Expert konečne vyvrátil mýtus o káve, ktorému veríš aj ty. Poukazuje na paradox, ktorý medzi Slovákmi spozoroval

Slováci kávou nežijú, pre väčšinu z nich je len formou oddychu. Nezaujíma ich dĺžka praženia či pôvod kávových zŕn. „Nemáme šancu zaujať masu spotrebiteľov tým, že zrná danej kávy vypestoval farmár z Mexika,“ myslí si odborník na kávu Mário Adamčík, ktorý pracuje aj ako konzultant pre kaviarne a pražiarne.

„Najľahšia cesta k spotrebiteľovi je vyvážená chutná káva za prijateľnú sumu, kvalitný zákaznícky servis a pekný priestor,“ vysvetľuje. 

Podľa odborníka na výberovú kávu Slovensko stále viac žije kávou, a to hlavne výberovou – káva je u nás čoraz populárnejšia a je dôležité jej venovať pozornosť. Vzdelávať ľudí o výberovej a kvalitnej káve sa Adamčík so svojím tímom snaží aj jedným z najväčších kávových festivalov Two Coffee Champs →

• Sú Slováci pôžitkári pri pití kávy?
• Ktoré chute preferujú najčastejšie?
• Aký zážitok pri pití kávy očakávajú?
• Zohráva pri káve veľkú rolu cena?

zdroj: Startitup - Mário Adamčík založil pražiareň a niekoľko vlastných kaviarní. Dnes pracuje ako konzultant pre kaviarne a pražiarne.

Ako dokáže bežný človek rozoznať, že to, čo práve pije, je kvalitná výberová káva?

Najjednoduchšie je obrátiť sa na menšie pražiarne – a nikdy nie iba na jednu. Ale testovať rôzne chute a rôzne štýly praženia. Myslím si, že na tom na Slovensku a v Česku nie sme vôbec zle. Máme už veľa dobrých kaviarní aj pražiarní aj v malých mestách.

Aj bežný človek si nájde cestu k výberovej káve pomerne rýchlo. Najlepšia cesta je piť veľa kávy, ochutnávať, porovnať si kávy medzi sebou a dať šancu aj výberovým kávam.

Je to podobné ako s vínom alebo pivom. Čím viac človek ochutná, tým viac o káve vie. Úplne rozumiem, že ľudia hľadajú v káve hlavne čokoládové a orieškové tóny. Bol som rovnaký, ale časom som zistil, že káva ponúka viac ako len dve chute.

Aký zážitok očakávajú Slováci pri pití kávy?

Bežného spotrebiteľa veľmi nezaujímajú veci ako nadmorská výška, dĺžka praženia či pôvod kávových zŕn. Nikdy nezaujmeme masu spotrebiteľov tým, že budeme promovať, ako zrná danej kávy vypestoval farmár Diego z Brazílie.

Ono je to síce všetko veľmi pekné, ale spotrebitelia kávou nežijú na tejto úrovni, majú ju len ako formu oddychu. Chcú dobrý sladký nápoj, v ktorom extra nevyčnieva kyslosť, ale ani horkosť. My, ako pražiari a baristi, sa máme starať o to, koľko dostanú importéri a farmári, no nemusíme tým zaťažovať zákazníkov. Mám pocit, že to občas zákazníkov skôr odradí a navodí dojem, že káva je zbytočne zložitá.

Najľahšia cesta k spotrebiteľovi je chutná káva za prijateľnú sumu, kvalitný personál aj zákaznícky servis a pekný priestor. A stále dookola.

Hovoríte, že Slovákom ide pri káve aj o cenu – o výberovej káve sa však hovorí, že je drahá. Ako to vnímate?

Áno, šíri sa tu fáma, že výberová káva je veľmi drahá. Ťažko sa však konkuruje kaviarňam s komoditnou kávou, ktoré vedia dať cenu o dosť nižšie ako výberové kaviarne. Taktiež to majú jednoduchšie, keď nakupujú oveľa lacnejšiu surovinu.

Málo ľudí si dnes vyberá kaviareň podľa toho, či je káva výberová alebo nie. Vyberajú si podľa pekného priestoru a ceny. V dnešnej dobe je stále prioritou najmä cena.

Prevádzkovatelia kaviarní by sa mali zamyslieť nad tým, ako zatraktívniť výberové kaviarne a ponúknuť ľuďom kvalitnú kávu za prijateľnú sumu, zlepšiť zákaznícky zážitok a zapracovať aj na ďalších produktoch, aby bola cena v očiach zákazníka oveľa nižšia. Pretože zákazník sa inak pozerá na cenu kávy v espresso bare a inak v kaviarni, kde trávi čas.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Two Coffee Champs (@twocoffeechamps)

Sme teda pôžitkári pri pití kávy alebo nie? Je na Slovensku vybudovaná kávová kultúra?

Ja stále hovorím, že by bolo lepšie, keby Slovensko žilo viac kávou ako alkoholom. Nedávno sme s mojím kolegom organizovali riadené degustácie kávy po celom Slovensku, kde sme sa rozprávali s ľuďmi o káve.

Lebo to je vlastne naša práca – popularizovať a vzdelávať ľudí o káve. Zistili sme, že ľudia milujú kávu. Na degustácie prišli v každom meste desiatky ľudí. A to sme nechodili iba po väčších mestách. Za zmienku stojí aj Levoča alebo Topoľčany. V týchto mestách nás návštevnosť veľmi prekvapila. Otázka je, čo musíme urobiť pre to, aby bola viac spopularizovaná?

Pomôcť môže otváranie nových podnikov a priateľské vzdelávanie ľudí o káve. O tom svedčí aj náš festival Two Coffee Champs, kde bola minulý rok tisícka ľudí a tento rok je to už vyše 1 500 predaných lístkov v len predpredaji. 

Čím je spomínaný festival jedinečný?

Káva je taká jednotvárna téma, ale skrýva toho naozaj veľa. Už 3 roky napríklad robíme kávový podcast a magazín „Roast different“ a témy sa nám určite nemíňajú, práve naopak.

My sami vieme, že naši pražiari robia skvelú prácu – ale tiež vieme, že neobstoja proti veľkým kávovým firmám. Potrebujú niekoho, kto ich tu zastreší, vytvorí im podmienky a dá dokopy malé aktivity pražiarov do jedného veľkého podujatia.

Tu vznikol „Two Coffee Champs“. Je to festival, ktorý je obalený okolo dvoch šampionátov, kde baristi súťažia o to, či pôjdu reprezentovať Slovensko v príprave filtrovanej kávy do Melbourne alebo či niekto zo šampiónov pôjde do Kolumbie na 10 dní na kávové farmy.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Two Coffee Champs (@twocoffeechamps)

Čo od festivalu môžu očakávať bežní spotrebitelia kávy?

Ľudia sa môžu rozhodnúť, či si prídu vypiť kávu z množstva pražiarní, dať si dobré jedlo či sladké ku káve alebo len tak pokecať s kamarátmi. Taktiež nebudú chýbať dobré drinky od našich barmanských kolegov a remeselné pivo.

Z programu si môžu vybrať z množstva prednášok, workshopov či riadených degustácií. Prednášku bude mať napríklad aj kolumbijský Sebastiáno Ramiréz, ktorý bude rozprávať o nových spracovaniach zelenej kávy. Bude to taký náhľad do toho, čo sa deje so zrnom ešte pred príchodom do pražiarne. Za zmienku určite stojí aj rozsiahla importérska zóna, ktorá sa bude venovať tejto téme.

Slováci pijú bežne kapsulovú a instantnú kávu, no práve na našom festivale môžu zistiť, že tieto formy prípravy kávy vyrábajú aj naši lokálni pražiari. Náš festival je vstupnou bránou do sveta kávy. Keď im nechutila výberová káva napríklad v kaviarni, možno je to chyba toho baristu. U nás ochutnajú plný potenciál kávy, od tých najlepších baristov a pražiarní na Slovensku a v Európe.

zdroj: Startitup - Mário prezradil, že jedným z headlinerov festivalu bude medzinárodne uznávaná baristka a kávová expertka Esther Maasdam.

Aké sú teda preferované chute Slovákov pri výbere kávy?

Veľa ľudí má rado mliečne kávy. Obľubujú plnšie chute, radi cítia v káve napríklad čokoládu či veľkú sladkosť po ovocí. Hľadajú hlavne čo najnižšiu aciditu, teda kyslosť. Vo filtrovanej káve sú u nás populárne čajové tóny a ovocné tóny.

