Vyhodili ho zo všetkých prác, býval na 12 m² so švábmi. Teraz zarába 76 000 eur mesačne

Marc Lou ešte pred pár rokmi býval u rodičov a v noci pracoval ako čašník za 8 eur na hodinu.

„Hovoril som ľuďom, že to zvládnem. Že som nový Mark Zuckerberg a že budem mať miliardový startup. Bol som presvedčený, že sa sústredím len na ten nápad,“ spomína si na obdobie, keď si vytváral svoju vlastnú identitu víťaza.

Túžil byť podnikateľom, skúšal všetko možné, no nič nefungovalo. Bol bez platu, bez úspor a podľa jeho slov „úplne na mizine“.

„Žili sme v niečom ako 12 štvorcových metroch, boli tam šváby,“ hovorí o tom, ako to vyzeralo po niekoľkých rokoch neúspešných pokusov.

Až po sérii zlyhaní sa mu podarilo vybudovať firmu, ktorá fungovala. „V určitom bode sa život stal krásnym. Konečne som to dokázal. Mám svoje appky, zarábam dosť na to, aby som sa uživil,“ opisuje.

Lenže potom prišla pandémia. „Všetko, čo som budoval posledné dva roky, zrazu zmizlo. Bolo to, ako keby mi to všetko niekto vymazal.“

Neúspechy ako palivo

Na ceste za úspechom strávil 5 rokov. Neuspel s tridsiatimi startupmi. „Nič som si neodložil, nič som nevytvoril, čo by malo trvalú hodnotu,“ zhrňuje to obdobie. Až raz ráno sa bez dôvodu rozplakal. „Prinútilo ma to zamyslieť sa, prečo vlastne podnikám. Prečo to celé robím, keď by mi pocit hodnoty mohla dať aj obyčajná práca?“

V tom najtemnejšom období sa rozhodol zmeniť všetko. „Cítil som sa mizerne. Povedal som si, že to musím celé prekopávať. Budem opäť podnikateľom, ale tentoraz to spravím inak.“

Marc sa narodil do rodiny inžinierov. Ani priatelia, ani rodina sa nikdy nepohybovali v podnikateľskom prostredí. Dvadsaťpäť rokov žil v systéme, kde záležalo len na známkach a vysokej škole.

„To vo mne vyvolávalo frustráciu, pretože mne na škole nezáležalo. Mal som zlé známky. Necítil som sa, že niekam patrím. Ľudia chceli robiť veci, ja som vždy chcel robiť pravý opak.“

Slovenský milionár reaguje na kriminalitu na Devíne: Ponúka riešenie, ak sa zapojí 100 domácností

Na univerzite to bolo rovnaké. „Ostatní sa zabávali, ale zároveň aj študovali. Ja som nevedel, čo vlastne študujem a prečo.“ Po štyroch rokoch večierkov a minimálnej účasti na prednáškach napokon promoval.

Spolužiaci si rýchlo našli prácu v Paríži ako softvéroví inžinieri. On však nie.

„Myslím, že vtedy som videl film The Social Network o Zuckerbergovi. A nejako sa mi to celé prepojilo v hlave – povedal som si, že to som ja. Ja som ten ďalší Zuckerberg. Budem mať miliardový startup a sústredím sa naň.“

Aplikácia, ktorá nikdy neuzrela svetlo sveta

Prvým nápadom bol Tinder pre športových nadšencov. Nemal žiadny biznis plán. Nemal ani predstavu, ako by na tom mohol zarobiť. Ale vedel, že musí tú vec postaviť.

