Vyciciava energiu ľudí rovnako ako hlad. Vedci odhalili nečakaný dôvod únavy
- Rakúski vedci spolu s odborníkmi z Cambridge odhalili nebezpečný vplyv samoty
- Nedostatok sociálneho kontaktu požiera energiu rovnako ako nedostatok jedla
- Rakúski vedci spolu s odborníkmi z Cambridge odhalili nebezpečný vplyv samoty
- Nedostatok sociálneho kontaktu požiera energiu rovnako ako nedostatok jedla
Pocit samoty, osamelosti a život bez prítomnosti blízkych osôb škodí nášmu psychickému i fyzickému zdraviu. Ako sme ťa informovali, tento fenomén vyvoláva u človeka depresie. Preto môže podstatne zrýchliť proces starnutia, a teda skrátiť náš život.
Navyše, vedci porovnávali vplyv samoty na ľudské zdravie s fajčením. Zistili, že vplyvné psychologické parametre skutočne možno porovnávať s mierou škodlivosti pri fajčení. Inými slovami, biologický vek sa u osamelých ľudí zvyšuje podobným tempom ako u fajčiarov.
V najnovšej štúdii publikovanej v Psychological Science však odborníci informujú, že ak je človek osem hodín bez sociálneho kontaktu, jeho energia môže upadnúť v podobnej miere, ako keď osem hodín neprijíma potravu.
Samota z najväčšej pravdepodobnosti ovplyvňuje najmä ľudí, ktorí žijú sami, ale aj tých, ktorí sociálne interakcie obľubujú.
Zdá sa, že nedostatok kontaktu s iným človekom u nás spúšťa biologickú reakciu, ktorá vedie k zníženiu našej energie.
Viedenskí experti v spolupráci s výskumníkmi z univerzity v Cambridge vykonávali v tejto súvislosti laboratórne testy. Podľa psychológov a hlavných autorov štúdie našli podobnosť medzi samotou a nedostatkom jedla.
„Oba stavy (sociálna izolácia i potravinová deprivácia) vyvolávajú zníženú energiu a zvýšenú únavu. Prekvapujúce však je to, že nedostatok potravy doslova spôsobuje pokles energie, zatiaľ čo sociálna izolácia nie,“ hovoria Ana Stijovicová a Paul Forbes, vedci pôsobiaci na univerzite vo Viedni.
Štúdia
Podľa portálu Science Alert sa prvej časti štúdie, ktorá bola zameraná na laboratórny výskum, zúčastnilo 30 dobrovoľníčok. Psychológovia ich skúmali počas troch rôznych dní, vždy po ôsmich hodinách. Prvý deň strávili bez sociálneho kontaktu, druhý bez jedla a tretí buď bez jedného, alebo druhého.
Odborníci od účastníkov štúdie následne zisťovali, aké nálady či úrovne stresu a únavy prežívali po jednotlivých dňoch. Zakaždým im odmerali aj tep srdca a hladiny kortizolu v slinách, pričom u človeka ide o základné ukazovatele stresu.
Druhá časť výskumu sa uskutočnila v teréne. V tomto prípade sa ho zúčastnilo 87 jednotlivých dobrovoľníkov žijúcich v Rakúsku, Taliansku alebo Nemecku. Odborníci ľudí pozorovali počas lockdownov spojených s pandémiou Covid-19 v roku 2020.
Účastníci museli stráviť v úplnej izolácii najmenej osem hodín. Následne, prostredníctvom mobilnej aplikácie, odpovedali na podobné otázky ako dobrovoľníčky v laboratórnej časti štúdie.
Experiment v teréne síce nezahŕňal vplyvy nedostatku potravy, ale jeho výsledky sa aj tak zhodujú s laboratórnym výskumom. Naznačuje to, že vplyv samoty na našu energiu môžeme skutočne porovnávať s únavou vyplývajúcou z nedostatku jedla.
Ako sme už spomínali vyššie, druhá časť štúdie taktiež dokázala, že najzraniteľnejší sú buď úplní samotári, alebo aj ľudia, ktorí obzvlášť obľubujú prítomnosť druhých.
Počas dní, keď s nikým neinteragovali, energia u týchto dvoch skupín klesala. Avšak ak sa cez deň dostali do čo i len krátkeho sociálneho kontaktu, ich energia dosahovala podstatne vyššiu mieru. Výskumníci podotýkajú, že tento efekt vnímali iba u samotárov a milovníkov sociálnych interakcií.
Výsledky
Čím dlhšie sme bez sociálneho kontaktu, tým viac strácame chuť do života, zhodujú sa odborníci. Predchádzajúce štúdie však porovnávali osamelosť aj napríklad so zdravotnými problémami, ako je obezita. Všetko to naznačuje, že v dôsledku sociálnej izolácie vzniká značné riziko predčasnej smrti.
„Je dobre známe, že dlhodobá osamelosť a únava spolu súvisia. O bezprostredných mechanizmoch, ktoré sú základom tohto spojenia, však vieme len málo,“ hovorí psychologička Giorgia Silaniová pôsobiaca na Viedenskej univerzite.
Na druhej strane psychológovia taktiež hlásia, že trávenie času osamote môže byť pre niektorých ľudí prospešné z hľadiska ich pohody. Plánujú sa preto ďalšie výskumy na väčších a rôznorodejších skupinách ľudí, na základe ktorých sa tieto asociácie budú môcť skúmať i naďalej.
Zdroje: Viedenská univerzita, Science Alert, Psychological Science