Vypočítali sme, aký budeš mať dôchodok. Priprav sa, možno prídeš až o dve tretiny príjmu

Dôchodky sú na Slovensku neustále preberanou témou. V posledných mesiacoch sa ozvali politické hlasy, ktoré hovorili o zásadných zmenách v II. pilieri, čo mnohých Slovákov presvedčilo, aby sa na svoju starobu radšej dobre pripravili.

Startitup pripravil 4 modelové príklady Slovákov – koľko dnes zarábajú, aký im dá štát dôchodok a o koľko viac by mohli dostať, ak by si naň šetrili cez PEPP schému Európskej komisie – takzvaný Európsky dôchodok.

Novinár Rišo zarába priemernú mzdu

• Pracuje 40 rokov.
• Jeho plat je vždy podobný, ako je priemerná mzda na Slovensku.
• Žije v Bratislave, má vysokú hypotéku a teda mesačne minie 1 300 €.

Ak by Rišo práve teraz dosiahol dôchodkový vek, na páske od štátu by mohol vidieť niečo vyše 700 eur. S jeho životnými nákladmi 1 300 eur mesačne to je veľmi zlá správa – štát mu pokryje ledva polovicu nákladov.

Keďže dôchodky vďaka koeficientu ADH, ktorý každý rok zvyšuje Sociálna poisťovňa, teoreticky rastú rýchlejšie ako ceny v obchodoch, tieto nožnice sa budú postupne zatvárať – ale stále pomaly. V roku 2040 by mu na pokrytie nákladov kvôli inflácii chýbalo už takmer tisíc eur mesačne, štát pokryje asi dve tretiny.

Rišova situácia nie je ojedinelá – stačí si spraviť vlastnú predstavu o svojom dôchodku v budúcnosti. Na Slovensku aktuálne platí, že priemerný dôchodok je približne 40 % priemerného platu. Zjednodušene sa tak dá rátať s tým, že keď Slovák odíde zo zamestnania do dôchodku, de facto si odpisuje 60 % príjmov.

V budúcnosti to má byť ešte horšie – podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť do roku 2060 dostanú budúci dôchodcovia len tretinu svojho platu – prídu tak o dve tretiny príjmov. To je akoby ste v júli zarobili 1 500 €, v auguste však už len 500 €.

Pre mnohých ľudí je takýto škrt cez rozpočet existenčnou otázkou. Možností, ako túto situáciu ustáť, je viacero:

• mať vyššie príjmy (pokračovať v práci alebo si nájsť part-time, brigádu či menšie podnikanie),
• mať nižšie náklady (presťahovať sa do lacnejšieho bývania, šetriť energie či šetriť na potravinách),
• myslieť na dôchodok v mladšom veku a šetriť si naň vlastnoručne – napríklad cez III. pilier. Európsky dôchodok →

Učiteľka na súkromnej škole Lucia zarába nadpriemerne

• Zarába pomerne dobre, takže chce odpracovať len 30 rokov miesto štandardných 40.
• Žije v Bratislave, s čím je spojený aj vyšší príjem. Šikovná Lucia zarába o trošku viac, ako je priemerný plat v Bratislavskom kraji.
• S tým prichádza aj vyšší životný štandard, vrátane vysokého nájmu 800 eur za 2-izbový byt. Ďalších 1 000 eur minie na zvyšné potreby.

Ak by Lucia, ktorá odpracuje 30 rokov, išla do dôchodku teraz, štát jej môže poslať okolo 800 eur. Aj keď pracuje menej ako Rišo z prvého príkladu, zarába viac a jej vymeriavací základ je podstatne vyšší.

Aj pre ňu však išlo o veľkú stratu príjmov. Pri takomto vysokom príjme je však realistické odkladať si aj 200 eur mesačne. Ak by tak urobila do Európskeho dôchodku 100/60, na dôchodku by si výrazne prilepšila. Ak by dokázala šetriť 20 rokov, ľahko by sa vedela dostať na dvojnásobný dôchodok.

Developer Juraj má IT-čkársky plat

• Vývojár Juraj zarába nadštandardne a tomu zodpovedá aj jeho životný štandard.
• Jeho práca je však plná stresu – svoj čas si váži, pracovať tak bude len 30 rokov.
• Bokom si dokáže odložiť značnú sumu, na dôchodok si vie poslať 300 € mesačne.

