Vyhorenie sa oficiálne stalo diagnózou, ktorá sa dá liečiť

Syndróm vyhorenia sa oficiálne stal psychiatrickou diagnózou a Svetová zdravotníka organizácia (WHO) ho zaradila medzi duševné poruchy. Podľa WHO ide o poruchu, ktorá vzniká v dôsledku extrémneho pracovného zaťaženia. Chorý sa cíti vyčerpaný a bez energie a v postoji ku svojej práci prevládajú negatívne pocity a názory. Okrem toho dochádza k výraznému zníženiu pracovného výkonu. Samozrejme predtým, než psychiater vysloví diagnózu syndróm vyhorenia, musí zvážiť možnosť výskytu iných duševných chorôb, ako depresia, bipolárna porucha, úzkosť a iné.

Komu hrozí vyhorenie?

Podľa psychológa PhDr. Roberta Krauseho, PhD. sú najviac ohrození ľudia, ktorí svoju energiu rýchlo „pália“, ide väčšinou o ctižiadostivých a ambicióznych ľudí s vysokým pracovným nasadením. Syndróm vyhorenia sa pritom vôbec netýka iba úspešných. Často ide aj o jedincov, ktorí sa veľmi snažia, no aj napriek tomu sa im v pracovnom živote nedarí. „Z hľadiska neuropsychológie vnímame, že mnoho úspešných ľudí je aj veľmi úzkostných a to v dôsledku aktivácie bazálnych ganglií, ktoré okrem regulácie motivácie regulujú aj samotnú úzkosť,“ objasnil Krause.

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Vyhorenie sa pritom dá odhaliť relatívne skoro. Dá sa povedať, že už v jeho prvotných fázach. Ak symptómy pozoruješ na sebe alebo na svojich blízkych, nemal by si sa báť upozorniť na ne a situáciu riešiť. Podľa Krauseho má vyhorenie niekoľko fáz. Prvou je nadšenie, pre ktoré je typická často naivná predstava o fungovaní a pracovnom nasadení, cez štádium stagnácie, kedy dochádza k stretu medzi predstavami a realitou. Potom nasleduje frustrácia, tá sa prejavuje výraznou zmenou v prežívaní jednotlivca. Predposledná je apatia, kedy jednotlivec stráca chuť snažiť sa pokračovať vo svojej činnosti a prestáva sa angažovať. Ak v tejto fáze nevyhľadá odbornú pomoc, je v pravdepodobné, že môže prejsť až do štádia vyhorenia.

Pomôcť môžeš aj ty

„V niektorých momentoch platí, že aj laická pomoc v zmysle upozornenia či poukázania na vlastné obavy pri sledovaní správania sa druhej strany, môže mať pozitívny účinok a tým slúžiť aj ako prevencia pred vyhorením. Na druhej strane, laicky podaná intervencia môže potenciálne pôsobiť aj kontraproduktívne. Keďže je často pre laikov náročné uvedomiť si mieru svojej kompetentnosti/nekompetentnosti, odporúčam, aby sa poradili s odborníkom. Ten im pomôže zorientovať sa v tom, ako uľahčiť situáciu človeku, ktorý zatiaľ o odbornej pomoci neuvažuje. Samozrejme, dôležité je, aby blízki ľudia neboli voči potenciálnemu vyhoreniu ľahostajní.“

zdroj: Ilustračný obrázok (unsplash.com)

Psychológ môže chorému pomôcť s množstvom príznakov, akými okrem vyššie spomenutých môžu byť aj  znížené sebahodnotenie, bolesti hlavy a brucha, nespavosť, problémy príjmu potravy, znížené sebaocenenie, negatívne naladenie, ale aj zhoršená koncentrácia a  zvýšená iritabilita. Rovnako, ako pri mnohých iných psychických ochoreniach je dôležitá konzultácia s lekárom aj psychológom.

Kedy treba vyhľadať odborníka

„Akonáhle jednotlivec vníma, že už stráca kontrolu nad svojím myslením a správaním a uvedomuje si nízku mieru sebapodpory, alebo externej podpory pri vytúženej zmene vo svojom správaní, je viac než dôležité, aby vyhľadal odborníka. Ak si jednotlivec uvedomuje, že svoju pomyselnú sviečku páli rýchlejšie, než ju stíha dopĺňať, je dôležité, aby spomalil, určil si priority a zamyslel sa nad svojím smerovaním,“ radí psychológ.

Podľa Krauseho pritom nie sú ohrození iba starší ľudia, ochorenie sa môže týkať aj mladších jedincov, ktorí vynakladajú neprimerané pracovné úsilie a nevedia ho adekvátne vyvážiť s inými stránkami života.

Zdroj: ICD-11 for Mortality and Morbidity Statistics