Výskumníci odhalili jednoduchým testom prelomovú správu. Mozog vie, aká zlá bude tvoja ďalšia choroba

Portál Science Alert informuje o tom, že denné testy mozgu by mohli byť v budúcnosti nesmierne užitočné. Prostredníctvom nich by sa totiž dalo odhaliť, ako je ľudský imunitný systém pripravený na boj s vírusovou infekciou.

Zamerali sa na to výskumníci z University of Michigan, ktorých štúdia ukázala, že slabý imunitný výkon má tendenciu ísť ruka v ruke s obdobiami kolísania kognitívneho výkonu.

Štúdia trvala osem dní a zúčastnilo sa jej 18 osôb. Prvých pár dní štúdie testovali účastníci trikrát denne svoju pozornosť, reakčný čas a schopnosť prepínať medzi symbolmi a číslami. Počas štvrtého dňa bola skupina účastníkov zámerne vystavená ľudskému rinovírusu, ktorý sa spája s bežnou nádchou.

V nasledujúcich dňoch si účastníci podávali výplach nosa, aby zmerali prítomnosť a objem vylučovaných vírusových buniek. 

Vedci tiež účastníkov požiadali, aby ohodnotili svoje skúsenosti so zimnicou, kašľom, bolesťou hlavy, upchatým nosom, nádchou, kýchaním, bolesťami hrdla, únavou. Ukázalo sa, že tí, ktorí vylučovali najviac vírusových buniek a mali najhoršie symptómy, mali tendenciu vykazovať nekonzistentné kognitívne skóre v dňoch, ktoré ešte len viedli k chorobe. 

Ako uviedla výskumníčka v oblasti bioinformatiky Yaya Zhai, na začiatku vedci nezistili, že kognitívna funkcia má významnú súvislosť s náchylnosťou k chorobám. Keď sa však pozreli na jednotlivé zmeny v čase, zistili, že variácie v kognitívnych funkciách sú úzko späté s imunitou.

Tajomstvo dlhovekosti máš doma aj ty, celý čas ho máme pod nosom

Dá sa teda povedať, že jeden jednorazový test pravdepodobne nestačí na zistenie stavu imunitného systému človeka. Podariť by sa to však mohlo vďaka trendu merania kognitívnej výkonnosti počas niekoľkých dní. 

Autori štúdie ďalej priznávajú, že väčšina ľudí pravdepodobne nebude absolvovať kognitívny test trikrát denne po zvyšok svojho života.

Štúdie by mali pokračovať

Vyššie spomínaná štúdia je však iba malá. Možnú súvislosť medzi zdravým imunitným systémom a kognitívnymi funkciami naznačuje iba pravdepodobne. Na to, aby sa tieto výsledky overili, je potrebný ďalší výskum. 

Vedci, ktorí v minulosti skúmali funkcie mozgu, sa spoliehali na surové kognitívne skóre. Podľa nového výskumu však vzostupy a pády testov mozgu obsahujú viac informácií ako ktorýkoľvek test sám osebe.

19-ročná štúdia ukázala, že keď reakčné časy osoby vykazujú vyššiu variabilitu testov, táto osoba je vystavená väčšiemu riziku pádov, smrti a neurodegeneratívnych porúch. Vedci súčasnej štúdie dúfajú, že ľudia z celého sveta jedného dňa získajú prístup k mozgovým testom, ktoré budú môcť absolvovať napríklad prostredníctvom smartfónov. 

Napríklad informácie o rýchlosti písania, presnosti písania a čase spánku jednotlivca by sa mohli skombinovať s testami pozornosti a pamäte. Dalo by sa tak lepšie predpovedať, kedy je človek vystavený zvýšenému riziku vážneho ochorenia. Následne by sa mohli prijať preventívne opatrenia.

„Tradičné klinické kognitívne hodnotenia, ktoré sa pozerajú na hrubé skóre v jedinom časovom bode, často neposkytujú skutočný obraz o zdraví mozgu,“ vysvetľuje neurovedec P. Murali Doraiswamy z Duke University.