Významný vedecký objav: Na spomalenie starnutia stačí jednoduchý trik. Mnohým sa nebude páčiť

Niektorí ľudia urobia pre chudnutie naozaj čokoľvek. Od rôznych diét cez lieky na obezitu, výživové doplnky, niekoľkodňové pôsty či takzvané ľadové kúpele. Prirodzene a logicky, neprejedanie sa je pri prevencii priberania nielen užitočné, ale aj zdravé, no má to ešte jednu výhodu.

Vedci z Univerzity v Michigane zistili, že pocit hladu môže podporiť zdravé starnutie, respektíve môže byť kľúčom k dlhšiemu životu, informuje portál Clean Plates. Štúdia, ktorej autorkou je Kristy Weaver, bola vykonaná na rôznych druhoch mušiek.

Na základe nej zistili, že muchy, ktoré boli prinútené „pociťovať hlad“ vďaka diéte s obmedzeným príjmom kalórií, žili dlhšie ako tie mušky, ktoré boli kŕmené normálnou stravou.

Aby dôsledky vyvodili správne, výskumníci zmenili množstvo aminokyselín s rozvetveným reťazcom BCAA pre niektoré skupiny mušiek a následne vyhodnocovali, ako na tieto muchy pôsobil cukor či kvasnice.

Skupiny múch, ktoré boli kŕmené s nízkym obsahom BCAA konzumovali viac kvasníc ako cukru v porovnaní so skupinou s vyšším obsahom BCAA. Znamená to, že skupina s nízkym obsahom BCAA sa živila na základe potreby a žila podstatne dlhšie ako druhá skupina.

Aminokyseliny s rozvetveným reťazcom (BCAA) sú totiž základné živiny, ktoré u mušiek vyvolávajú pocit nasýtenosti. Teda viac BCAA znižuje pocity hladu. Menej BCAA naopak, pocit hladu zvyšuje. 

Bratislava šliape turizmu na krk: Sadzba za ubytovanie rapídne stúpne, hotelová asociácia sa búri

Napriek tomu, že štúdia bola vykonávaná na ovocných muškách, sa vedci domnievajú, že zistenia môžu byť plnohodnotné a prínosné aj pre ľudí a ich zdravie. Ako uviedol portál, aj dnes existujú dôkazy, ktoré hovoria o tom, že obmedzením kalórií, teda aj dopracovaním sa k pocitu hladu, môžeme „eliminovať“ starnutie a starnúť, laicky povedané – pomalšie.

Tieto zistenia by mohli pomôcť pri otázkach, prečo sú diéty s nízkym obsahom BCAA dobré pre naše zdravie. Samozrejme, pocit neustáleho hladu nie je udržateľný a najmä zdravý spôsob života. Napriek všetkých štúdiám a zisteniam je potrebné udržiavať vyváženú a výživnú stravu a počúvať svoje telo. 

Okrem tohto výskumu budú potrebné aj iné, kompaktnejšie analýzy, ktoré budú testované na ľuďoch.

Veda napreduje

Čínski a austrálski vedci sa domnievajú, že našli protijed na toxín najjedovatejšej huby na svete, muchotrávky zelenej. TASR o tom informuje podľa správy v The Guardian a Nature.

Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) je celosvetovo zodpovedná za približne 90 percent úmrtí po otrave hubami. Na príčine je toxický peptid alfa-amanitín, ktorý spôsobuje zlyhanie pečene a obličiek.

Špecifický protijed na muchotrávku zelenú doteraz neexistoval, „pretože vieme málo o tom, ako hubové toxíny zabíjajú bunky“, povedal profesor Čchiao-pching Wang zo Sunjatsenovej univerzity v čínskom Kantone a hlavný autor vedeckej štúdie.

„Alfa-amanitín je skutočne jednou z najnebezpečnejších zlúčenín, ktoré máme v prírode,“ povedal Helge Bode, chemik prírodných látok v Inštitúte Maxa Plancka v nemeckom Marburgu.

Vedci pomocou úpravy génov CRISPR-Cas9 testovali, ktoré mutácie pomohli bunkám prežiť účinok alfa-amanitínu. Išlo o bunky bez enzýmu STT3B, ktorý spája molekuly cukru s proteínom. Prerušenie tejto biochemickej dráhy blokovalo aj vstup alfa-amanitínu do buniek. „Sme úplne prekvapení našimi zisteniami,“ hovorí Čchiao-pching Wang, pretože doteraz nikto netušil, že STT3B hrá úlohu v toxicite alfa-amanitínu.

Evica sa stala najlepšou barmankou Slovenska. Z Diageo World Class poletí na finále do Brazílie

Druhým krokom bolo nájsť chemickú zlúčeninu, ktorá blokuje účinok STT3B. Ako účinná sa ukázala indocyanínová zeleň, fluorescenčné farbivo používané v lekárskom zobrazovaní krvných ciev.

Vedci zistili u myší priaznivé účinky podania indocyanínovej zelene štyri hodiny po otrave alfa-amanitínom. Ak ju podali až osem alebo 12 hodín po vystavení toxínu, liečba nezaberala. „Môže to byť spôsobené tým, že (alfa-amanitín) spôsobil nezvratné poškodenie… ktoré nie je možné zachrániť. To naznačuje, že (indocyanínová zeleň) by sa mala podávať čo najskôr po otrave,“ uzavreli vedci.

„Výsledky sú sľubné, ale potrebujeme ďalšie klinické experimenty, aby sa zistilo, či má indocyanínová zeleň podobné účinky u ľudí,“ vysvetlil Čchiao-pching Wang.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko