Vystresované rastliny „kričia“ a volajú o pomoc, vydávajú zvuk ako bublinková fólia

Pozrime sa na život rastliny. Klíči, rastie, rozkvitá sa, vädne, ochabne, listy zblednú a potom čo? Následne vydá záplavu zvukov.

Z najnovších štúdií, o ktorých informujú The Guardian a Science Alert, vyplýva, že rastliny na konci svojho života vydávajú zvuky, ktoré sú ultrazvukovým ekvivalentom praskania bublinkovej fólie.

Každý záhradník pozná vädnutie či sfarbenie rastlín počas sucha. Nedostatok vody alebo náhla rana do tela rastliny však môžu podnietiť aj produkciu zvukov pripomínajúcich „staccato pukanie“. Navyše, okolité tvory na to dokážu reagovať, píšu vedci v štúdii, ktorá bola publikovaná v Cell.

Objav naznačuje, že rastlinná ríša nie je taká tichá, ako sa zdá, a že ultrazvukové zvuky vyžarované z rastlín môžu dokonca pomôcť formovať ich ekosystémy.

„Dokonca aj v tichom poli sú v skutočnosti zvuky, ktoré nepočujeme, a tie nesú informácie. Existujú zvieratá, ktoré ich môžu počuť. Je tu teda možnosť, že v rastlinnej ríši dochádza k mnohým akustickým interakciám,“ vysvetľuje vývojová biologička Lilach Hadanyová z telavivskej univerzity v Izraeli.

„Rastliny neustále interagujú s hmyzom a inými zvieratami a mnohé z týchto organizmov používajú na komunikáciu zvuk. Pre rastliny by bolo veľmi suboptimálne, keby zvuk vôbec nepoužívali,“ uviedla profesorka.

Stres rastlín

Vedci už dlhšie vedia, že rastliny pod stresom rozhodne nie sú pasívne. Prechádzajú niekoľkými podstatne dramatickými zmenami. Jednou z najpozoruhodnejších z nich je uvoľnenie silných aróm. Rastliny však dokážu zmeniť aj svoju farbu a tvar.

Tieto zmeny môžu signalizovať nebezpečenstvo pre ostatné rastliny v okolí, ktoré sa následne pokúsia posilniť svoju vlastnú obranu alebo prilákať zvieratá, aby sa vysporiadali s potenciálnymi škodcami.

Dědeček čelí obžalobe kvôli tragédii na Zochovej

Otázka vydávania zvukov u rastlín však prináša zistenia, ktoré sú pre vedu úplne nové. Hadanyová a jej kolegovia už v minulosti zistili, že rastliny dokážu zvuky rozoznať. Vznikla teda otázka, či ich dokážu aj vytvoriť.

Unikátny výskum: Rajčiny „prehovorili“

Experti sa zamerali na paradajky a tabak a vystavili ich rôznym podmienkam. Najprv skúmali rastliny bez stresu a získali tak základnú zvukovú líniu. Následne pozorovali dehydrované rastliny, iným neskôr odrezali stonky. Ich reakcie nahrávali najskôr v odhlučnenej akustickej komore, potom v bežnom skleníkovom prostredí.

Potom vytvorili algoritmus strojového učenia na rozlíšenie medzi zvukmi, ktoré produkujú rastliny bez stresu, rastliny poškodené a dehydrované.

Zistenia

Na základe nahrávok sa zistilo, že skúmané rastliny vydávajú praskajúce alebo cvakajúce zvuky. Ich frekvencia je však príliš vysoká na to, aby ju rozpoznali ľudia.

Rastliny, ktoré nie sú vystavené stresu, veľa zvukov nevydávajú. Vystresované sú však (na rastlinné pomery) podstatne hlučnejšie. Dokážu vydať v priemere až 40 „puknutí“ za hodinu. Dehydrované dokonca pukajú ešte predtým, ako sa na nich prejavia viditeľné známky nedostatku vody. Počas procesu vädnutia sa zvuk stupňuje, až kým rastlina úplne nevyprahne.

Zahraničné médiá o Slovensku: Ruská propaganda má Slovákov úplne v hrsti

Vedci vďaka algoritmu dokázali tieto zvuky rozlíšiť. Dokonca sa líšili aj podľa druhov rastlín. Vydávajú ich aj napríklad pšenica, kukurica, hrozno či kaktusy.

Nie je však jasné, ako tieto zvuky vznikajú, respektíve akým spôsobom ich rastliny produkujú.

V predchádzajúcom výskume sa zistilo, že dehydrované rastliny zažívajú kavitáciu – proces, pri ktorom sa vytvárajú vzduchové bubliny v stonke. Tie následne expandujú a kolabujú. Pri človeku sa deje rovnaký proces v prípade praskania kĺbov. A dobre vieme, aký zvuk vtedy dokáže naše telo vydať.

Niečo podobné by sa mohlo diať aj v prípade rastlín.

Nevie sa, či spomínaný zvuk môžu vyvolávať aj iné faktory ako pôsobenie padogénov, napadnutie, UV žiarenie, teplotné extrémy a podobne. 

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko