Wagnerovci rozbehli netradičný biznis v Afrike: Smäd miestnych majú premieňať na zisky pre Putinových mužov

Voda. Pre niekoho samozrejmosť, ale v kontexte globálneho juhu často vzácna komodita. Ak je niekde zdroj, prídu aj tí, ktorí ho chcú ovládnuť.

V Stredoafrickej republike (CAR), jednej z najchudobnejších krajín sveta, sa stala voda ďalším prostriedkom v súboji o moc. Rusko si podľa Radio Free Europe z tohto chaosu urobilo vlastný výnosný biznis. Slúži mu na to neslávne známa žoldnierska skupina wagnerovci.

Netradičný biznis pre vojenskú skupinu

Bývalí ruskí žoldnieri z neslávne známej skupiny Wagner, ktorí páchali vojnové zločiny a stáli za pokusom o prevrat v Rusku, teraz rozbiehajú predaj balenej vody, limonád a alkoholu v jednej z najchudobnejších krajín sveta. Wagnerovci nielenže ovládajú banské operácie a poskytujú ochranu tamojšiemu prezidentovi Faustinovi-Archangeovi Touadérovi, ale podieľajú sa aj na privatizácii vody.

V hlavnom meste Stredoafrickej republiky – Bangui, kde štátna vodárenská spoločnosť nie je schopná zabezpečiť dodávky pitnej vody, wagnerovci kontrolujú produkciu a distribúciu vody z jedného z mála funkčných vrtov. Výsledkom je, že tisíce ľudí musia kupovať vodu od Wagnerov, často za prehnané ceny. Zároveň tu existuje podozrenie, že ruskí žoldnieri bránia miestnym komunitám v prístupe k iným vodným zdrojom. 

Už od konca roku 2023 sa v hlavnom meste predáva značka Crystal Water – minerálka napojená na firmu First Industrial Company. Tá istá firma vyrába aj miestne pivo Africa Ti L’Or, vodku v plastových sáčkoch či kolové a pomarančové nápoje. A hoci sa môže zdať, že ide len o bizarný výstrelok, realita je omnoho temnejšia: ide o ďalší spôsob, akým si Rusi upevňujú vplyv v regióne – a zároveň obchádzajú sankcie.

Rôzne firmy, rovnaký princíp

Wagnerovci pôsobia podľa serveru RUSI v CAR od roku 2018, keď im prezident Faustin-Archange Touadéra zveril bezpečnosť výmenou za prístup k nerastnému bohatstvu. Prigožinove firmy – ako Lobaye Invest či Midas Ressources – získali kontrolu nad zlatými a diamantovými baňami, pričom ročne zarábali stovky miliónov dolárov. SAR je tak nielen základňou pre ich ťažiarske impérium, ale aj experimentálnym ihriskom pre ruskú propagandu a ekonomickú expanziu.

Značky ako Crystal Water a Africa Ti L’Or nie sú len biznisom – sú aj súčasťou politickej stratégie. Ako upozorňuje francúzska výskumníčka Lou Osborn z organizácie All Eyes On Wagner, ide o pokus vytlačiť francúzsky vplyv a zároveň šíriť proruské naratívy. Propagačné pochody s tričkami, reklamy na Facebooku či promo akcie v tzv. Ruskom dome – kultúrnom centre podporovanom ruskou ambasádou – sú každodennou súčasťou života v Bangui.

Premyslená stratégia na ovládnutie moci

Tento „vodný biznis“ nie je ojedinelý výstrelok, ale súčasť širšej stratégie, v ktorej sa prírodné zdroje menia na geopolitické zbrane a nástroje obohatenia. Wagner si v CAR, Sýrii či Mali vybudoval model fungovania, ktorý pripomína hybrid medzi koloniálnou spoločnosťou, bezpečnostnou firmou a ťažiarskym kartelom.

Analýza think-tanku SWP, ktorý sa zaoberá Wagnerovou ziskovosťou, potvrdzuje, že Stredoafrická republika patrila medzi málo profitabilné destinácie skupiny. Jej podnikanie nebolo v prvom rade o ekonomickom zisku pre Rusko, ale o vytváraní geopolitických pák. Prigožin, zakladateľ Wagneru, financoval operácie zo svojich ruských biznisov a za to dostával priazeň Kremľa. Výsledkom bola vzájomná výmena v zmysle služby za výhody.

V CAR sa tento model ujal najvýraznejšie. Wagner tu poskytuje bezpečnostnú ochranu vláde výmenou za prístup k nerastným surovinám – a novšie aj k vode. Zisky však neputujú do ruskej štátnej kasy ani do rozpočtu CAR, ale do štruktúr napojených na Kremeľ a jeho oligarchov. Celý model má jasné neokoloniálne črty: ekonomická kontrola, minimálny záujem o rozvoj krajiny a cynické využívanie nestability.

Po Prigožinovej smrti v roku 2023 sa však ukázala krehkosť tohto biznis modelu. Ruská vláda sa síce pokúšala presunúť Wagnerov model na iných oligarchov, ako sú Timčenko či Rotenberg, ale neúspešne. Chýba im kombinácia dravosti, podnikateľskej odvahy a temného know-how, ktoré Prigožin zosobňoval. Aktivity wagnerovcov v Afrike sa síce neukončili, ale výrazne sa obmedzili.

Nie všade mali úspech

V Sýrii sa dokonca stalo Prigožinovo podnikanie natoľko toxické, že ho odmietol aj režim Bašára al-Asada, napriek svojej závislosti od ruskej vojenskej pomoci. A v Afrike sa čoraz viac presadzuje nacionalistický diskurz, ktorý odmieta otvorenú zahraničnú kontrolu nad zdrojmi. Prigožinov prístup – zmes vojenskej sily, podnikania a klientelizmu – sa dnes javí ako relikt éry, v ktorej Putin preferoval oligarchické riešenia pred štátnymi inštitúciami.

Zároveň sa ukazuje, že ťažba vody či nerastov je len jedna časť rovnice. Veľké nasadenie bojovníkov, techniky a infraštruktúry je finančne náročné. Preto sa čoraz viac špekuluje, že budúcnosť Wagnerovho biznisu – ak vôbec prežije – sa bude sústreďovať na menej viditeľné aktivity, ako je pašovanie. Už predtým sa skupina zapájala do obchodovania s dro*ou Captagon v Sýrii.

Otázne však je, či Kremeľ dovolí wagnerovcom rozvíjať takto nekontrolovateľné aktivity, ktoré môžu ohroziť oficiálne diplomatické záujmy Ruska. V CAR zatiaľ ruský vplyv trvá. Na vodu, ktorá by mala byť verejným statkom, sa tu dnes pozerá ako na obchodný artikel, kontrolovaný ozbrojenými mužmi napojenými na cudzí štát. A to je možno ten najvýrečnejší symbol dnešného neokoloniálneho cynizmu.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie