Vzostup a pád najznámejšieho slovenského mafiána Černáka: Videli sme najočakávanejší film roka (RECENZIA)

90. roky na Slovensku. To nie sú len šuštiakové súpravy, zlaté reťaze, „dancefloorová“ hudba či mečiarovská privatizácia, ale aj zrod a rozmach organizovaného zločinu, ktorý navždy zmenil tvár našej krajiny. Ak sa povie slovné spojenie slovenská mafia, pravdepodobne ľuďom napadne meno Mikuláš Černák.

Príbeh inšpirovaný životom niekdajšieho bossa a mnohonásobného vraha, ktorý za mrežami sedí už 26 rokov, sa rozhodol sfilmovať slovenský režisér Jakub Kroner, ktorý stojí za úspešnými titulmi Lóve, Bratislavafilm či animovaným seriálom Lokal TV.

O scenár sa postaral Miro Šifra, ktorý v minulosti scenáristicky zastrešoval krimi Červený kapitán či film Úsvit. V snímke si taktiež zahrala celá plejáda známych hercov na čele s Milanom Ondríkom v hlavnej úlohe. Sprevádzali ho napríklad Dušan Cinkota v roli Miloša, Gregor Hološka ako Ján, Michal Kubovčík v úlohe Mikiho brata a mnohí ďalší.

O Mikim sa už dlhšiu dobu vzhľadom na tému a načasovanie filmu, keď skutočný Mikuláš Černák opäť plní stránky novín, hovorilo ako o najočakávanejšom slovenskom filme roka. Ako teda dopadol ostro sledovaný MIKI?

„Corleone“ z Horehronia

Filmová novinka rozpráva príbeh muža, ktorý sa vráti zo zahraničia naspäť do svojej rodnej dediny, do krajiny, ktorá sa rýchlo mení a v ktorej sa otvárajú nové veľké možnosti aj v oblasti organizovaného zločinu. Miki (Milan Ondrík), ktorý v Nemecku pracoval spoločne so svojím bratom (Michal Kubovčík) ako pilčík sa vráti na Slovensko, kde spočiatku rozbieha biznis s autobusmi, avšak čoskoro sa pustí na dráhu zločinu a postupne sa mu podarí vybudovať jednu z najväčších a najviac obávaných zločineckých skupín na Slovensku.

Divákovi sa tak pred očami vytvára zaujímavý obraz toho, ako sa z obyčajných pouličných bitkárov a dedinských gangstrov, ktorí nosia úplatky v igelitkách, stávajú pod vplyvom okolností a najmä toho, že im prakticky nik nestojí v ceste, vrahovia a bezškrupulózne osoby so silnými väzbami na štátne štruktúry. Kolotoč násilia a moci sa roztáča, postupne naberá desivé obrátky a na vystúpenie už je príliš neskoro.

Cesta Mikiho a jeho kumpánov je lemovaná vydieraním, vraždami, brutálnym násilím či korupciou, no na druhej strane (najmä v úvode) vidíme aj príbeh manžela, syna, brata a človeka, pre ktorého je „rodina na prvom mieste“. Práve prvá časť filmu, kde sa zoznamujeme s pomermi v horehronskej obci, ktorá práve nepatrí medzi prosperujúce oblasti v krajine, a kde pre nejaký ten výprask nemusíš chodiť ďaleko, patrí k najzaujímavejším častiam filmu. Pretože práve tieto okolnosti z mozaiky Černákovho príbehu sú mnohým ľuďom neznáme.

Vynikajúci Ondrík, ikonická scéna s tigrom na jazere

Pravdepodobne najväčšou devízou filmu je výkon Milana Ondríka v hlavnej úlohe, nehovoriac o náročnej fyzickej premene, ktorú herec podstúpil, aby v roli Mikiho pôsobil autenticky. Jeho postava je rozpoltená, na jednej strane baží po moci a peniazoch, na druhej si kdesi v hĺbke možno uvedomuje, že to, čo robí on a jeho kumpáni postupne smeruje k rýchlemu koncu.

Zatiaľ čo po „profesijnej“ stránke postupuje, po stránke ľudskej mentálne stráca ženu, dôveru matky a v jeho okolí sa začínajú kopiť mŕtvi nevynímajúc blízkych, ako to už v mafiánskych príbehoch býva. Pozorný divák toto všetko v Ondríkových očiach a gestách uvidí a ako bonus dostane napríklad ikonickú scénu, pri ktorej Miki v slipoch na jazere „venčí“ tigra.

Zdatne mu sekunduje aj Michal Kubovčík v roli Mikiho nepokojného a problémového brata či Rebeka Poláková ako Mikiho žena. Pozitívom je určite aj kamera Mária Ondriša, ktorá je minimálne na európskej úrovni, ale aj hudba Dávida Kollára, ktorá umne dotvára atmosféru či hudobná dramaturgia, ktorá pracuje aj s dobovými piesňami od Maduar, Lobby či Culture Beat, ktoré zaznejú v barových scénach.

Vynikne aj precízna kostýmerská práca, ktorá ťa na 110 minút vráti do 90. rokov. Viacero krimi odborníkov sa už taktiež stihlo vyjadriť, že aj keď sa film prezentuje ako inšpirovaný Černákovým príbehom, čo sa týka chronológie mafiánovho života a autentickosti udalostí, môžeme ho považovať za autentický.

7/10, chýba väčšia poetika a psychológia postáv

Čo sa týka mínusov, filmu chýba istá dávka poetiky a väčšej psychologickej hĺbky, ktorá z mafiánskych snímok ako Goodfellas, seriálu Sopranovci, kultového Krstného otca, alebo trebárs aj dánskej trilógie Dealer vytvorila absolútne nesmrteľné klasiky žánru. Samozrejme, treba ostať nohami na zemi, avšak práve írečité prostredie stredného Slovenska ponúkalo možnosť na väčšiu prácu s poetikou a náladami filmu.

Dobové odkazy v podobe hudby, oblečenia či automobilov fungujú, avšak ďalšie popkultúrne odkazy, ako napríklad dobové televízne relácie či iné prvky by taktiež mohli prispieť k ešte vyššej kvalite filmu. Tak, ako sme to videli v kinohite Invalid. Plejáda známych hercov v menších či maličkých rolách, ako napríklad Ivan Vojtek, Lukáš Latinák či Juraj Loj je „dvojsečnou zbraňou“. Niekto známe tváre ocení, iných môžu vyrušovať.

Politici nekompromisne o odvolaní šéfa SND: „Je to osobná pomsta, Šimkovičovej gestapo prišlo a zaklopkalo Drličkovi na dvere“

„Odkaz tohto filmu je veľmi dôležitý. Najmä ten, aby to mladých ľudí neinšpirovalo k niečomu podobnému. Aby takéto partie vedeli, že majú krátku životnosť a že do tohto sveta sa to nehodí. Najmä, aby sa to nezopakovalo,“ vyhlásil na margo filmu Dušan Cinkota.

A my veríme, že aj takýmto spôsobom sa naša spoločnosť môže vysporiadať s „hriechmi minulosti“, otázne však je, či sme sa z 90. rokov poučili dostatočne a či nám „vagabundi“ v inej forme nevládnu aj dnes, ako po predpremiére vyhlásila hlavná hviezda filmu. To už však musí zhodnotiť  každý divák sám.

Miki je každopádne nadpriemerný a pozoruhodný počin, ktorý sa oplatí vidieť v kine. Nehovoriac o tom, že v závere snímku príde pre mnohých divákov snáď najväčšie prekvapenie filmu.

Dávam 7 z 10. A ty si bež Mikiho pozrieť do kina. Môžeš tak urobiť už od 15. augusta.