Vystresované rastliny „kričia“ a volajú o pomoc, vydávajú zvuk ako bublinková fólia

Experti sa zamerali na paradajky a tabak a vystavili ich rôznym podmienkam. Najprv skúmali rastliny bez stresu a získali tak základnú zvukovú líniu. Následne pozorovali dehydrované rastliny, iným neskôr odrezali stonky. Ich reakcie nahrávali najskôr v odhlučnenej akustickej komore, potom v bežnom skleníkovom prostredí.

Potom vytvorili algoritmus strojového učenia na rozlíšenie medzi zvukmi, ktoré produkujú rastliny bez stresu, rastliny poškodené a dehydrované.

Zistenia

Na základe nahrávok sa zistilo, že skúmané rastliny vydávajú praskajúce alebo cvakajúce zvuky. Ich frekvencia je však príliš vysoká na to, aby ju rozpoznali ľudia.

Rastliny, ktoré nie sú vystavené stresu, veľa zvukov nevydávajú. Vystresované sú však (na rastlinné pomery) podstatne hlučnejšie. Dokážu vydať v priemere až 40 „puknutí“ za hodinu. Dehydrované dokonca pukajú ešte predtým, ako sa na nich prejavia viditeľné známky nedostatku vody. Počas procesu vädnutia sa zvuk stupňuje, až kým rastlina úplne nevyprahne.

Zahraničné médiá o Slovensku: Ruská propaganda má Slovákov úplne v hrsti

Vedci vďaka algoritmu dokázali tieto zvuky rozlíšiť. Dokonca sa líšili aj podľa druhov rastlín. Vydávajú ich aj napríklad pšenica, kukurica, hrozno či kaktusy.

Nie je však jasné, ako tieto zvuky vznikajú, respektíve akým spôsobom ich rastliny produkujú.

V predchádzajúcom výskume sa zistilo, že dehydrované rastliny zažívajú kavitáciu – proces, pri ktorom sa vytvárajú vzduchové bubliny v stonke. Tie následne expandujú a kolabujú. Pri človeku sa deje rovnaký proces v prípade praskania kĺbov. A dobre vieme, aký zvuk vtedy dokáže naše telo vydať.

Niečo podobné by sa mohlo diať aj v prípade rastlín.

Nevie sa, či spomínaný zvuk môžu vyvolávať aj iné faktory ako pôsobenie padogénov, napadnutie, UV žiarenie, teplotné extrémy a podobne.