Bieloruský novinár: Lukašenko nespraví bez Putina nič. Ľudí tu zatvárajú bez dôvodu

Bielorusko patrí k posledným spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina. Od októbra minulého roka, keď sa začali objavovať informácie o tom, že Rusko zhromažďuje svojich vojakov a vojenskú techniku, panovali obavy, že by sa Bielorusko mohlo pripojiť k plánovanej ruskej invázii.

Bieloruský novinár, ktorý ušiel pred Lukašenkom i ruskou vojnou: „Pochopil som, že existujú len dve cesty“

Dôvodom obáv bol hlavne fakt, že bieloruské územie poskytovalo výhodnejšie podmienky pre ruský útok na hlavné mesto Ukrajiny, Kyjev. Tieto obavy narástli, keď sa začali ruské vojská presúvať do Bieloruska pod zámienkou spoločného cvičenia.

Doteraz sa bieloruská armáda nezapojila do ruskej invázie. Bieloruský vodca Alexandr Lukašenko, ktorého Európska únia neuznáva ako legitímneho prezidenta, umožnil ruskej armáde využívať bieloruské územie na útoky na Ukrajinu. Bielorusko taktiež poskytovalo ubytovanie a lekársku starostlivosť ruským vojakom. 

I teraz, štyri mesiace od začiatku ruskej invázie, panujú obavy, že Putin sa bude snažiť Lukašenka vtiahnuť do vojny proti Ukrajine. O tom, aké pomery a atmosféra panujú v Bielorusku, nám opísal novinár Barys Haretski z Bieloruskej asociácie novinárov (BAJ). 

Keď ľudia v Bielorusku vidia väčšiu skupinu ľudí, utekajú 

Haretski pochopil, že ak nechce skončiť vo väzení, ako mnoho jeho kolegov, musí opustiť krajinu. Spravilo tak i množstvo jeho krajanov, ktorí radšej volili imigráciu ako život pod Lukašenkovým režimom. Oficiálne štatistiky, koľko Bielorusov opustilo svoj domov, neexistujú. 

Novinár, ktorý momentálne žije v Litve, má v Bielorusku stále rodinu v podobe manželky a detí a taktiež priateľov. Uviedol, že aktuálna situácia v jeho krajine je veľmi ťažká. V krajine panuje atmosféra strachu a napätia. 

„Situácia teraz je veľmi ťažká. Každý v Bielorusku sa bojí. Boja sa čo i len lajkovať posty. Alebo vôbec navštevovať kanály v Telegrame. Veľa médií je blokovaných, pričom za návštevu ich kanálov a vyhľadávanie informácií na Telegrame hrozí kriminálne stíhanie. Tieto kanály sú v Bielorusku prakticky ilegálne a ich návšteva môže stáť ľudí slobodu,“ opisuje situáciu v rodnej krajine.

zdroj: Unsplash/Jana Shnipelson

Vysvetľuje, že ľudia sú vystrašení, pretože do väzenia sa môžu dostať prakticky za nič.  

„Napríklad, keď sa odohráva opozičný míting a človek okolo neho len prechádza, nezúčastňuje sa ho, môže byť obvinený. V Bielorusku sú totižto všade kamery, stačí, že je človek na nich nasnímaný na mieste. Na súde potom stačí aj výpoveď policajta, ktorý povie: ‚Teba som tam videl, zúčastňoval si sa mítingu, vravel si o Lukašenkovi zlé veci.’ A to je hlavný dôkaz na súde. Vyrábajú tak dôkazy. Pritom si nič nespravil, len si prechádzal,“ vysvetľuje Haretski.

Ľudia sa preto veľmi boja väčších zhromaždení. Vedia, že kvôli nim môžu skončiť vo väzení a keď ich zbadajú, snažia sa od nich dostať čo najďalej. Niekedy aj útekom.

Novinár uvádza, že v takej situácii je pre mnoho ľudí veľmi ťažké odísť. Veľa žurnalistov pokračuje vo svojej práci partizánskym štýlom, keď nepriznajú, že sú novinári. Ďalší sa ešte stále snažia zachovávať novinárske štandardy.

Lukašenko Putinovu vojnu nepotrebuje, ale nemôže mu povedať nie 

Na otázku, prečo sa Lukašenko na rozdiel od čečenského vodcu Ramzana Kadyrova nepripojil k invázii, odpovedá, že také rozhodnutie by Lukašenka mohlo vyjsť draho.

„Rusko používa naše územie na ostreľovanie ukrajinského územia. Lukašenko nemôže Putinovi povedať nie, ale on samotný nepotrebuje túto vojnu. Bielorusko je malá krajina, ak by len pár ľudí umrelo pre Rusko v Ukrajine, bola by to veľká informačná explózia. Tohto sa Lukašenko bojí, pretože ľudia v spoločnosti sú nervózni a zároveň vystrašení, a tak by stačila len malá kvapka a mohli by sa zaplniť ulice a začať protesty,“ vysvetľuje.

zdroj: Unsplash/Andrew Keymaster

Dôvodom môžu byť i sankcie 

Novinár upozorňuje, že Lukašenko sa tiež bojí ďalších ekonomických sankcií, už teraz niektorým čelí, čo prehlbuje bieloruskú závislosť na Rusku.