„Rozhodol som sa ísť inou cestou. Býval som u rodičov, v noci som pracoval ako čašník, zarábal som 8 eur na hodinu.“

S obrovskou dávkou arogancie a odhodlania strávil jeden celý rok vývojom aplikácie.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Marc Lou (@marclouvion)

„Hovoril som ľuďom, že to zvládnem. Vybudoval som si identitu toho, kto stavia ten najgeniálnejší nápad. A nikto ani netušil, na čom pracujem, lebo to bol predsa tajný projekt.“

Po 365 dňoch si však musel priznať pravdu. „Tá aplikácia nikdy nevznikne. Nemal som schopnosti ju vybudovať. A nikdy by nezarábala.“

Všetko sa zrútilo – celá ročná ilúzia. „Vymazal som celý kód za 24 hodín. Rozišiel som sa s frajerkou, pretože som bol hrozný partner, a presťahoval sa do Južnej Kórey, na druhý koniec sveta,“ prezradil v podcaste Starter Story.

Startup s umelou inteligenciou a ďalší pád

Ani tento pád ho však neodradil. Marc stále veril, že sa podnikanie dá robiť inak. Ozval sa mu kamarát, ktorý bol v Južnej Kórei, a navrhol, že by mohli získať peniaze od investorov na založenie AI startupu. Bolo to v roku 2017. Z pohľadu technológií veľmi zaujímavé obdobie.

„Obaja sme boli inžinieri, ale nikto z nás nebol dobrý v marketingu, produktoch ani biznise.“ Výsledkom bol ďalší brilantný nápad, ktorý však neoslovil nikoho.

„Vyvíjali sme produkt šesť mesiacov. Ale nedostali sme ani jedného zákazníka. Takže sa nestalo vôbec nič.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Marc Lou (@marclouvion)

Znova strávil rok prácou, ktorá nepriniesla žiaden výsledok. Bez príjmu, bez úspor, zlomený. „Bývali sme s frajerkou v niečom ako 12 štvorcových metroch. Boli tam šváby, dokonca aj v kúpeľni.“ Dva roky práce bez akéhokoľvek výsledku v ňom vytvorili túžbu – vytvárať malé projekty s rýchlym výsledkom.

Rukavice pre páry a túžba po úspechu

Jedného dňa narazil na reklamu na Facebooku. Boli na nej dvaja ľudia, ktorí držali ruky vo vnútri jednej spoločnej rukavice. Tisíce lajkov.

„Povedal som si – ak to funguje im, musí to fungovať aj mne.“ Začal tieto rukavice predávať na ulici, pretože nevedel nastaviť facebookové reklamy. Online nepredal nič.

„Predali sme asi 30 rukavíc. Ale aj tak som chcel ísť za tým. Chcel som ukázať, že existuje iná cesta. Že sa to dá zvládnuť aj inou stratégiou.“

Tri neúspešné biznisy, množstvo lekcií a nič v rukách. Marc si uvedomil, že už nechce byť „hladujúcim umelcom“, ktorý zdieľa byt so švábmi a neustále robí na projektoch, ktoré nikdy nič nezarobia. Vedel, že musí zmeniť prístup.

„Po 42 minútach mi povedala, že zaplatí. A ja som sa celý spotil”

Po všetkých zlyhaniach a experimentoch prišiel moment, ktorý Marc všetko zmenil. Stretol človeka, ktorý mu otvoril oči – bol to marketér telom aj dušou.

„Povedal mi – prečo sa to nesnažíš predať ešte predtým, ako to vôbec vytvoríš?“

Marc ho počúvol. Presne nasledoval jeho rady a poslal niekoľko studených e-mailov. Jeden z kontaktov bola firma z Austrálie. Prvýkrát v živote mal naplánovaný hovor s potenciálnym klientom.

„Myslel som ako inžinier. Mal som pocit, že ju klamem, len tým, že sa s ňou rozprávam. Ale bola veľmi milá, pýtala sa, o čo vlastne ide?“

Po 42 minútach hovoru povedala: „Dobre, pošli mi faktúru. Zaplatím. Potil som sa ako šialený. Ešte som sa jej opýtal: ,Naozaj?‘ A ona odpovedala: ,Áno.‘“

Po rokoch neúspechov a startupov, ktoré nikto nechcel, to bol jeho prvý dolár zarobený online. Nemal žiadnu krásnu webstránku, žiadny hotový produkt. Stačil dobrý nápad a niekto, kto bol ochotný zaň zaplatiť. V tom momente pochopil, že podnikanie skutočne funguje – ak sa robí inak.

