Vysokoškolákom sa na prezenčnú výučbu nechce. Viac ako polovica by sa radšej učila online

Do konca augusta zostáva už len pár dní. Pre žiakov základných a stredných škôl to znamená, že by sa mali pomaly ale isto pripravovať na nový polrok vyučovania. V prípade vysokoškolákov situácia závisí od jednotlivých univerzít, ktoré si otvorenie semestra zvolili individuálne. Kým niektoré univerzity štartujú už v predposledný septembrový týždeň, iné chystajú privítať študentov až koncom septembra. 

Nie je novinkou, že blížiaci sa semester je aj naďalej záhadou ako pre pedagógov, tak i pre študentov. Nikto s určitosťou nedokáže odhadnúť, ako dlho pretrvá prezenčná výuka, prípadne či študenti vôbec stihnú zasadnúť do lavíc.

Ako varoval virológ Boris Klempa, vrátiť sa späť do škôl je potrebné, no nemalo by to byť na úkor zdravia. Presne 12. marca krízový štáb rozhodol o zatvorení všetkých škôl, pričom toto rozhodnutie platilo od 16. marca. 

Od tohto dňa vysokoškoláci fungovali na online vyučovaní, ktoré pretrvávalo až do prázdnin. Niektoré školy dokonca zvolili online štátnice. Ako povedal prorektor Univerzity Komenského v Bratislave Radomír Masaryk pre Denník N, online štátnice prebehli dobre a nebude rozdiel medzi diplomami z roku 2019 a tými tohoročnými. Napriek tomu je ale otázne, či univerzity dokážu fungovať online aj naďalej a či existuje budúcnosť, v ktorej by sa vysokoškoláci vzdelávali výhradne online. 

Zahájenie semestra je individuálne 

Univerzita Komenského v Bratislave plánuje zahájiť zimný semester od 21. septembra, aj keď niektoré fakulty môžu začať skôr, informujú na svojom webe. V rovnaký deň plánuje odštartovať nový semester aj Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Slovenská technická univerzita v Bratislave či Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.

Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka začiatok semestra posunula o týždeň neskôr, teda na 28. september. Rovnako sa rozhodla aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Technická univerzita vo Zvolene. 28. septembra sa otvárajú brány aj Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Ekonomická univerzita v Bratislave uverejnila harmonogram, podľa ktorého by od 28. septembra do 2. októbra mali profesori so študentami komunikovať online a od 5. októbra by mala začať klasická, prezenčná výuka.

zdroj: Unsplash/Jaime Lopes

Online štúdium je prosperujúce, no chýba kontakt 

Oslovili sme niekoľko univerzít, medzi ktorými bola Univerzita Komenského, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika či Univerzita Mateja Bela. Odpovedala nám hovorkyňa Univerzity Komenského Lenka Miller, podľa ktorej možnosti výuky závisia od epidemiologickej situácie.

„Momentálne pracujeme na tom, aby dekani spolu s garantmi študijných programov pripravili výučbu na zimný semester tak, že predmety, ktoré bude možné absolvovať online, budú prebiehať online,“ pre Startitup povedala Miller. Zároveň dodala, že prezenčne sa budú vyučovať najmä laboratórne cvičenia či iné praktické predmety.

Osobný kontakt je určite dôležitý, či už ide o študentov alebo pracujúcich ľudí. To si uvedomuje aj Miller a tvrdí, že možnosť dlhodobého online vyučovania by so sebou priniesla absenciu medziľudského kontaktu. Tvrdí však, že domáce štúdium študentom prospieva a dokonca im vyhovuje viac.

„Na druhej strane si mnohí študenti uvedomili, že táto metóda učenia je náročnejšia na time-manažment. Okrem pripojenia sa na prednášku si musia vyhradiť čas na štúdium, prípravu na seminár, písanie prác a podobne,“ dodala Miller. 

