Analytik: Vyzerá to tak, že imunita po prekonaní COVID-19 je lepšia ako po očkovaní mRNA. Pribudlo 178 nakazených

V nemocniciach je hospitalizovaných 97 pacientov, z nich potvrdené ochorenie má 71 ľudí. Na JIS sú 13 pacienti, podporu umelej pľúcnej ventilácie potrebuje 4 osoby.

Počet potvrdených obetí na pľúcnu formu COVID-19 nevzrástol. Celkový počet úmrtí „na Covid“ je 12 548 a celkový počet úmrtí „s Covidom“ je 2 457. Celkový počet ukončených laboratórnych PCR testov doteraz je 3 329 425 pričom takto bolo pozitívne testovaných 395 300 osôb. Celkový počet vykonaných Ag testov doteraz je 37 774 456 z čoho bolo pozitívne testovaných 384 975 osôb.

Celkový počet neaktívnych prípadov je 719 649. Ide o osoby, ktoré prekonali ochorenie COVID-19 či už s klinickým obrazom alebo bezpríznakovo a od zistenia pozitívneho testu uplynuli 2 až 4 týždne u ambulantne liečených pacientov a 6 týždňov u hospitalizovaných pacientov.

Očkovanie vs mRNA vakcíny

Analytik Martin Smatana dáva do pozornosti novú štúdiu z Izraela, ktorá tvrdí, že po prekonaní infekcie má človek lepšiu imunitu proti delta mutácií ako poskytuje Pfizer/BioNTech vakcína.

Podľa autorov štúdie, ľudia, ktorí neprekonali COVID-19 a zaočkovali sa začiatkom roka, mali v júni až auguste 13-krát vyššiu šancu, že sa infikujú 27-krát vyššiu šancu mať symptomatický prejav ochorenia a 8-krát vyššiu šancu na hospitalizáciu v porovnaní s nevakcinovanými ľuďmi, ktorí ale ochorenie prekonali.

Objasňuje, že štúdia ešte zatiaľ recenzným konaním a má svoje limitácie, ale stojí za ňou silný tím autorov, je najväčšia svojho druhu a prináša do debaty „čo chráni viac“ viacero kľúčových informácií.

zdroj: TASR/Pavel Neubauer

Smatana tvrdí, že doteraz sa debata na túto tému odvíjala od malých štúdií, alebo čiastkových informácií. Čo znamenajú závery tejto štúdie?

„Pochopiteľne, že sa nemôžu robiť závery z jednej analýzy, ale praktických dopadov by mala viacero. Napríklad to, že ak má nejaká krajina (napr. Slovensko) špeciálne podmienky pre očkovaných, tak by k ním mali zaradiť aj tých, u ktorých je dokázané, že ochorenie prekonali.“

Čo neznamenajú závery tejto štúdie? Podľa analytika napríklad to, že očkovanie nefunguje Efektivita vakcín proti delta variante má podľa jeho slov veľký rozptyl. Závisí totiž od mnohých faktorov, ako je vek, pridružené ochorenia či dátum očkovania.

Ochrana pred nakazením deltou sa pri mRNA vakcínach odhaduje od 88 % po 64 %. Ochrana pred hospitalizáciou či úmrtím sa však stále drží v hodnotách 90+ a 95+%.

„To, že má človek podľa Izraelskej štúdie lepšiu imunitu ako po očkovaní teda neznamená, že očkovanie nechráni. Len v Anglicku podľa poslednej správy očkovanie zachránilo 105 tisíc životov.“

Zo štúdie tiež nevyplýva, že je lepšie sa cielene nakaziť a netreba sa očkovať. Táto idea podľa experta nie je novinkou. Boris Johnson ešte na jar 2020 inklinoval k stratégií cieleného premorenia populácie. Skončilo to krajinou v lockdowne, 40-tisícami mŕtvych a on v nemocnici s COVID-19.

„Pri nakazení to nie je len o riziku hospitalizácie, či úmrtia, ktoré síce má dnes už jasné rizikové parametre, ale ja som osobne príkladom toho, že spoliehať sa na to že človek je „nerizikový“ sa proste nedá. Prekonanie koronavírusu prináša so sebou výrazne vyššie riziká dlhodobých komplikácií.“

Smatana zároveň dáva do pozornosti ďalšiu izraelskú štúdiu z minulého týždňa. Tá porovnávala pravdepodobnosť nežiaducich udalostí na skupine 885-tisíc očkovaných a 173-tisíc ľudí, ktorí ochorenie prekonali.

„Celá štúdia bola štandardizovaná o mnoho parametrov, a porovnávaná s kontrolnými skupinami, čiže porovnávali vskutku „jablka s jablkami“. Podľa autorov, prekonanie covidu podstatne zvyšuje riziko arytmie, akútneho poškodenia obličiek, pľúcnej embólie, žilovej trombózy, či infarktu myokardu.“

Očkovanie (modrou farbou) pritom len riziko uzlinového syndrómu a pásového herpesu. „Ak by som to mal zhrnúť: áno, vyzerá to tak, že imunita po prekonaní je lepšia ako po očkovaní mRNA vakcínou. Cena takejto imunity je však riziko hospitalizácie, úmrtia či viacerých významných nežiaducich komplikácií.“

Dodáva tiež, že situácia je dnes v Anglicku iná. Očkovaním si vybudovali dostatočnú imunitu aby dokázali aj s delta variantom a bez obmedzení „fungovať“. Nespoliehajte sa na šťastie, vybudujte si aj vy imunitu, očkuje sa aj bez registrácie.

Technológia vyvíjaná desaťročia

Slovenský rezort zdravotníctva konštatuje, že to, že sme dokázali vyvinúť a podmienečne schváliť prvé vakcíny na báze mRNA proti infekčnej chorobe SARS-CoV-2 za necelý rok, bolo možné len vďaka desaťročiam výskumu novej technológie založenej na mRNA.

„mRNA bola prvýkrát identifikovaná v roku 1961, keď vedci zistili, že táto nestabilná molekula je neoddeliteľnou súčasťou našich tiel a kopíruje informácie z DNA, čím usmerňuje vznik bielkovín v našich bunkách. V prvých desaťročiach po jej objavení sa pozornosť zamerala na pochopenie štruktúry a funkcie molekuly mRNA a jej metabolizmu v našich bunkách,“ vysvetľuje MZSR.

Museli byť tiež prekonané dve hlavné výzvy: úspešné vpravenie mRNA do tela a prevencia imunitnej reakcie proti samotnej molekule mRNA. Vďaka tomu, že sme to zvládli, pred pandémiou už prebiehal rozmach základného a klinického výskumu mRNA vakcín v rôznych aplikáciách na cystickú fibrózu, srdcové choroby, genetické ochorenia, rakovinu, cukrovku, chrípku a dokonca aj na sezónne alergie.

„Len za posledné 2 roky boli publikované desiatky predklinických a klinických správ o ich účinnosti, ktoré testovali použiteľnosť tejto novej triedy liečebných postupov na ochranu pred mnohými infekčnými patogénmi, vrátane vírusu chrípky, Eboly, Zika a ďalších. Keď prišla pandémia, tak vedci dokázali zužitkovať roky výskumu, vďaka ktorému dokázali rýchlo pripraviť nové vakcíny.“

Rýchlosť v tomto kontexte však podľa ministerstva neznamená, že bolo niečo uponáhľané. Znamená to, že staviame na mravenčej práci množstva múdrych ľudí a poznatkoch vyplývajúcich z desaťročí základného výskumu. Bez usilovných vedcov by nebolo možné vytvoriť vakcínu v tak rekordnom čase.