Nový život na Bali a 3 680 eur mesačne. A potom zrazu nula

Ten nápad, ktorý začal ako cold email, prerástol do projektu, ktorý mu dokázal zarobiť približne 900 eur mesačne. S partnerkou sa presťahovali na Bali. Jeho dni sa stali rutinou – ráno posielal e-maily, snažil sa dostať niekoho na hovor, presne ako pri tom prvom predaji. Výnosy postupne rástli, až sa vyšplhali na takmer 4 000 eur.

„V istom bode sa život stal veľmi krásnym. Konečne som to dokázal. Mám svoje appky, pracujem na vlastných projektoch, nemám žiadne meetingy, mám zákazníkov, zarábam dosť, aby som si pokryl život. Žijem na Bali, učím sa surfovať. Bolo to jednoducho krásne.“

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Marc Lou (@marclouvion)

Potom však prišiel Covid. Keďže pracoval s fyzickými biznismi, všetko sa zavrelo. Výnosy klesli na nulu doslova za 24 hodín. „Všetko, čo som budoval posledné dva roky, sa zrazu vyparilo. Zmizlo. Úplný wipeout.“

Svadba, lockdown a návrat domov. S pocitom, že nič nedokázal

Keď pandémia zastavila jeho biznis, rozhodol sa dať si pauzu. Pokračoval v surfovaní, žil ďalej, až kým sa lockdowny na chvíľu neuvoľnili. S partnerkou sa rozhodli zosobášiť. Odleteli späť do Francúzska a mali krásnu svadbu. Len o pár týždňov však opäť všetko zatvorili.

Plánovali návrat na Bali, ale už sa tam nedostali. „Mal som 28 rokov, bol som ženatý muž, nemal som žiadny príjem. Väčšina mojich biznisov zlyhala a v tom okamihu som sa cítil naozaj zle. Nerozumel som už, prečo to celé robím. Mal som pocit, že som nikdy nič nedosiahol.“

Znovu sa ocitol v dome, z ktorého pred rokmi odišiel s túžbou ukázať svetu, že existuje iná cesta. „A zrazu sa ukázalo, že som zlyhal.“

Pozrel sa na stenu a začal do nej udierať. Štyrikrát, úplne bez premýšľania. „Moja stena bola tenká, takže som ju prerazil. Kričal som. Mal som v sebe taký hnev ako ešte nikdy. Nikdy predtým som sa necítil takto zle.“

Prvý raz zamestnaný. „Zarábal som 920 eur mesačne a teraz mi ponúkli 8 280.“

Nevedel, čo je to depresia, ale ten pocit, že úplne stratil kontrolu nad vlastným telom, ho prinútil spraviť niečo, čo nikdy nechcel. Podal si pár žiadostí o prácu ako softvérový inžinier.

Vďaka svojim skúsenostiam si miesto našiel rýchlo. Ponúkli mu plat takmer 9 000 eur mesačne.

„Pozrel som sa na to a povedal si – päť rokov som zarábal 920 eur mesačne a teraz mi dávate takmer 9? Čo sa to deje? Tak som do tej práce okamžite nastúpil.“

V novej práci dostával jasné úlohy. „Šéf ti povie – dnes chcem, aby si spravil toto. A keď to urobíš, vytvoril si pre niekoho hodnotu. Máš pocit, že si užitočný. Nikdy predtým som to nezažil. V podnikaní som to necítil.“

Začal zarábať viac než kedykoľvek predtým. A po prvý raz mal pocit, že je spoločnosti prospešný. To ho priviedlo k otázke, či vôbec bol stvorený na to byť podnikateľom. Možno by mu stačila obyčajná práca na plnohodnotný život.

