Vzácny úkaz na nočnej oblohe: Svietiace oblaky máš šancu pozorovať aj nasledujúce dni
- Svietiace oblaky sme na nočnej oblohe mohli na našom území pozorovať uplynulú noc
- Ich sezóna sa však iba začala
- Svietiace oblaky sme na nočnej oblohe mohli na našom území pozorovať uplynulú noc
- Ich sezóna sa však iba začala
Svietiace oblaky predstavujú unikátny meteorologický jav, ktorý možno pozorovať iba v určitú dobu kalendárneho roka. Slovákom sa tejto príležitosti dostalo uplynulú noc. Objavili sa nielen v celej našej oblasti, ale i v Poľsku, Česku a Maďarsku.
Dobrou správou je aj fakt, že ich sezóna iba nedávno začala. To znamená, že príležitosť zažiť ich na vlastnej koži sa ti ešte naskytne.
Ako informuje portál iMeteo.sk, nie sú to oblaky v pravom slova zmysle. Možno hovoriť o úkaze, ktorý sa vyskytuje iba niekoľko týždňov v roku, konkrétne od konca mája do konca augusta (aj to iba počas jasných nocí).
Pred týždňom sa svietiace oblaky prvýkrát objavili nad severovýchodným obzorom Českej republiky. Počas uplynulej noci sa ich však podarilo zachytiť aj na Slovensku.
Je potrebné podotknúť, že svietiace oblaky sa často objavujú ako závoje s vláknitými štruktúrami. Môžu sa však vytvárať aj v pruhoch, pásoch, vlnách s difúznymi alebo ostrými okrajmi.
Podľa portálu sa v našich zemepisných šírkach dajú pozorovať počas jasných nocí najlepšie okolo 22.00 až 23.00 hod. Ak si skôr ranné vtáča, môžeš si ich vychutnať približne od 3.00 do 4.00 hod. Sezóna svietiacich oblakov potrvá približne do konca augusta.
Svietiace oblaky sú vzácny úkaz
Nočné svietiace oblaky vznikajú v mezosfére v nadmorskej výške medzi 80 a 85 kilometrami, väčšinou ale nad polárnymi oblasťami. Tvoria ich najmenšie ľadové kryštáliky. Počas dňa zostávajú neviditeľné, nakoľko sú tenučké a priehľadné.
Odborne sa nazývajú noctilucentné oblaky. Konkrétny proces ich vznikania však dodnes vedci podrobne nepoznajú. V posledných rokoch sa ale objavujú čoraz častejšie ako v predchádzajúcich desaťročiach. Dôvodom sú pravdepodobne klimatické zmeny, ktoré narúšajú mezosféru. Globálne otepľovanie totiž spôsobuje, že sa stáva chladnejšou a tenšou.
Počasie ale poriadne trápi aj Európu. Nedávno sme v tomto článku upozorňovali na nástup extrémnych horúčav v Taliansku, Grécku či balkánskych štátoch.
Vysoké teploty blížiace sa ku 40 stupňom Celzia na začiatku júna sú atypickým počasím. Taliansko síce bežne zažíva také vysoké teploty, no až v neskorších mesiacoch, ako je júl a august. Aj tieto teploty v Taliansku potvrdzujú predpoveď meteorológov, ktorí tvrdia, že toto leto nás čakajú ďalšie extrémy na starom kontinente.
Aktuálne s extrémnym teplom bojuje najmä Grécko. Kvôli horúčavám krajina zatvára školy aj kultúrne pamiatky. Teplota sa v centre Atén vo štvrtok vyšplhala až na 42 stupňov Celzia. Meteorológovia poznamenali, že v Grécku ide od začiatku meraní o vôbec najskoršiu vlnu horúčav. V krajine za horúčavu považujú situáciu, keď teplota prekročí teplotu 38 stupňov Celzia najmenej tri po sebe idúce dni.
Najnavštevovanejšia turistická atrakcia v Grécku (Akropola v Aténach) bola vo štvrtok niekoľko hodín zatvorená, a to už druhý deň po sebe. Krajinu sužuje vôbec najskoršia vlna horúčav, informuje TASR podľa agentúry AFP.
Horúcejšie ako v gréckej metropole bolo aj na ostrove Kréta (44,5 stupňov Celzia) i na Peloponézskom polostrove (43,9 stupňov Celzia). Na Kréte aj ďalších menších a väčších ostrovoch taktiež preventívne uzatvorili viacero archeologických nálezísk.
Grécky minister pre klimatickú krízu Vassilis Kikilias varoval pred rizikom vzniku požiarov pre silné vetry, ktoré by sa mohli prehnať naprieč krajinou. Mechanizmus civilnej ochrany je podľa neho vo vysokej pohotovosti. Veľmi vysoké riziko požiarov v piatok očakávali až v desiatich regiónoch vrátane juhovýchodnej Atiky.
Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko
Zdroje: iMeteo.sk, Archív Startitup, TASR, YouTube/Global News