NATO novinárov informoval, že poľský veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii svojich kolegov podrobne oboznámil s detailmi prebiehajúceho vyšetrovania tejto udalosti. Pripomenul, že k výbuchom na poľskom území došlo v súvislosti s utorkovými masovými raketovými útokmi na mnohé ciele na Ukrajine.

zdroj: TASR/AP/Olivier Matthys

„Podrobne monitorujeme situáciu. Naďalej prebieha podrobné vyšetrovanie tohto incidentu, na ktorého výsledky si musíme počkať,“ opísal situáciu Stoltenberg. Vzápätí na to zdôraznil, že nebol to zámerný útok na Poľsko, nie sú k tomu žiadne indície. A nie sú žiadne náznaky ani toho, že by Rusko chystalo zámerné vojenské útoky na NATO.

„Podľa všetkého išlo o ukrajinskú raketu vystrelenú proti útočnej ruskej rakete. Toto nie je chyba Ukrajiny. Rusko má plnú zodpovednosť za to, že pokračuje vo svojej nezákonnej vojne proti Ukrajine. Ukrajina má legitímne právo brániť sa,“ skonštatoval Stoltenberg.

Podľa jeho slov spojenci vyjadrili plnú solidaritu s Poľskom a naznačili, že budú pokračovať v podpore Ukrajine, aby sa mohla brániť, a zároveň s tým vyzvali Rusko, aby s vojnou prestalo.

Spresnil, že koniec ruských vojnových akcií voči Ukrajine je najistejším spôsobom, ako predísť tomu, aby sa podobné incidenty už viac neopakovali.

„NATO je rozhodnuté brániť všetkých svojich spojencov,“ odkázal šéf Aliancie v závere svojho prejavu. Dodal, že v posledných hodinách hovoril s americkým prezidentom Joeom Bidenom i s poľským prezidentom Andrzejom Dudom a dohodli sa, že treba byť pokojní, ale ostražití, pričom NATO bude podrobne a zblízka sledovať vývoj tejto situácie.