Slovensko nemá „úplnú demokraciu“. Viac ako tretinu sveta ovládajú diktatúry

Demokratické štandardy sa po uvoľnení opatrení zameraných na boj s pandémiou koronavírusu celosvetovo mierne zlepšili, avšak v Rusku sa po začiatku jeho invázie na Ukrajinu značne prepadli. Vo štvrtok o tom v najnovšom Indexe demokracie informoval ekonomický inštitút Economist Intelligence Unit (EIU).

2022 bol podľa analytikov sklamaním

Len približne 45 percent obyvateľov na planéte Zem žije v demokratických systémoch, uvádzajú analytici. Takmer 37 percent populácie žije pod autoritárskym režimom, pričom veľkú časť z tohto čísla tvorí najmä Rusko a Čína. V tzv. úplnej demokracii žije menej než osem percent obyvateľstva zo skupiny 20 krajín, do ktorých patrí aj Kanada, Švédsko či Uruguaj.

zdroj: TASR/AP

„Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa demokratické ukazovatele v Rusku prepadli najviac zo všetkých štátov sveta,“ vyhlásil EIU. Rusko podľa neho už dlhý čas „smerovalo čoraz ďalej od demokracie, avšak v súčasnosti začína naberať prvky diktatúry“.

EIU dodal, že v rebríčku si pohoršila aj Burkina Faso, kde sa vlani odohrali dva vojenské prevraty a útoky džihádistov, ale aj Haiti, ktoré od vraždy prezidenta Jovenela Moïsea v júli 2021 čelí zhoršujúcej sa ekonomickej a politickej kríze.

Naopak, pozitívny trend v súvislosti s demokraciou zaznamenali Čile, Francúzsko a Španielsko. Dôvodom je najmä uvoľnenie opatrení zameraných na boj proti koronavírusu, ktoré do určitej miery obmedzovali slobodu obyvateľstva.

Nová rana pre Kočnera. Prokurátor naňho podal obžalobu v obrovskej kauze

Analytici však konštatujú, že „rok 2022 bol z hľadiska demokracie celkovo sklamaním“. Napriek očakávaniam, že sa situácia po zmiernení prísnych opatrení zlepší, tieto nádeje zabrzdil negatívny geopolitický vývoj.

Prvé tri priečky v Indexe demokracie za rok 2022 obsadili Nórsko, Nový Zéland a Island. Na chvoste rebríčka sa umiestnili Severná Kórea, Mjanmarsko a Afganistan.

Rada OSN sleduje porušovanie ľudských práv v Rusku

Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC) v októbri 2022 schválila rezolúciu na vymenovanie experta na monitorovanie porušovania ľudských práv a občianskych slobôd v Rusku.

Návrh rezolúcie predložili všetky členské krajiny EÚ okrem Maďarska. V Rade UNHCR ju potom podporilo 17 zo 47 členských krajín. Šesť bolo proti a 24 sa zdržalo hlasovania.

zdroj: TASR/AP Photo, Shakh Aivazov

Ide o prvú rezolúciu, ktorá sa zameriava na porušovanie ľudských práv vo vnútri krajiny, pripomína AFP. Iniciatíva reagovala na požiadavky ruských obhajcov ľudských práv a medzinárodných organizácií, ktoré odsúdili zneužívania práva voči občianskej spoločnosti v Rusku v posledných rokoch a ktoré zosilnilo po invázii na Ukrajinu 24. februára.

Ruské a medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv 21. septembra požiadali medzinárodné spoločenstvo, aby podniklo bezprostredné kroky s cieľom zaznamenávať a riešiť prípady potláčania a obmedzovania ľudských práv v Rusku.

Dramatická situácia v Číne

Päťdesiat krajín v novembri minulého roku na pôde Rady pre ľudské práva OSN vyjadrilo znepokojenie v spojitosti s prípadmi porušovania ľudských práv Ujgurov a ďalších prevažne moslimských menšín v čínskom regióne Sin-ťiang. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Takéto závažné a systematické prípady porušovania ľudských práv nemôžu byť zdôvodnené bojom proti terorizmu,“ uviedli krajiny vo vyhlásení.

Signatári, medzi ktorými sú Británia, Francúzsko, Japonsko, Izrael, Turecko USA i Česká republika a Slovensko, vyjadrili znepokojenie nad tým, že Čína o zisteniach správy OHCHR odmieta rokovať.