Jeho terajšiemu platu nedokáže štátny dôchodok konkurovať. Ak by sa výpočet štátneho dôchodku odvíjal len od výšky platu, Juraj by od štátu dostal viac – bohužiaľ, to je však len jedna z troch vstupných hodnôt a Jurajov dôchodok držia „pri zemi“ zvyšné parametre

Na sporenie na dôchodok si Juraj posiela 300 eur – ani nie desatinu toho, čo zarobí. Za 20 rokov sa však jeho úspory natoľko znásobia, že realisticky očakáva, že jeho dôchodok bude v tisíckach eur.

Martin zo štátnej správy s tabuľkovým platom

• Martin robí základnú prácu na štátnom úrade a nezarobí veľa – jeho vymeriavací základ je približne 80 % toho, čo má priemerný Slovák.
• Na druhú stranu, na úrade sa príliš „nenarobí“. Radšej menej stresu v živote, ako viac peňazí, hovorí si.
• Svoju profesiu má aj napriek všetkému rád – pracovať chce 45 rokov.

Keďže na výšku starobného dôchodku vplýva aj výška platu počas života (respektíve vymeriavací základ), Martinov dôchodok nebude nikdy veľmi vysoký.

Dôchodkový systém však „odmeňuje“ ľudí s nižšími celoživotnými príjmami, pretože výšku dôchodku ťahá nahor koeficient Aktuálnej dôchodkovej hodnoty, ktorý určuje Sociálna poisťovňa. Na dôchodku tak môže očakávať skoro polovicu toho, čo zarábal – musí však zaplatiť dôchodkové odvody za 45 rokov práce.

Na dôchodku by sa mu však dýchalo omnoho ľahšie, ak by každý mesiac ušetril čo i len 100 €, ktoré by čo najskôr začal vkladať do sporenia na dôchodok. Ak by si zvolil Európsky dôchodok od Finaxu, každý mesiac by mohol dostávať 214 € až 747 € navyše.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák – Vyplácanie dôchodkov má na starosti Sociálna poisťovňa.

Možno to bude ešte horšie

Vyššie uvedené príklady treba brať s rezervou aj preto, že v budúcnosti sa toho ešte môže veľa zmeniť. Aj keď sa dôchodok vypočítava z jasnej rovnice, aj v iných štátoch už postupne dochádza k rôznym úpravám. Je možné, že starobné dôchodky budú v budúcnosti ešte nižšie. Vplývať na to môže viacero faktorov.

Demografická kríza: Na dôchodky nebude mať kto zarábať. Starobné dôchodky fungujú tak, že to, čo pracujúci odvedú na dôchodkovom odvode do Sociálnej poisťovne, to Sociálna poisťovňa porozdáva na dôchodkoch. Už roky je však tento systém v mínuse a dôchodky musí dotovať štát z iných príjmov.

Detí sa na Slovensku rodí čoraz menej a pomer poberateľov dôchodku vs. tých, ktorí na ne zarábajú a odvádzajú, je rok čo rok horší a neudržateľnejší. To by mohlo viesť aj k zmene výpočtu výšky dôchodkov alebo vyššiemu veku odchodu do dôchodkov.

Odchod mladých ľudí zo Slovenska: Aj vplyvom politickej situácie posledné roky mladí ľudia vo veľkom odchádzajú zo Slovenska. Títo ľudia – ak by tu pracovali desiatky rokov – by do systému odviedli tisícky eur na osobu. Miesto toho budú odvádzať peniaze v zahraničí.

Dôchodcovia však do zahraničia v takých húfoch nedochádzajú, čím je systém ešte viac nevyvážený.

Žijeme čoraz dlhšie: Len medzi rokmi 2010 a 2019 sa priemerná dĺžka života Slovákov predĺžila o 2,5 roka. To je o 30 dôchodkových platieb na osobu viac, ktoré štát musí niekde nájsť – teda ďalšia záťaž systému.

Do dôchodku smeruje najpočetnejšia generácia: Približne o 10 až 15 rokov do dôchodku začne odchádzať najpočetnejšia generácia Slovákov, takzvané Husákove deti (v zahraničí boomers), ktoré sa začali rodiť v 70. rokoch.

Generácia Z v tomto čase už bude mať rodiny a do práce začne prichádzať Generácia Alfa (narodení 2010 a neskôr). Tých je však približne o polovicu menej, než je „boomerov“. Každá európska generácia je totiž menšia než predchádzajúca. Členov Generácie Alfa je menej ako členov Gen Z, zoomerov je zas menej ako mileniálov. Mileniálov je menej než boomerov.

Čoraz viac ľudí bude starých, čoraz menej ľudí bude mladých a dôchodkový systém bude čoraz viac napätý.

Vyrieš si Európsky dôchodok, aby si sa nemusel spoliehať na štát →