NOVÁ ŠTÚDIA: Vedci získali najstaršiu vzorku DNA z ľudských pozostatkov. Ide o stratenú vetvu rodokmeňa

Výskumníci prišli s prevratným objavom. Získali najstaršiu vzorku DNA z ľudských pozostatkov, z vývojového štádia Homo sapiens, ktorá pochádza z Európy. Ako píše portál CNN, tento objav priniesol nové informácie o našom druhu a jeho spojení s neandertálcami.

Fragmenty z 13 kostí, ktoré sa našli v jaskyni pod stredovekým hradom v Ranis v Nemecku, patrili šiestim jedincom. A to matke, dcére a vzdialeným bratrancom. Tieto osoby žili približne pred 45 000 rokmi v tomto regióne, uvádza štúdia publikovaná v Nature.

Genetické analýzy odhalili stopy neandertálskeho pôvodu. Vedci zistili, že predkovia týchto prvých ľudí, ktorí obývali oblasť Ranis a jej okolie, sa pravdepodobne stretli s neandertálcami a mali s nimi potomstvo.

Prvý takýto výskum sa uskutočnil už v roku 2010, keď vedci predpokladali, že raní ľudia sa krížili s neandertálcami. Nie je však jednoduché presne určiť, kedy a kde nastal tento významný a záhadný moment v dejinách ľudstva. Vedci predpokladajú, že medzidruhové vzťahy sa mohli odohrávať na Blízkom východe.

Stratená vetva ľudského rodokmeňa

Nový výskum viedli vedci z Inštitútu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku v Nemecku. Štúdiu doplnili aj informácie z University of Reading a University of Bristol, informuje o tom portál reading.ac.uk. Výskum, ktorý bol publikovaný v časopise Science, potvrdil presnejšiu časovú os. 

Vedúca autorka výskumu a odborná asistentka na oddelení molekulárnej a bunkovej biológie na Kalifornskej univerzite Priya Moorjani povedala: „Boli sme si oveľa viac podobní ako odlišní.“

„Rozdiely, ktoré sme si medzi týmito skupinami predstavovali ako veľmi veľké, boli v skutočnosti veľmi malé, geneticky povedané. Zdá sa, že sa navzájom miešali na dlhú dobu a žili vedľa seba po dlhú dobu.“

Kľúčové obdobie a informácie o neandertálcoch 

Nová štúdia poukázala na kľúčové obdobie, ktoré sa začalo približne pred 50 500 rokmi a skončilo pred 43 500 rokmi. V tomto čase začali informácie o neandertálcoch miznúť z archeologických záznamov.

Počas tohto obdobia sa, podľa doterajších informácií, raní ľudia rozmnožovali s neandertálcami a pomerne často rodili deti. Odhalilo sa aj na to, že vrchol aktivity bol približne pred 47 000 rokmi.

Analýza odhalila, ako sa v priebehu času menili a vyvíjali určité genetické varianty zdedené od neandertálskych predkov. Dnes tvoria približne 1 až 3 percentá ľudského genómu. Niektoré varianty spojené s imunitným systémom boli pre našich predkov užitočné hlavne v období poslednej doby ľadovej.

„Genetické údaje z tohto kľúčového obdobia v našej evolúcii sú veľmi zriedkavé. Tieto štúdie podčiarkujú, že aj niekoľko starých genómov poskytuje silnú perspektívu, ktorá umožnila autorom spresniť naše chápanie ľudskej migrácie a neandertálskej introgresie,“ povedal Tony Capra, profesor epidemiológie a bioštatistiky.

Formovanie ľudského génu

Štúdia publikovaná v časopise Science odhalila, že genetické varianty po našich neandertálskych predkoch nie sú rovnomerne rozložené v ľudskom genóme. 

V niektorých oblastiach, ktoré vedci nazývajú aj „archaické púšte“, chýbajú neandertálske gény. Je pravdepodobné, že sa na týchto miestach rodili ľudia s genetickými poruchami. 

„Naznačuje to, že hybridní jedinci, ktorí mali neandertálsku DNA v týchto oblastiach, boli podstatne menej fit, pravdepodobne kvôli ťažkým chorobám, úmrtnosti alebo neplodnosti,“ informoval Tony Capra.

Výskumník uviedol, že neandertálsky variant spôsobujúci choroby môže byť výraznejší na chromozóme X, pretože sa u žien vyskytuje dvakrát, zatiaľ čo u mužov len raz.

„Chromozóm X má tiež veľa génov spojených s mužskou plodnosťou, a keď sú modifikované, predpokladá sa, že niektoré z týchto účinkov by mohli pochádzať z introgresie vedúcej k mužskej hybridnej sterilite,“ dodal vedec.

„Neandertálci žili mimo Afriky v drsnom podnebí z doby ľadovej a boli prispôsobení klíme a patogénom v týchto prostrediach. Keď moderní ľudia opustili Afriku a krížili sa s neandertálcami, niektorí jedinci zdedili neandertálske gény, ktoré im pravdepodobne umožnili prispôsobiť sa a lepšie prosperovať v prostredí,“ povedal spoluautor štúdie. 

Výsledkom výskumu bolo, že vedci vedia presnejšie určiť, kedy začali migrovať raní ľudia z Afriky.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti