Z 24 miliárd eur na nulu. Nemecký gigant spôsobil podvod storočia, doplatili naň aj Slováci

Témy rôznych finančných a daňových podvodov rámcujú stránky mnohých novín a časopisov. Ponziho schémy, Madoffove kúzla či umelo vytvorené fondy – aj takto môžeme nazvať tragické príbehy mnohých podvodníkov zo sveta financií.

Aj keď sa môže zdať, že takéto podvody sa dejú najmä za „veľkou mlákou“, na americkej pôde, opak je pravdou. Toto je príbeh jedného z najzásadnejších krachov nemeckých firiem všetkých čias, ktorý otriasol aj slovenskými investormi. Firma Wirecard zažila horskú dráhu z vrcholu na úplné dno.

V roku 1999, keď technologická bublina prekvitala a internetová ekonomika naberala na sile, vznikla v Mníchove firma Wirecard. Mala ambiciózny cieľ – stať sa lídrom v oblasti digitálnych platieb a fintech služieb. Sľubovala revolúciu v elektronickom obchodovaní, rýchle a bezpečné transakcie, ktoré zjednodušia platobný styk po celom svete. Wirecard sa zdala ako dokonalý príbeh úspechu – až kým sa neukázalo, že väčšina z toho bol podvod.

Dopravu v Európe prevráti naruby: Podmorský tunel Fehmarnbelt spojí Nemecko s Dánskom

Wirecard sa vyrovnal aj Vise či PayPalu

Spoločnosť postupne rástla a do roku 2018 sa jej hodnota na burze vyšplhala na viac než 24 miliárd eur. Wirecard získaval čoraz väčší vplyv v Európe a jeho akcie lákali veľkých investorov, vrátane fondov ako SoftBank, ktorý v roku 2019 investoval 900 miliónov dolárov (približne 830 miliónov eur). Firma vykazovala tržby vo výške 2 miliárd eur a prezentovala sa ako fintech inovátor, ktorý porazí tradičné bankové inštitúcie.

Investorov priťahovala nielen vysokými príjmami, ale aj vizionárskym vedením, ktoré sľubovalo expanziu do Ázie a USA. Generálny riaditeľ Markus Braun vystupoval ako neotrasiteľný líder, vďaka ktorému Wirecard porovnávali s gigantmi ako PayPal či Visa.

Pod jeho vedením sa Wirecard pustil do agresívnych akvizícií – kúpil firmy ako indický GI Retail a singapurský Hermes Tickets, čím mal posilniť svoju prítomnosť na ázijskom trhu. Tvrdil, že digitálne platby budú dominantnou formou transakcií a Wirecard sa stane nevyhnutnou súčasťou globálneho finančného systému.

Wirecard sa v roku 2018 dokonca dostal do prestížneho indexu DAX 30, kde nahradil legendárnu Commerzbank. Tento krok bol pre mnohých dôkazom, že ide o skutočného lídra fintech priemyslu. Prítomnosť vo vrcholnom nemeckom burzovom indexe znamenala, že Wirecard sa stal oficiálne považovaným za stabilnú a spoľahlivú spoločnosť, čím prilákal ešte viac investorov. Mnohí neverili, že by firma takéhoto kalibru mohla byť postavená na podvode. Všetko však stálo na veľmi vratkých základoch.

zdroj: X @RTLZ

Potrebovali odstaviť novinárov

Prvé podozrenia sa objavili už v roku 2015, keď novinári z Financial Times začali spochybňovať niektoré účtovné postupy spoločnosti. Investigatívny novinár Dan McCrum začal získavať informácie od whistleblowerov, ktorí tvrdili, že Wirecard manipuluje účtovníctvom a nafukuje svoje príjmy. Wirecard tvrdil, že jeho profit pochádza z Ázie, konkrétne z krajín ako Filipíny, Singapur a Indonézia. Počas vyšetrovania však vyšlo najavo, že mnohé účty, na ktorých mali byť miliardy eur, v skutočnosti neexistovali.

Wirecard sa snažil zdiskreditovať investigatívu Financial Times a obvinil novinárov zo spolupráce s hedgeovými fondmi, ktoré shortovali jeho akcie. Spoločnosť dokonca podala žaloby a iniciovala vyšetrovanie samotných novinárov. Tlak na McCruma a jeho tím rástol – Wirecard využíval právne hrozby, najímal detektívov, aby sledovali novinárov, a dokonca sa šírili fámy o pokusoch o diskreditáciu cez falošné škandály.

Napriek týmto odhaleniam sa akcie Wirecardu naďalej obchodovali na burze a firma naoko pokračovala v raste. Nemecké regulačné orgány, najmä BaFin, však nereagovali na varovné signály. Namiesto toho sa rozhodli vyšetrovať novinárov Financial Times za údajné manipulovanie trhu.

