Výpočet minimálnej mzdy sa v EÚ môže zjednotiť. Má zotierať rozdiely medzi chudobnými a bohatými krajinami

Mária Ambrozová

30. mája 2019 o 10:26

Rozdiely medzi výškou minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie sú priepastné
Bulhari zarobili v roku 2018 minimálne 286 eur mesačne, zatiaľ čo v Luxembursku to bolo 1999 eur mesačne
Poslanci chcú ako novú európsku minimálnu mzdu zakľúčovať 60 % z priemernej mzdy v danom členskom štáte EÚ

Pexels

Rozdiely medzi výškou minimálnej mzdy v krajinách Európskej únie sú priepastné
Bulhari zarobili v roku 2018 minimálne 286 eur mesačne, zatiaľ čo v Luxembursku to bolo 1999 eur mesačne
Poslanci chcú ako novú európsku minimálnu mzdu zakľúčovať 60 % z priemernej mzdy v danom členskom štáte EÚ

Viac ako 380-tisíc Slovákov si nemôže dovoliť kúpu auta, dovolenku, nový mobilný telefón alebo dokonca udržiavať počas zimy v domácnosti primerané teplo. Podľa dát Eurostatu, ktoré spracovala Slovenská sporiteľňa sme v rebríčku takzvanej materiálnej deprivácie na desiatom mieste a až 31 miliónov Európanov nedokáže platiť svoje účty včas, či ušetriť niečo z výplaty (viac si prečítaš TU).

Minimálna mzda na Slovensku dnes predstavuje sumu 520 eur. A zatiaľ čo v Luxembursku je to takmer 2 100 eur, v Írsku 1 656 a v Holandsku tiež prekročila 1 600 eur, na opačnej strane rebríčka stojí Bulharsko s minimálnou mzdou 286 eur na mesiac, Lotyšsko s hodnotou 430 eur a Rumunsko so 446 eurami. Len tak pre zaujímavosť, minimálna mzda nie je zavedená vo Fínsku, Rakúsku, Dánsku, Taliansku, na Malte a na Cypre.

zdroj: Pixabay

Rozdiely, ktoré sú medzi hodnotami minimálnych miezd jednotlivých krajín EÚ by mohla priblížiť novinka, o ktorú sa snažia europoslanci pri zavedení európskej minimálnej mzdy. Nie, neznamenalo by to, že by zrazu bola jednotná minimálna mzda pre Luxemburčanov aj nás Slovákov.

Ako informuje Teraz.sk, podľa Fransa Timmermansa, prvého podpredsedu exekutívy EÚ, ide o minimálnu mzdu v Európskej únii, ktorá bude v každej členskej krajine vypočítaná na 60 % priemernej mzdy v danom štáte. Pri priemernej mzde Slovenska 1013 eur z roku 2018, by to znamenalo 607 eur, čo je o 87 eur viac než dnes, kedy tzv. minimálka u nás predstavuje približne 52 % z priemernej mzdy.

„Návrh pána Timmermansa je lepší ako nič. Nespôsobí síce priamo stieranie rozdielov, pretože podľa neho by minimálna mzda bola naviazaná na medián každého štátu, ale 60 % mediánu – ako hovorí návrh – by u nás znamenalo vyššiu minimálnu mzdu ako máme teraz. My, v Pracujúcej chudobe, sme však skôr za to, aby sa dodržiavalo odporúčanie Európskeho výboru sociálnych práv, ku ktorému sme sa zaviazali a to, že čistá minimálna mzda by mala byť 60 % z čistej priemernej mzdy,“ hovorí Milan Kuruc, aktivista z občianskeho združenia Pracujúca chudoba.

Milan sa zaslúžil o to, že v pracovných inzerátoch podľa novely Zákonníka práce musí byť ukotvená základná zložka mzdy, ktorú zamestnávateľ pri prijímaní zamestnanca neskôr nesmie „podliezť“. Hovorí tiež, že hoci negatíva v samotnom návrhu nevidí, aj po jeho schválení by sme oproti západu zostali krajinou s nízkymi mzdami. Boli by len o niečo vyššie a pre človeka znesiteľnejšie než to, čo zarábajú teraz. Podporu návrhu vyjadril podľa RTVS aj náš rezort práce.

zdroj: Pixabay

Nášho najväčšieho zamestnávateľa, Volkswagen Slovakia, ktorý zamestnáva viac ako 14 000 zamestnancov, sme taktiež požiadali o reakciu.

„Vo Volkswagen Slovakia dosiahol v roku 2018 priemerný hrubý mesačný príjem, bez započítania manažmentu, 1 954 eur, čo predstavuje o vyše 90 % viac ako je priemer v národnom hospodárstve za rok 2018. To znamená, že samotné zvýšenie minimálnej mzdy by sa našej spoločnosti priamo nedotklo. Zároveň však treba dodať, že každé zvyšovanie minimálnej mzdy má dopad aj na zvýšenie ďalších personálnych nákladov. Naša spoločnosť vyzýva k väčšej stabilite a predvídateľnosti pri prijímaní zákonov a uvíta zníženie odvodového a daňového zaťaženia, ktoré prispieva k zvýšeniu čistých príjmov najmä pre zamestnancov,“ hovorí hovorkyňa Lucia Kovarovič Makayová.

Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov pre RTVS povedal, že podobné snahy nemajú pozitívny dopad na zamestnanosť na Slovensku, ale práve naopak a unifikovaním minimálnej mzdy by sme prišli o jednu z našich konkurenčných výhod, ktorou je cena práce.

Na toto tvrdenie reagoval Milan Kuruc z Pracujúcej chudoby nasledovne: „Zamestnávatelia budú vždy tvrdiť, že vyššie mzdy poškodia ekonomiku, ale ja vám to preložím do ľudskej reči: v skutočnosti myslia to, že vyššie mzdy poškodia koncoročné bonusy generálnych riaditeľov, vysokopostavených manažérov alebo zisky majiteľov, no nie ekonomiku.“

Témou európskej minimálnej mzdy by sa už čoskoro mohli zaoberať novozvolení europoslanci.