Návrat rovnováhy, wellness a čerstvé myšlienky

Zrazu mal čas aj na víkendy. Predtým si ich nikdy nedovolil. Pracoval nonstop. „Začal som uprednostňovať časti života, ktoré som predtým úplne zanedbával – spánok, čítanie kníh, cvičenie. Všetko, čo sa vo mne nahromadilo, začalo postupne odchádzať. A začal som sa cítiť oveľa lepšie.“

Šesť mesiacov po nástupe do práce sa skončili lockdowny a s manželkou sa rozhodli vrátiť na Bali. No teraz sa objavil nový pocit – túžba po slobode. Predtým mal sto percent slobody, ale nula percent pocitu hodnoty. Teraz mal hodnotu, ale musel sa zúčastňovať na mítingoch, pracovať od pondelka do piatka.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Marc Lou (@marclouvion)

„Po dvoch mesiacoch som si začal hovoriť – niekedy sa mi nechce ísť na ten míting, nechce sa mi tam ísť, nechce sa mi to robiť.“ Na Twitteri začal sledovať iných softvérových inžinierov, ktorých vyhodili, alebo sa rozhodli ísť vlastnou cestou. A zrazu si uvedomil, že existuje úplne iný spôsob podnikania.

„Niektorí z tých ľudí nezískavali investície. Nemali tímy. Robili, čo chceli. Budovali malé projekty. Robili ich rýchlo. Možno som to chcel aj ja.“

A potom mu zazvonil telefón

Táto myšlienka v ňom len pomaly klíčila. Mal dobrú prácu. Nechcel sa jej len tak vzdať. Ale jedného dňa sa to stalo. „Dostal som telefonát. Povedali mi: ,Bolo fajn s tebou pracovať. Maj sa.‘“

Vyhodili ho. A jemu to bolo úplne jedno. Pretože už dávno začal rozmýšľať nad tým, že možno predsa len niečo vybuduje. Niečo inak, niečo sám, niečo malé, ale svoje.

Keď Marc Lou dostal výpoveď, nevnímal to ako tragédiu. Práve naopak. V tej chvíli si opäť začal budovať novú identitu: „Znova budem podnikateľ. Ale tentoraz to urobím inak.“

Rozhodol sa, že už nikdy nebude tráviť mesiace vývojom jedného produktu. Nepôjde po investíciách, nebude budovať tím a neurobí nič z toho, čo ho v minulosti frustrovalo. Každé zlyhanie vnímal už nie ako koniec, ale ako prípravu na budúci úspech.

„Pokiaľ to nevzdáš, žiadne zlyhanie nie je skutočným zlyhaním. Je to len frustrácia, ktorá časom vedie k výsledku.“

Namiesto veľkých plánov začal robiť malé appky, rýchlo vypustené do sveta. A tentoraz sa rozhodol, že proces vývoja bude zdieľať verejne. „Ak nič nevyjde, aspoň si vybudujem malé publikum, ktoré môžem osloviť pri ďalšom projekte.“

Jeho prvou appkou po reštarte bola Mood to Movie – aplikácia, ktorá podľa nálady odporúča filmy. Nasledoval Habit Garden, nástroj na sledovanie návykov.

„Mal som asi 10 000 používateľov, a to ma veľmi potešilo. Pomáhal som ľuďom zlepšovať život.“

Marc spúšťal jednu aplikáciu za druhou – od nástroja na hodnotenie produktivity až po generátor webových stránok, kde si človek len napísal text a appka mu automaticky vytvorila celý web. Za sedem mesiacov postavil šesť projektov.

Ale narazil na starý problém: peniaze. Výnosy stagnovali na úrovni 920 eur mesačne. Preto sa rozhodol zamerať na tzv. „painkillers“ – appky, ktoré riešia reálne problémy.

„Ľudia poznajú svoju bolesť. Keď im ponúknem riešenie, je jednoduchšie im to predať. Oveľa ľahšie ako vitamínové produkty typu ,habit tracker‘, ktoré sú síce zábavné, ale nie nevyhnutné.”