Paradoxom je, že poslednú dobu majú ľudia radi, keď káva nechutí ako káva. Aj preto v nej radi cítia napríklad broskyňu. Farmári sa tento dopyt snažia ovplyvniť procesmi spracovania kávy tak, že sa káva ešte ako zelené zrnko fermentuje s rôznymi ovocnými kvasinkami alebo aj chmeľom a po pražení ju napríklad pražiari dávajú do sudu s whisky – a všelijaké ďalšie podobné experimenty (smiech).

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Two Coffee Champs (@twocoffeechamps)

Trendy ovládajú svet módy aj gastrosegment. Výnimkou nie je ani káva, aké trendy sú dnes v kávovej kultúre?

Najväčším trendom na Slovensku je vylepšovanie služieb v kaviarňach. Na Slovensku máme desiatky skvelých pražiarní a menších pražiarov – no málokto o nich vie, čo je problém.

V posledných rokoch vzniklo veľa kaviarní, ktoré robia dobrú kávu na svetovej úrovni, no nevedia ju správne odprezentovať. My dnes na Slovensku už nemusíme zlepšovať akútne praženie kávy, v tom sme na veľmi dobrej úrovni. Horšie sú na tom služby, ktoré sú nám v kaviarňach poskytnuté.

Prirodzenosť toho, že náš národ je pohostinný, dlhodobo nebola doménou výberových kaviarní. Tam človek našiel skôr hipsterského baristu, ktorý nebol k zákazníkom práve najpríjemnejší. Určite ste to už zažili.

Postupne sa to však mení. Dnes stačí ísť do centra Bratislavy alebo do väčších miest, kde sú fantastické lokálne kaviarne s výberovou kávou a výbornou službou.

Dnes sa dá pomerne jednoducho objavovať široká škála káv. Aj napriek tomu mnohí ľudia nakupujú mainstreamové kávy zo supermarketu. Dá sa aj v bežnom supermarkete kúpiť prémiová káva?

Je to hlavne v lepších potravinách a supermarketoch, no prémiová káva sa dostáva už aj do menších obchodov.

Čo sa týka komoditnej kávy, tá bola už na vrchole, výberová je pozadu. Ľudia ju ešte len objavujú. 

Dostať ju do bežných supermarketov vieme len tak, že to budú od nich zákazníci vyžadovať. Postupne sa ale na pulty supermarketov dostáva. Chce to čas.

Pražiari nechápu „biznis model“ reťazcov a reťazce zas naopak vidia pražiarov ako malých hráčov, ktorí im nevedia poskytnúť toľko kávy a priestor v marži. Aj toto sú témy, ktoré riešime na našom festivale.

Máme program aj pre samotných pražiarov a importérov. Tento rok má skvelú ekonomickú prednášku aj Oto Kóňa, ktorý bude riešiť biznis na tému: Ako rozbehnúť gastrobiznis a budovať si komunitu.

V posledných rokoch sa na Slovensku rozbehli aj trendy kávových kapsúl. Tie však kávoví somelieri väčšinou hodnotia chuťovo aj kvalitatívne negatívne. Ako sa na kapsuly pozeráte vy?

Kapsuly sú samotná kategória. Nevidím na nich nič zlé. Samozrejme, káva je najlepšia z kaviarne, kde je čerstvo namletá a pripravuje mi ju skúsený človek.

Ale v tejto téme by som sa skôr sústredil na ekologické hľadisko. Napríklad na Slovensku v Novom Meste nad Váhom máme producenta ekologicky rozložiteľných kapsúl, ktorý ich balí aj pre pražiarne z iných krajín. Neobsahujú hliník a môžete ich teda dať do bežného kompostu, čo je skvelé. Takže takéto kapsuly si rád kúpim domov.

Môže aj človek, ktorému káva nechutí, objaviť chuť ku káve? Čo človek získa tým, ak sa o kávu začne zaujímať viac?

Mne osobne to dalo skvelý životný štýl a priateľov. Myslím si, že v tomto je káva naozaj krásna vec a sprevádza nás celý život. Určite lepšie, ako takúto záľubu hľadať napríklad v alkohole alebo v cukre.