Vyslúžila si prezývku „hostiteľka z pekla“. Zorganizovala totiž oslavu, na ktorej hostia postrieľali 180 Židov
- Barónka Margit zorganizovala oslavu, na ktorú pozvala aj príslušníkov SS aj gestapa
- Akýmsi vyvrcholením mala byť vražda nevinných ľudí
- Barónka Margit zorganizovala oslavu, na ktorú pozvala aj príslušníkov SS aj gestapa
- Akýmsi vyvrcholením mala byť vražda nevinných ľudí
Margit Batthiány Thyssen-Bornemissza. Miliardárka z nemeckého rodu Thyssenovcov. Jej prasynovec v knihe Čo to má spoločné so mnou uvádza, že si ju pamätá oblečenú v kostýme doplnenom šatkou a kabelkou z krokodílej kože.
Vyslúžila si prezývku hostiteľky z pekla. Zorganizovala totiž oslavu, počas ktorej bolo zavraždených niekoľko Židov.
Dejiskom masakry bol hrad, ktorý bol postavený v 17. storočí Adamom Batthiánym. Neskôr si ho kúpila rodina Thyssen-Bornemissza, konkrétne v roku 1906.
US Racing uvádza, že barón Heinrich Thyssen-Bornemisza, otec hostiteľky z pekla, svoju dcéru s radosťou financoval. Tá sa v roku 1933 vydala za zbedačeného maďarského grófa Ivana Batthyanyho. Ich manželstvo však nebolo nijakou rozprávkou. Margit sa totiž stretávala s niekoľkými milencami, ktorí patrili k nacistickej skupine.
O život prišlo približne 180 Židov
V noc, keď v priestoroch hradu zomreli desiatky nevinných Židov, ho vlastnila barónka Margit. Práve ona bola organizátorkou párty, ktorá sa odohrala v noci z 24. na 25. marca 1945.
Pozvaných na ňu bolo približne 40 hostí, vrátane príslušníkov SS. Na prvý pohľad nevinná oslava. Za pozadím hýrivej zábavy bol však masaker, počas ktorého prišlo o život približne 180 Židov.
Okolo polnoci, akoby šlo o nejakú čerešničku na torte pre hostí, priviezli úbohých Židov. Portál English.atlatszo vysvetľuje, že reťazec udalostí, ktoré s večierkom súviseli, začal ešte niekoľko dní pred ním. V tom čase sa totiž vyprázdňoval pracovný tábor Kőszeg, pretože sa blížili ruské jednotky.
Takých, ktorí boli ťažko chorí, zabili v tábore a tí, ktorí nevládali chodiť, boli naložení do vlaku. Ten smeroval na železničnú stanicu Rechnitz, teda do oblasti, kde sa konala oslava.
Až do rána bieleho
Zo stanice Židov previezli do kôlne, ktorá bola súčasťou budovy. Odkaz, ktorý sa telefonicky dostal k hosťom oslavy, znel jasne – väzňov, ktorí sa v kôlni nachádzajú, majú zabiť. Niekoľkí z tých, ktorí sa oslavy zúčastnili, teda dostali zbrane a v podnapitom stave na krátky čas večierok opustili. Prišli do priestorov, kde sa Židia nachádzali, a prinútili ich vyzliecť sa zo šiat.
Hostiteľka, ktorá párty usporadúvala, ľuďom nijako nezabránila, a tak sa spustila paľba do úbohých obetí. Samotná Margit vraj do väzňov nestrieľala. Vedela však, kto spomínaný čin vykonal.
Bezohľadnosť jej hostí však nemala hraníc. Tesne po streľbe sa z priestorov pobrali naspäť do hradu, kde pokračovali v oslavách a pití alkoholu. Hostia sa mali dokonca v nasledujúce ráno chváliť zverstvami, ktoré vykonali.
Telá obetí pochovalo 15 väzňov, ktorých hostia v predchádzajúcu noc ušetrili práve pre tento účel. V nasledujúci večer ich však čakal rovnaký osud. O život ich pripravili dvaja muži – Oldenburg a Podezin.
Zodpovednosti sa vyhli
Práve títo dvaja muži sa spolu s hostiteľkou z pekla trestnému stíhaniu vyhli. Barónka dokonca nebola ani vypočutá počas súdneho konania. Margit sa podarilo utiecť a vo svojom malom byte ubytovala Podezina, miestneho šéfa gestapa, ktorý bol jej milencom.
Neskôr však svoju pozíciu využil a na Margit aj Oldenburga pritlačil. Žiadal od nich finančné prostriedky na útek do Južnej Afriky.
Autor knihy o svojej pratete Margit v rozhovore pre denník SME povedal: „Videla vrahov, vedela, kde sa to presne stalo. Existujú materiály, že po vojne pomohla dvom hlavným páchateľom, dvom najvyšším dôstojníkom, utiecť z krajiny, pretože mala peniaze a vplyv. Jednému pomohla utiecť do Juhoafrickej republiky a druhému do Južnej Ameriky. Jeden z nich sa v šesťdesiatych rokoch vrátil späť do Nemecka a viedol krásny a spokojný život, bez potrestania.“
Autor Sacha Batthyany tiež dodáva, že vedela aj to, kde sa nachádza masový hrob, o ktorom v súčasnosti mnoho ľudí nená ani poňatia a je neznámy. Margit zomrela v roku 1989 vo Švajčiarsku. V tom čase patrila k jedným z najbohatších žien Európy.
https://www.startitup.sk/na-rukach-ma-krv-niekolkych-mladych-dievcat-vrah-prezyvany-aj-banskobystricky-skrtic-bol-nevzdelanym-alkoholikom/
Holokaust na Slovensku
Prenasledovaniu a hromadnému vyvražďovaniu etnických, náboženských a politických skupín sa žiaľ nevyhli ani Slováci. TASR uvádza, že prvý vlak, ktorý smeroval zo Slovenska do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau, bol vypravený z Popradu 25. marca 1942. Mladé ženy boli prinútené nastúpiť do vagónov, dovtedy určených na prepravu dobytka.
Majetok a pozemky, ktoré sa po odvážaní obyvateľov nahromadili, boli arizované. Konkrétne Ústav pamäti národa uvádza, že išlo o 2,2 tisíc židovských podnikov, 100-tisíc hektárov židovskej pôdy a tisíce domov a bytov.
Celkový počet židovských obetí holokaustu na Slovensku predstavoval 70-tisíc osôb.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: US Racing, English.atlaszo, sme.sk, independent.co, TASR