Výzva pre premiéra Fica a prezidenta Pellegriniho: Po Putinovi chce so Slovenskom rokovať ďalší diktátor

V decembri sme ti priniesli správu, že Robert Fico vycestoval do Moskvy. Rokoval tam s ruským prezidentom, ktorý je medzinárodne označovaný za agresora v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Vladimir Putin ale podľa dostupných zdrojov nie je jediným diktátorom, ktorý má záujem o spoluprácu so Slovenskom.

Po podaní ruky s ruským prezidentom bude mať možno Fico príležitosť potriasť pravicou aj Alexandrovi Lukašenkovi. Podľa ruského portálu Izvestija totiž bieloruský prezident vyzýva nášho predsedu vlády aj prezidenta Petra Pellegriniho k obnoveniu obchodných vzťahov. Tie sú v súčasnosti pre sankcie súvisiace s vojnou na Ukrajine pozastavené.

Pozvánka do Bieloruska

Ruský portál píše, že bieloruský prezident Alexander Lukašenko vyzval predsedu slovenskej vlády Roberta Fica a prezidenta Petra Pellegriniho na obnovenie spolupráce medzi krajinami v oblasti obchodu. Správa sa objavila v stredu 1. januára v telegramovom kanáli „Pool of the First“.

Bieloruský líder zablahoželal prezidentovi a predsedovi vlády Slovenska ku Dňu republiky. Píše, že Minsk je pripravený nadviazať partnerstvo so Slovenskom v rôznych oblastiach a navrhuje nadviazať diplomatický kontakt v blízkej budúcnosti.

Lukašenko vo svojich gratuláciách zdôraznil, že Bielorusko je otvorené plodnej spolupráci so Slovenskom, ktorá je dôležitá nielen pre ekonomiku, ale aj pre región ako celok. Vyjadril presvedčenie, že Minsk a Bratislava dokážu, že dialóg je lepší ako konfrontácia.

Na záver je v statuse na sociálnej sieti uvedené, že „vzhľadom na osobné odhodlanie Roberta Fica zachovať historickú pamiatku na čin jeho predkov pozval Alexander Lukašenko predsedu vlády SR na návštevu Minska a pevnosti Brest v predvečer 80. výročia Veľkého víťazstva v máji 2025“. Privíta ho však aj inokedy, keď mu to bude vyhovovať.

„Navrhujem diplomatickou cestou dohodnúť v blízkej budúcnosti plán prioritných krokov na obnovenie našej spolupráce s hlavným dôrazom na projekty v oblasti obchodu, investícií a priemyselnej spolupráce,“ cituje Lukašenka ruský portál Argumenty a fakty.

Pokus o obnovenie vzťahov

Obchodovanie s Ruskom a Bieloruskom pozastavili viaceré krajiny v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajine. Urobilo tak aj Slovensko. V roku 2022 plénum Národnej rady SR pozastavilo činnosť skupín priateľstva s oboma krajinami v rámci slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie.

Podľa vtedajšieho rozhodnutia mali skupiny zostať nefunkčné až do ukončenia ruskej vojenskej prítomnosti na území Ukrajiny. Písal o tom portál HNonline.sk. Celé znenie sankcií voči Bielorusku na svojom webe uvádza aj Ministerstvo hospodárstva SR.

Avšak vo februári 2024 sa koaličná SNS pokúsila toto rozhodnutie zvrátiť. Slovenská národná strana totiž prišla s iniciatívou obnoviť parlamentné skupiny priateľstva s Ruskom a Bieloruskom. Podľa hovorkyne SNS Zuzany Škopcovej strana očakávala takmer pred rokom podporu aj od svojich koaličných partnerov Smer-SD a Hlas-SD.

„Národná rada (NR) SR v každom volebnom období schvaľuje skupiny priateľstva. SNS chce, aby NR SR mala dobré vzťahy so všetkými štátmi. Dôležitým predpokladom pochopenia a spolupráce je i vzájomná komunikácia na parlamentnej úrovni,“ vysvetlila minulý rok Škopcová.

Šimkovičová zasiahla

Zatiaľ čo ekonomicky s Ruskom a Bieloruskom nemáme nič spoločné, ministerka kultúry sa postarala, aby to tak nebolo na všetkých frontoch. Martina Šimkovičová totiž zrušila zákaz spolupráce s Ruskom a Bieloruskom, ktorý bol zavedený krátko po začiatku vojny na Ukrajine.

„Týmto statusom končí môj záujem o vás.“ Rózsa poslal kritikom drsný odkaz, následne ho vymazal

Denník Pravda získal dokument o tomto rozhodnutí z 12. januára 2024, ktoré nadobudlo účinnosť o tri dni neskôr. Pôvodný príkaz vydala bývalá ministerka Natália Milanová (OĽANO) v marci 2022, len týždeň po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.

V dokumente sa uvádzalo: „Všetkým organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry a ich zamestnancom, ako aj organizačným útvarom a zamestnanom ministerstva sa prikazuje do odvolania prerušiť akúkoľvek akademickú kultúrnu alebo inú podobnú oficiálnu spoluprácu s Ruskou federáciou alebo Bieloruskou republikou.“

Rozhodnutie ministerky Šimkovičovej nesie oficiálny názov „rozhodnutie ministra o zrušení príkazu, ktorým boli vydané opatrenia k situácii na Ukrajine“ a ruší všetky obmedzenia zavedené jej predchodkyňou.

Bielorusko schválilo nového veľvyslanca

Portál Pravda v decembri minulého roka upozornil aj na fakt, že Bielorusko až prekvapivo rýchlo schválilo Jozefa Migaša ako nového slovenského veľvyslanca. „Migaš dostal agremán do dvoch dní od podania slovenskej žiadosti,“ uviedol anonymný predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí.

Harabin sa Esetu neospravedlní: Verdikt spochybňuje a hovorí, že sudcovia budú zvlečení z talára

Ide o nezvyčajný krok, keďže Migaš už v Minsku pôsobil ako veľvyslanec. Podobne ako v prípade Petra Priputena v Moskve, aj toto vymenovanie inicioval premiér Robert Fico. Migašovo predchádzajúce pôsobenie v Bielorusku sa skončilo v roku 2020 po konflikte s vtedajším ministrom Ivanom Korčokom. Dôvodom bola jeho neautorizovaná účasť na oslavách konca druhej svetovej vojny v Minsku počas pandémie.

Bieloruský prezident Alexander Lukašenko vtedy ocenil Migašovo konanie a udelil mu štátne vyznamenanie Rad Francyska Skarynu. Teraz sa očakáva aj obnovenie činnosti bieloruskej ambasády v Bratislave v prvej polovici budúceho roka.

Migaš má bohatú politickú minulosť – pred rokom 1989 bol členom komunistickej strany, neskôr založil Stranu demokratickej ľavice (SDĽ) a pôsobil ako predseda parlamentu. Po zlúčení SDĽ so Smerom zastával post veľvyslanca v Moskve a následne v Minsku.

Čítajte viac z kategórie: Politika