Pýcha predchádza pád Wirecardu

V júni 2020 sa podvod definitívne prevalil. Audítorská spoločnosť Ernst & Young oznámila, že na účtoch Wirecardu chýba približne 1,9 miliardy eur. Firma tvrdila, že peniaze sú uložené v dvoch bankách na Filipínach, no keď sa vyšetrovatelia pokúsili overiť túto informáciu, banky existenciu takýchto vkladov popreli. Filipínska centrálna banka potvrdila, že žiadne takéto transakcie sa v ich finančnom systéme nikdy neuskutočnili. Ukázalo sa, že dokumenty, ktorými Wirecard tieto vklady deklaroval, boli sfalšované.

Keď táto správa prenikla na verejnosť, akcie Wirecardu sa okamžite prepadli o viac než 70 %. Investori začali panikáriť a spoločnosť sa ocitla na pokraji krachu. O niekoľko dní neskôr podal Markus Braun demisiu a bol zatknutý nemeckými orgánmi. Prokurátori ho obvinili z organizovaného podvodu, falšovania účtovníctva a manipulácie trhu. Wirecard vyhlásil insolvenciu, čím sa definitívne ukončila jeho cesta od fintechového lídra k neslávne známemu podvodníkovi.

Bol to šok nielen pre investorov, ale aj pre nemeckú vládu, ktorá sa roky tvárila, že Wirecard je symbolom technologického pokroku. Spoločnosť využívala politické kontakty na udržiavanie svojej dôveryhodnosti, pričom nemecká kancelárka Angela Merkelová dokonca lobovala za Wirecard na zahraničných trhoch, napríklad v Číne. To len prehĺbilo krízu dôvery v politicko-ekonomické väzby v Nemecku.

zdroj: X @MickyBeisenherz

Kto za to nesie zodpovednosť?

Vyšetrovanie odhalilo, že podvod bol systematický a zahŕňal aj vyššie vrstvy riadenia. Okrem Brauna bol do škandálu zapletený aj bývalý COO Jan Marsalek, ktorý po odhalení podvodu zmizol. Podľa niektorých správ sa mu podarilo utiecť do Ruska, kde sa údajne skrýva dodnes.

Marsalek mal prepojenia na tajné služby a pracoval s falošnými pasmi, aby unikal pred spravodlivosťou. Bol známy svojimi kontaktmi na podsvetie a politikov, čo mu pravdepodobne pomohlo v úteku. Po jeho stopách sa vydali vyšetrovatelia z viacerých krajín, no dodnes nebol oficiálne vypátraný.

Nemecké regulačné úrady zlyhali. BaFin, tamojší finančný regulátor, namiesto prešetrenia Wirecardu útočil na novinárov a short sellerov, ktorí upozorňovali na nezrovnalosti. Novinári z Financial Times, najmä investigatívny reportér Dan McCrum, čelili intenzívnym zastrašovaniam, žalobám a dokonca sledovaniu zo strany Wirecardu.

Spoločnosť si najala súkromných detektívov, aby sledovali novinárov, a dokonca sa pokúsila zmanipulovať verejnú mienku tvrdením, že obvinenia sú výsledkom sprisahania proti nemeckej technologickej hviezde. Tento škandál vážne poškodil povesť nemeckého finančného systému a viedol k reformám v oblasti regulácie.

Wirecard sa prepadol na nulu

Kolaps Wirecardu sa stal jedným z najväčších finančných škandálov v histórii Európy. Investori, svetoví aj tí slovenskí, prišli o miliardy eur, tisíce zamestnancov o prácu a dôvera v nemecký fintech sektor bola vážne otrasená. Na burze sa akcie firmy prepadli takmer na nulu, pričom ešte rok predtým bola hodnota spoločnosti vyše 24 miliárd eur. Mnohí drobní investori, ktorí dôverovali pozitívnym správam a analýzam, prišli o celoživotné úspory.

Prípad Wirecard ukázal, že ani členstvo v prestížnych burzových indexoch nie je zárukou férového podnikania. Dlhé roky bol Wirecard považovaný za sľubnú technologickú firmu, ktorá mala konkurovať najväčším hráčom na trhu. Stačilo však niekoľko odhalených účtovných podvodov, aby sa ukázalo, že celá firma bola len dôkladne premyslenou schémou manipulácie.

Príbeh dokazuje skutočnosť vtedajšej nemeckej situácie – firma sa stala jednoducho príliš veľkou na to, aby bola dôkladne kontrolovaná, až kým sa jej podvod nezrútil pod vlastnou váhou.

Čítajte viac z kategórie: Kontroverzné príbehy