Sankcie boli uvalené na Bielorusko kvôli sfalšovaným prezidentským voľbám v roku 2020. Ale aj kvôli migračnej kríze z roku 2021, keď Lukašenko využíval migrantov z Blízkeho východu, ktorých vyvážal k hraniciam Európskej únie.

Predstavitelia Únie si myslia, že išlo o plán Lukašenka a Putina, ktorý mal vyvolať spory v rámci Európskej únie. Migrácia patrí dlhodobo práve k témam, ktoré najviac rozdeľujú jednotlivé krajiny EÚ.

Krajiny strednej a východnej Európy sú známe svojou neochotou prijímať migrantov z Blízkeho východu. Opačný prístup ale zaujali voči migrantom z Bieloruska a Ukrajiny.

zdroj: TASR/Leonid Shcheglov/BelTA via AP

Dôvodom dvojitého metra na migrantov je fakt, že migranti z Ukrajiny či Bieloruska sú európskym krajinám blízki z hľadiska kultúry, reči alebo náboženstva.

Ďalším možným motívom Lukašenkovho konania mohol byť ten finančný, ak dúfal, že s Úniou dosiahne podobnú dohodu ako Turecko, ktoré zadržiava migrantov v táboroch na svojom území. 

V neposlednom rade boli sankcie uvalené za Lukašenkove poskytovanie územia pre ruské útoky. 

„Ak by šiel na Ukrajinu, prišli by ďalšie sankcie, mal by ďalšie problémy. Ale najväčší dôvod, prečo to neurobí, je ten, že by to poškodilo imidž. Čo ale nechápe, je, že imidž stratil už dlhé a dlhé roky dozadu,“ uviedol.

Lukašenkov imidž utrpel už dávno pred vojnou. Napríklad porušovaním ľudských práv, prenasledovaním opozície, popieraním koronavírusu či sfalšovaním výsledkov prezidentských volieb v roku 2020.

Bielorusko je už len formálne nezávislé, myslí si Haretski 

Novinár priznáva, že Bielorusko je už nezávislé iba formálne. V realite je závislé na Rusku ekonomicky i obranne. „Formálne nie sme časťou Ruska, ale v realite nemôže Lukašenko urobiť nič bez Putina,“ hovorí.

Svet obleteli správy, že Bielorusi napriek hrozbe vysokého trestu sabotovali ruské vojská na území Bieloruska. Sabotáž sa zamerala hlavne na železničnú infraštruktúru, ktorou posielali Rusi zásoby pre svoje jednotky i zbrane. V súvislosti so sabotážami bolo medializované, že Bielorusko plánuje zahrnúť trest smrti i na podobné konanie.

zdroj: TASR/AP, Maxim Blinov

Haretski ale uvádza, že nie je isté, ako jeho krajania vnímajú vojnu, pretože v Bielorusku je prakticky nemožné urobiť sociologické výskumy. Ľudia sa boja na ulici odpovedať na otázky a tiež neexistujú normálne sociologické inštitúcie, ktoré by nepodliehali Lukašenkovmu režimu. Taktiež sa človek nemôže na ulici pýtať otázky, na to treba mať potvrdenie od režimu.

„Môžeme povedať len svoje pocity, ale tie nemusia 100 % zodpovedať realite. Pretože sme vo Vilniuse a vidíme situáciu odtiaľto,“ vysvetľuje.

Poukazuje ale na internetový prieskum britského think-tanku Chatham House, pričom názorové tábory sú podobne rozdelené. Približne 40 % opýtaných nepodporuje ruskú inváziu na Ukrajinu, 32 % ju, naopak, podporuje. Ďalší sa nechceli vyjadriť alebo niektoré aspekty invázie podporujú, iné nie. 

Vysvetľuje, že v Bielorusku má veľký vplyv bieloruská a ruská propaganda, ktorá ovplyvňuje mienku ľudí. Lukašenkov režim ale nevidí ako stabilný.

„Po koronavíruse nemôžeme tvrdiť, že bieloruský režim je stabilný. Žijeme v regióne, v ktorom vidíme veci, ktoré sme nevideli nikdy predtým. Lukašenko sa môže javiť stabilný ešte 10 rokov, ale nikdy nevieme, čo sa stane zajtra alebo čo Putin vymyslí,“ dodáva.

Vznik tejto reportáže spolufinancovali Európska únia a mediálna iniciatíva Svet medzi riadkami. Názory v nej obsiahnuté nemusia zodpovedať názorom donorov.