Vyvíjali ju v USA, no zhodli sa, že je nebezpečná a nemala by existovať. Dnes na zbrani pracuje Čína
- Podľa najnovšej správy Pentagónu Čína vyvíja medzikontinentálnu balistickú raketu
- Takáto zbraň by zvyšovala riziko jadrovej vojny
- Podľa najnovšej správy Pentagónu Čína vyvíja medzikontinentálnu balistickú raketu
- Takáto zbraň by zvyšovala riziko jadrovej vojny
Čína sa postupne stáva obávanou veľmocou nielen po ekonomickej stránke, ale čoraz viac aj po vojenskej. Už teraz má najväčšie námorníctvo na svete, podľa počtu plavidiel. Jej ambície však siahajú ešte ďalej. Podľa najnovšej správy amerického ministerstva obrany, ktorá sa zaoberá čínskymi vojenskými kapacitami, Peking rozširuje svoje jadrové kapacity a buduje jadrové silá.
Budovanie jadrových kapacít je už dlhodobý trend, s ktorým Pentagón neprekvapuje. Oveľa väčšiu starosť mu robí vývoj novej medzikontinentálnej rakety (ICBM), ktorá nebude mať jadrovú hlavicu, ale hlavicu naplnenú trhavinami.
„Ak sa takéto kapacity vyvinú a nasadia, umožnili by Čínskej ľudovej armáde (ČRĽ) ohroziť konvenčnými útokmi ciele v kontinentálnych Spojených štátoch, na Havaji a na Aljaške,“ varoval Pentagón vo svojej správe.
ICBM zvyšuje riziko omylu, ktoré môže viesť k jadrovej vojne
Novinár David Axe, ktorý sa dlhodobo venuje bezpečnostným témam, v komentári pre The Telegraph uvádza, že háčik sa skrýva v tom, že radary nevedia zachytiť, či vypálená ICBM nesie jadrovú hlavicu, alebo hlavicu s trhavinami.
Rozhodovacie centrá krajiny, na ktorú by medzikontinentálna raketa mierila, by stáli pred ťažkou úlohou. Tlačil by ich čas, rakety dosahujú rýchlosť mnohonásobne prevyšujúcu rýchlosť zvuku. Letia tiež vo vysokých výškach mimo zemskej atmosféry, čo z nich robí veľmi ťažko zničiteľné ciele. Napríklad ICBM odpálená z Ruska, ktorá by mierila na USA, by sa k svojmu cieľu dostala za polhodinu.
Navyše by čelili aj stresu a tlaku na správne rozhodnutia. Kombinácia týchto faktorov spoločne s tým, že by nevedeli, či ide o „štandardnú“ hlavicu s trhavinami alebo jadrovú hlavicu, by mohla vyústiť do presvedčenia, že nepriateľ práve spustil jadrovú vojnu.
Nedostatok dôvery medzi aktérmi by tiež mohol spôsobiť, že hoci by pôvodca rakety uviedol, že nesie „štandardnú hlavicu“, krajina, ktorá by sa stala jeho terčom, a tiež jej spojenci, by tomu nemuseli uveriť.
V tom prípade by mocnosť, ktorá sa práve stane terčom útoku, mohla nariadiť odvetnú jadrovú strelu. To by mohlo viesť k ozajstnej jadrovej vojne až nakoniec k zničeniu sveta. Jadrová vojna by tak mohla byť zahájená prakticky vďaka omylu.
Toto nebezpečenstvo si dobre uvedomuje aj Pentagón, ktorý sa tiež takúto ICBM pokúšal pred rokmi vyvinúť. Po zvážení všetkých pre a proti sa rozhodol, že raketa je natoľko nebezpečná, že by nemala existovať.
„Ak budú iné národy zaskočené a budú sa obávať, že by mohli byť pod jadrovým útokom, môžu sa tiež rozhodnúť reagovať rýchlo, skôr ako by ich Spojené štáty mali možnosť presvedčiť, že rakety nesú konvenčné hlavice,“ vysvetlila v roku 2021 americká Kongresová výskumná služba dôvody, prečo je takáto raketa nebezpečná.
Čína buduje jadrové kapacity
Aj bez tejto nebezpečnej medzikontinentálnej rakety je arzenál Číny hrozivý. Peking je v súčasnosti na tretej priečke v počte jadrových hlavíc. Pentagón odhaduje, že počty jadrových hlavíc v nadchádzajúcich rokoch porastú.
V máji 2023 mal Peking viac ako 500 jadrových hlavíc, ktoré boli schopné operácie. Washington uvádza, že do roku 2030 ich počet „pravdepodobne“ vzrastie na viac ako 1 000 operačných jadrových hlavíc. Do roku 2035 by mohlo byť týchto hlavíc 1 500.
Čína tiež intenzívne pokračuje v budovaní síl pre ICBM, len minulý rok ich dokončila tri.
„To v nás, samozrejme, vyvoláva veľa obáv,“ povedal novinárom na tlačovej konferencii nemenovaný vysokopostavený predstaviteľ Pentagónu.
„Naozaj by sme chceli, aby boli transparentnejší, pokiaľ ide o ich hromadenie jadrových zbraní. Tiež by sme radi videli väčšiu ochotu z ich strany diskutovať s nami o strategickej stabilite a otázkach znižovania rizík,“ dodal.
Okrem toho má Čína okolo 2 500 konvenčných balistických rakiet stredného a krátkeho doletu a 300 rakiet s plochou dráhou letu odpaľovaných zo vzduchu. Očakáva sa, že tieto rakety môže použiť na útok na Taiwan, ktorý považuje za svoje územie, i napriek tomu, že fakticky nikdy nebol súčasťou Číny.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: DoD, The Telegraph