Robiť viacero vecí naraz môže byť problém

Z dlhodobého hľadiska by však online vyučovanie mohlo byť problém aj v inom slova zmysle, ako len absencii medziľudského kontaktu. Na to, aby sa študenti mohli efektívne vzdelávať aj z domu, potrebujú istú dávku sebadisciplíny. Ako sa napokon píše v príručke pre učiteľov Univerzity Komenského, nevýhodou online vyučovania je veľké množstvo študentov, pričom nie všetci môžu chápať výkladu.

zdroj: Unsplash/Alexis Brown

V skupine sa môžu nájsť aj „stratení“ študenti, ktorí nestíhajú klikať na požadované okná, počúvať výklad a popritom si robiť aj poznámky. Online vyučovanie je novinkou aj pre niektorých pedagógov a paradoxne sa na online vyučovanie musia niekedy pripravovať viac než na prezenčnú výuku.

Základom výučby by podľa Miller teda mala zostať prezenčná výuka. Napriek tomu ale dodáva, že online alternatívu výučby bude univerzita používať v prípade vyučovaní, ktoré budú viesť hosťujúci prednášajúci zo zahraničia. „Ako alternatívne riešenie je v tejto situácii online výučba nevyhnutná, ale nemyslíme si, že je to riešenie nastálo,“ dodala Miller.

Praktické predmety budú oneskorené 

Zaujímalo nás tiež, ako sa online štúdium dotklo študijných programov, ktoré sú zamerané skôr prakticky, prípadne ide o kombináciu. Príkladom sú študenti medicíny, ktorí okrem teoretických znalostí potrebujú aj reálnu prax. Prvotne by sa mohlo zdať, že kvôli pandémii prišli o akúkoľvek možnosť prísť do kontaktu s pacientom a aplikovať teóriu do praxe. Miller ale tvrdí, že realita je iná.

„Nemyslíme si, že medici prídu o potrebnú prax, práve v dnešnej situácii je dopyt po medikoch veľmi veľký. Naši medici od začiatku koronakrízy pomáhajú na oddeleniach nemocníc, vo filtroch a na ďalších miestach, kde to nemocnice potrebujú,“ vysvetlila Miller. Podstatne horšie na tom môžu byť študenti rôznych technických a strojárskych smerov.

Tí totiž nemali príležitosť aplikovať teoretické vedomosti do praxe, nakoľko mnohé firmy, ktoré by im mohli pomôcť, museli v dôsledku pandémie zavrieť svoje brány rovnako ako univerzity. Miller ale uviedla, že praktické predmety, ktoré študenti nemohli absolvovať minulý semester, sa presunuli do nasledujúceho, teda zimného. Zdá sa tak, že študenti úplne neprídu o potrebnú prax, no získajú ju neskôr.

Raz online, navždy online? 

O tom, že online vyučovanie má aj nespočetne veľa výhod, sa presvedčili samotní študenti. Podľa prieskumu Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vysokoškolákom „home office“ vyhovuje. Do prieskumu, ktorý trval od 15. apríla do 30. mája, sa zapojilo 9 fakúlt zo 6 univerzít, dokopy tak na otázky odpovedalo 679 študentov. Ukázalo sa, že viac ako tretina opýtaných považuje online formu výučby za plnohodnotnú náhradu klasických prednášok. 

zdroj: Unsplash/John Schnobrich - Generácia Z prikladá svojej výplate najmenšiu dôležitosť oproti zvyšným starším generáciám.

„Študentom na tejto forme výučby najviac vyhovovala možnosť absolvovať prednášky z pohodlia svojho domova, ale aj možnosť vykonávať iné aktivity počas prednášky, či možnosť pýtať sa prostredníctvom chatu, ako aj fakt, že nie sú počas prednášky nikým rušení,“ informujú autori prieskumu. Viac ako polovica opýtaných by si vedela túto formu vzdelávania predstaviť aj po pandémii. Skoro 31 percent študentov sa vďaka online vyučovaniu začalo viac zapájať do online webinárov, ktoré sa netýkali univerzitného vyučovania. 

Prieskum tiež poukázal na nevýhody online vzdelávania. Miller naznačila, že veľkým kameňom úrazu dlhodobého online vyučovania môže byť absencia kontaktu s rovesníkmi či inými ľuďmi. Toto tvrdenie sa potvrdilo v prieskumu, pretože mnohé študenti práve tento aspekt označili za negatívum. Ďalšou nevýhodou bola zlá kvalita obrazu alebo zvuku, s ktorou súvisí nedostatočné technické alebo priestorové vybavenie, informujú autori prieskumu. 

Čítajte viac z kategórie: Zo Slovenska