Vyšetrovanie atentátu na premiéra: Polícia pátra po týchto ľuďoch

Polícia hľadá dvoch svedkov, ktorí boli prítomní pri atentáte na premiéra Slovenskej republiky Roberta Fica. Informovala o tom na sociálnej sieti.

„Žiadame občanov o stotožnenie osôb na fotografiách, ktoré mali byť svedkami udalosti dňa 15.05.2024 v Handlovej, aby informácie k týmto osobám oznámili na linke 158 alebo aby sa osoby na fotografiách prihlásili na najbližšom oddelení polície,“ uviedla polícia na sociálnej sieti.

Ako sme ťa už informovali v nedávnom článku, podľa dostupných informácií je atentátnikom 71-ročný Juraj Cintula, spisovateľ a člen Slovenských spisovateľov z Levíc. Cintula, ktorý je zároveň bývalým pracovníkom súkromnej bezpečnostnej služby (SBS), mal zbraň v legálnej držbe.

Niektoré jeho literárne diela odhaľujú kontroverzné názory na Rómov. V jednom zo svojich textov, zverejnenom v knihe knihe Efata „o Cigánoch“, podľa Denníku N uviedol: „Toľko bezočivých cigánov v Európe, ako je dnes, ešte nikdy nebolo.“

Lex atentát

Vláda v stredu schválila návrh zákona, tzv. lex atentát, ktorý má riešiť niektoré opatrenia na zlepšenie bezpečnostnej situácie v SR. Zároveň odporučila parlamentu prerokovať ho v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o reakciu na atentát na premiéra Roberta Fica (Smer-SD).

Zákaz zhromaždení by mohol platiť v okruhu 50 metrov od sídla prezidenta SR, vlády SR či všeobecného súdu. V prípade Ústavného súdu SR by mal platiť zákaz zhromaždenia v okruhu 100 metrov od jeho sídla.

 Návrh počíta aj s novými dôvodmi na zákaz zhromaždenia. Chce napríklad zamedziť protestom pred obydliami. Vláda návrh odobrila na stredajšom zasadnutí. Navrhuje, aby ho parlament prijal v skrátenom legislatívnom konaní.

Vicepremiér Robert Kaliňák (Smer-SD) ozrejmil, že cieľom bolo upokojiť situáciu v oblasti zhromaždení. Pripomenul, že občania majú ústavou garantované právo na pokojné zhromaždenie, no často dochádzalo k pochybeniam. Pripomenul, že sa zavádzajú úlohy pre políciu a obce.

„Musia intenzívne analyzovať žiadosti o zhromaždenia a byť schopní buď niektoré zhromaždenia dať od seba ďalej, alebo ich zakázať,“ uviedol.

Žiadne zhromaždenia „pod oknami“

Vláda navrhuje ustanoviť zákaz rušenia výkonu práva pokojne sa zhromažďovať. „Ide o jednu zo série úprav vyjadrujúcich snahu netolerovať konanie, ktorým sa iným bráni v slobodnom výkone politických práv,“ píše v materiáli ministerstvo obrany, ktoré návrh predložilo.

Zákaz zhromaždení v okruhu 50 metrov platí v súčasnosti na miesto, kde rokuje Národná rada SR. Vláda ho navrhuje rozšíriť na miesta, kde sídlia alebo rokujú vysoké ústavné orgány. „Cieľom je zabezpečiť podmienky na nerušený a plynulý chod činnosti týchto štátnych orgánov,“ uviedli v návrhu. Vláda tiež navrhuje priestorové obmedzenia konania zhromaždení vo vzťahu k miestam, kde vykonáva činnosť všeobecný súd. Ide aj o opatrenia obmedzujúce možnosti zásahu, respektíve tlaku na nezávislosť súdnej moci.

Doplniť by sa mohli i nové dôvody na zákaz zhromaždenia. Zhromaždenie by sa mohlo zakázať, ak sa má konať v blízkosti obydlia osoby, ktorej zamestnanie, povolanie alebo funkcia priamo súvisí s účelom zhromaždenia a zvolávateľ nesúhlasil so zmenou miesta. Predchádzať by sa tak malo zhromaždeniam „pod oknami dotknutej osoby“.

zdroj: TASR/Jakub Kotian

Zhromaždenie by sa nemalo konať ani pri obave, že dôjde k stretu účastníkov viacerých konkurenčných zhromaždení, a tak sa nebude dať zabezpečiť ich riadny a pokojný priebeh. Ďalším dôvodom na zákaz zhromaždenia má byť obava, že dôjde k zásahu do práva na súkromie osôb alebo k zásahu do pokojného užívania obydlia osôb „a ochranu týchto práv nemožno zabezpečiť žiadnymi menej rušivými opatreniami“.

Pokuta pre obec

Vláda chce tiež rozšíriť ustanovenie o možnosti zákazu z dôvodu zásadného obmedzenia dopravy alebo zásobovania aj o dôvod zásahu do práva na súkromie a pokojného užívania obydlia.

Zhromaždenia, ktoré nepodliehajú oznamovacej povinnosti, by sa mohli po novom konať prednostne mimo rezidenčných častí a miest, kde sa predpokladá sústreďovanie väčšieho počtu osôb.

Policajný zbor by mohol byť povinný informovať obec o potenciálnych dôvodoch na zákaz zhromaždenia. Obci by mohla hroziť pokuta, ak bude mať od polície informácie o dôvodoch na zákaz zhromaždenia, nezakáže ho a riziká sa naplnia.

Nová legislatíva by tiež mohla zaviesť ďalšie dôvody na dopustenie sa priestupku proti zhromažďovaciemu právu. Ak to povaha priestupku umožňuje, podľa návrhu by mohlo byť možné sa ho dopustiť aj prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby. Sprísniť by sa mohli sankcie za niektoré priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.