Výmysly pomixovali s faktami. Írskych otrokov nútili s Afričanmi sexovať, aby vznikol nový druh otroka, hoax obletel svet

Snaha o zrovnoprávnenie rás, zabránenie rasizmu a následnému násiliu existuje už stáročia. Napriek tomu je pálčivou otázkou a častokrát tvrdou realitou aj dnes. Nedávno Spojenými štátmi otriasla násilná smrť černocha Georga Floyda belošským príslušníkom policajného zboru, ktorý ho udusil kolenom, napriek tomu, že George opakovane prosil o život.

Od tohto momentu zemetrasenie neprestalo, do pohybu sa dala iniciatíva Black Lives Matter a do ulíc sa vybrali masy hlasno protestovať. Odpoveďou im bolo porozumenie, odpor, no aj vznik iných iniciatív vo svete.

All Lives Matter

Táto iniciatíva je jednou z odpovedí na hnutie BLM, ktorá sa snaží poukazovať na to, že nie je správne hovoriť iba o právach jednej rasy, ale všetky životy by mali byť zrovnoprávnené. Zdá sa, že v tomto by si iniciatívy mali rozumieť, nie ísť proti sebe. Dr. Ali Meghji z University of Cambridge v nasledujúcich vetách vysvetľuje, prečo sa odpoveď All Lives Matter veľmi netrafila do reality.

„Tým, že poviete, že na živote čiernych ľudí záleží, neznamená, že na iných nie, tak iba upriamujete pozornosť na to, že im boli odopreté niektoré zo základných ľudských práv, ktorými iní disponujú,“ uvádza vo svojom príspevku Cambridge News.

Meghji ďalej vysvetľuje, že zámerom BLM nie je odkloniť pozornosť od iných rás čí utláčaných skupín, uvádza k tomu aj príklad: „Ak v štvrti začne horieť jeden z rodinných domov, čo majú požiarnici robiť? Uhasiť tento jeden, alebo zaliať všetky domy?“

Významu týchto slov dodáva vážnosť aj Munya Jiri, hovorca protestu na Cambridge Parkers Piece: „Toto nie je história, ale aktuálny problém. Mal som sedem rokov, keď som prvýkrát priamo čelil rasizmu. na základnej škole ma nazývali „otrok“ alebo „opica“. Zničí ťa to. Na internete som bežne hľadal, ako si vybieliť pokožku. Myslel som si, že ma potom budú mať ľudia radšej.“

zdroj: Youtube/The New York Times reprofoto

Írski otroci a násilná reprodukcia s Afričanmi

Na Facebooku sa v posledných dňoch objavili početné príspevky a informácie o Íroch, ktorých mali prevážať ako lacných otrokov do Anglicka v 17. storočí. Ír stál, vraj, omnoho menej ako Afričan, a tak populáciu Monserratu tvorilo v daných rokoch približne 70 % írskych otrokov.

V príspevku ľudia opisujú násilie, ktoré bolo páchané na Íroch: „Od roku 1641 až 1652 bolo cez pol milióna Írov zabitých Angličanmi a ďalších 300 000 predaných do otroctva. Keďže otrokmi boli spočiatku zväčša muži, ich ženy a deti ostali samé za Atlantickým oceánom a stali sa častokrát bezdomovcami. Briti ich zvykli následne predávať v aukciách.“

https://www.facebook.com/daniel.wissert.9/posts/3337074362981007

V ďalších rokoch boli predávané aj deti vo veku 10 až 12 rokov, najviac ich putovalo do Nového Anglicka a Virgínie. Afričania stáli v tých časoch 50 sterlingov, Íri iba 5. Okrem častého zabíjania otrokov a iných násilností na nich páchaných malo dôjsť aj k násilnej reprodukcii: „Angličania začali ženy znásilňovať a nových potomkov potom predávali ako otrokov. Neskôr však našli ešte lepšie využitie. Keďže Afričania boli drahí, začali ženy nútiť k pohlavnému styku s nimi, a tak vznikol nový otrok – mulat, lacnejší, ako býval černoch,“ rozoberajú otázku detailnejšie.