Zmenil aj štýl marketingu. Začal robiť virálne launch kampane, kde predstieral napríklad rozhovor s Joeom Roganom či účasť vo filme s Leonardom DiCapriom. „Ľudia videli, že sa bavím. A práve vtedy moje príjmy narástli na skoro 4 000 eur mesačne.“

Jedna myšlienka, ktorá všetko zmenila

Zistil, že pri každom projekte robí tie isté kroky: landing page, platobný systém, prihlasovanie, email. „Povedal som si – čo ak si vytvorím opakovateľnú kódovú šablónu, ktorú použijem vždy znova?“ Naprogramoval si vlastnú infraštruktúru a dal jej názov ShipFast.

Nečakal od toho nič veľké. „Povedal som žene – možno zarobíme 100 eur, to by bolo fajn.“ Produkt spustil, išiel si zakorčuľovať, a keď sa po dvoch hodinách vrátil domov, otvoril si dashboard.

„Rakovina je čoraz častejšia a nie je to náhoda.“ Biochemik s 30-ročným výskumom vysvetľuje, čo ju naozaj spôsobuje

„Zarobil som 500 eur. Toľko som predtým robil za týždeň. Mal som pocit, že niečo je zle. Nemohol som tomu uveriť.“

Na druhý deň mal tržby medzi 3 000 až 4 000 eurami. „Zarábal som svoj najlepší mesačný plat v jeden deň. Bolo to šialené.“ Prvý mesiac s ShipFast zarobil 38 000 eur. V novembri počas Black Friday len za jeden deň prišlo takmer 8 000 eur.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Marc Lou (@marclouvion)

Výnosy sa ustálili na 47 000 eur mesačne, no potom prišiel zlom: 76 000 v prvom mesiaci, 128 000 v druhom a tretí mesiac opäť 128 000. Neskôr sa to stabilizovalo na úrovni okolo 76 000 eur mesačne.

Keď príde product-market fit, cítiš to

„Zrazu mi ľudia písali: nemôžem platiť kartou, berieš aj krypto? Chceli mi dať peniaze. Prvýkrát v živote. Inokedy som ich musel presviedčať, aby mi zaplatili. Teraz sa to obrátilo.“

Marc nedokázal zaspať. „Pozeral som na e-maily, na dashboard Stripe a sledoval, ako to rastie. Bol to čistý adrenalín. Cítil som sa neskutočne šťastný.“

Okrem hlavného produktu robil aj množstvo drobných bezplatných nástrojov ako logo generátory, ktoré slúžili ako vstupná brána k ShipFast. „Na boku bol baner: ,Buduješ startup? Spusti ho rýchlo so ShipFast.‘“ Navyše vyšiel aj YouTube dokument o jeho príbehu, ktorý ešte viac zvýšil príjmy.

Dnes Marc verí, že v každom človeku žije viacero „verzií“ – vrátane tej, ktorá všetko preanalyzuje a nájde si dôvod, prečo to nefunguje. „Tá časť ti povie, že tvoj nápad ešte nie je dosť dobrý. Že ešte nie je čas. Ale ak sa podvolíš, nikdy nezačneš.“

Jeho rada znie: „Začni. Hocičo. Hneď. Vytvor najmenšiu možnú verziu svojho produktu a spusti ju čo najrýchlejšie. Ak máš čo povedať, nauč sa to povedať tam, kde sa cítiš komfortne – či je to text (Twitter), video (TikTok) alebo obrázky (Instagram). Nauč sa prepájať myšlienky s tým, ako ich vieš ukázať svetu. A sleduj, ako na to ľudia reagujú.“

Marc Lou zlyhal 27-krát. Ale nevzdal sa. A to je podľa neho celý princíp: „Ak to nevzdáš, raz uspeješ. Len to nesmieš vzdať predtým, než príde ten moment.“

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy