Vzácny typ infekčnej rakoviny ohrozuje aj domácich miláčikov. Vyhubil už takmer celý zvierací druh

  • Infekčný typ rakoviny môže znieť ako výmysel
  • V minulosti však bol na zvieratách už viackrát zaznamenaný
  • V jednom prípade takmer vyhubil druh vačkovca
rakovina prenos
Ilustračný obrázok Unsplash/National Cancer Institute, Karsten Winegeart
  • Infekčný typ rakoviny môže znieť ako výmysel
  • V minulosti však bol na zvieratách už viackrát zaznamenaný
  • V jednom prípade takmer vyhubil druh vačkovca

Predstava o infekčnej a prenosnej rakovine môže znieť ako výmysel či myšlienka z digitálnej videohry, avšak v minulosti už bolo zaznamenané množstvo prenosných nádorov. Žiaden z nich, našťastie, nikdy nebol zdokumentovaný v súvislosti s ľuďmi. To sa však nedá povedať o istom vzácnom druhu vačkovcov. 

Reč je o diablovi tasmánskom, ktorý vzhľadom pripomína svalnatého psa. Rýchlo šíriaci sa nádor na tvári dohnal podľa Science tieto extrémne zúrivé zvery na pokraj vyhynutia. Infekčnosť rakoviny je tak u ľudí, zdá sa, nateraz vylúčená. Zvieratá sú na tom v tomto ohľade oveľa horšie. 

Nádory pripomínajú červený výrastok

Najviac preskúmaný a nákazlivý typ rakoviny sa vyskytuje u psov a je známy ako prenosný pohlavný nádor psov. Ten postihuje vonkajšiu stranu genitálií oboch pohlaví a pôvodne bol potvrdený v roku 1876, kedy výskumník dokázal infekčnosť tejto rakoviny natieraním nádorových buniek jedného psa na genitálie druhého. 

Nie je síce úplne zjavné, ako sa konkrétne rakovinové bunky transferujú z jedného jedinca na druhého, no spomínaný nádor sa zvyčajne prenáša počas párenia a môže sa prenášať medzi viacerými psovitými druhmi zvierat, vrátane psov, vlkov, líšok a kojotov. Nádor nie je možné preniesť na nepríbuzné druhy, čo potvrdili pokusy s cieľom infikovania mačiek či myší. 

Nádory vyzerajú ako vytekajúci červený výrastok v tvare mozočku, sú ľahko rozpoznateľné a pri liečbe chemoterapiou zvyčajne rýchlo ustúpia. Miera prežitia je preto vysoká v mnohých západných krajinách bola choroba podľa IFL Science úplne zničená. Pretrváva už iba najmä u túlavých a divých psov v menej rozvinutých krajinách. 

diabol tasmánsky
zdroj: Unsplash/Kunal Kalra

Zvieratá sa zrejme nakazia pri uhryznutí

Choroba diabla tasmánskeho na tvári bola po prvý raz zaznamenaná v roku 1996 a v niektorých častiach ostrova v Oceánii vyhubila až 90 percent jeho populácie. Na rozdiel od spomínaného pohlavného prenosného nádoru, tento je takmer vždy smrteľný a na tvári sa objavuje ešte predtým než metastázuje do vnútorných orgánov.

Predpokladá sa, že sa táto choroba tváre zvyčajne prenáša, keď sa zvieratá uhryznú počas párenia či kŕmenia. Nádor síce pozostáva z cudzích buniek, imunitný systém diabla ho však nerozozná a môže narásť do takých rozmerov, že spôsobí smrť udusením. 

Oba typy chorôb možno považovať za parazitický rakovinový klon, pretože ide o priamy prenos rakovinových buniek z jedného jedinca na druhého. Potvrdené príklady prenosných nádorov sú u iných druhov síce zriedkavé, ale vyskytli sa už aj správy o šírení rakoviny cez laboratórne škrečky. 

Prenosná rakovina hlodavcov zatiaľ nebola dôkladne študovaná, ale predpokladá sa, že za to aspoň čiastočne môže kanibalizmus. Hoci sa u cicavcov nevyskytovali žiadne iné prenosné nádory, u všetkých druhov mušlí s mäkkými lastúrami sa našla záhadná nákazlivá rakovina

Z doposiaľ štyroch zdokumentovaných prenosných nádorov je rakovina mušlí najviac mätúca, pretože mäkkýše do vzájomného kontaktu neprichádzajú v žiadnom z bodov životného cyklu. Keď sa rozmnožujú, svoj odpad vypúšťajú do vody, takže je záhadou, ako sa medzi nimi rakovinové bunky šíria. 

Ľudia sú teda zatiaľ voči prenosným nádorom imúnni. Ak by sa to však niekedy zmenilo, nastal by vážny problém.

Zdroje: Science, IFL Science, National Library of Medicine

Najnovšie videá

Trendové videá