Anglické médiá reagujú: Írske otroctvo neexistovalo

Viaceré štúdie sa snažia objasniť otázku írskeho otroctva, ktorá národy trápi už nespočetne dlhý čas. Samozrejme, nájdu sa prívrženci oboch strán, no doposiaľ štúdie nepreukázali, že by sa spomínané dejiny skutočne odohrali. Aj jedna, aj druhá strana sa snaží obhájiť svoju povesť.

Facebookový príspevok s tisíckami zdieľaní a pobúrených reakcií pochádza z článku, ktorý bol uverejnený portálom Oped News v roku 2008 a opätovne prezdieľaný ako reakcia na BLM hnutie. Mýty o násilnej reprodukcii nič nepotvrdzuje, ani nevyvracia.

V mnohých konverzáciách sa objavili spochybňovania príspevku, ale aj jeho podpora na základe opisov otroctva starými rodičmi, taktiež tam figurovali aj staré fotografie. Ich pôvod objasňuje v jednom z príspevkov portál Medium, ktorý zároveň odkrýva nepravdivosť úvodnej fotografie, ktorá bola pôvodne vytvorená v Belgicku.

zdroj: Medium/the-image-of-the-irish-slaves

Štúdia má pre aj proti, príspevok obsahuje nepotvrdené fakty

 Túto tému preskúmali viaceré štúdie, jednou z nich je aj šesť rokov dlhá štúdia vedená írskym historikom Liamom Hoganom, informuje Pacific Standard. Hogan ako výsledok uvádza, že žiadne signifikantné počty Írov neboli násilne prevážané do Anglicka a Ameriky až do Cromwellovho nariadenia udeleného viacerým krajinám o deporte vlastných obyvateľov. Ten sa vzťahoval na všetkých, ktorí sa nevedeli alebo nemohli o seba dostatočne postarať.

„Služba týchto ľudí bola mnohokrát krutejšia, ako by sa mohlo zdať. Aj tí, ktorí sa rozhodli ísť do Anglicka na základe kontraktu, museli slúžiť. Boli kontrolovaní mimo pracovných hodín, zaviazaní na 4 až 7 rokov služby a boli uvalené reštrikcie na sobáše či tehotenstvo,“ hovorí Hogan, čím približuje aj problematiku sémantiky.

Facebookový príspevok sa sám v sebe vopred odvoláva na nesprávne pomenovanie, ktoré sa v dnešnej dobe pre dané skutočnosti používa. Najčastejšie sú uvádzaní írski služobníci, čo by korešpondovalo so štúdiou, no sama taktiež uvádza, že nie všetci služobníci sa v Anglicku či Karibskej oblasti ocitli dobrovoľne.

zdroj: Unsplash/British Library

Írska elita z karibského otrokárstva profitovala

Íri zožali z otroctva periférie vlastného národa úžitok. V 17. storočí ovládali významné írske mestá hlavne protestanti, katolícka elita a stredná katolícka trieda, a teda aj obchod v nich. „Mnoho írskych obchodníkov uzavrelo zmluvy s karibskými slavokraciami, napr. obuv pre služobníkov sa vyrábala v Belfaste a vytláčanie chudobných ľudí do služby – tzv. otroctva, vytvorilo miesto pre dobytok, a teda mlieko, mäso a iné komodity, ktoré boli následne vyvážané v enormných množstvách cez mestá Dublin, Waterford, Limeric a Cork.“

A tak prichádzame k bodu, kedy pravda leží niekde uprostred a vinníkom sa stáva neuvedomelá doba, ktorá si vyžiadala stovky čiernych aj bielych nevinných životov. Napriek rôznym sporným diskusiám a neobjasnenej histórii je jedna vec nesporná. V oboch prípadoch, či už sa jedná o otrokárstvo, alebo smrť Georga, úradoval odsúdeniahodný rasizmus.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti