Z mamuta sa dajú robiť fašírky a Slovák odfotil vesmírnu raritu. TOP objavy týždňa

Uplynulý týždeň bol v oblasti vedy mimoriadne plodný. V laboratóriu sa podarilo vyrobiť fašírku z mamutieho mäsa. Fotografia od českého a slovenského fotografa bola vybraná ako Astronomická snímka dňa NASA. Ďalšia štúdia zase ukázala, že marketingové stratégie spoločností majú určitý vplyv na výskyt rakoviny a úmrtnosť. TASR prináša súhrn najnovších poznatkov z vedy a techniky.

Mamutia fašírka

Vedcom sa podarilo vyrobiť z umelo vypestovaného mamutieho mäsa mäsovú guľôčku. Tento projekt austrálskej spoločnosti Vow Food má za cieľ upozorniť na to, že mäso sa nemusí získavať len zabíjaním zvierať, ale dá sa „vypestovať“ i umelo v laboratóriách. V utorok o tom písal denník The Guardian, informuje TASR.

Spoločnosť Vow Food sa zaoberá pestovaním mäsa v laboratóriách. Nejde však o bežné druhy mäsa, akými sú napríklad kuracie, bravčové či hovädzie. V spolupráci s odborníkmi z austrálskej Queenslandskej univerzity už preskúmali potenciál mäsa z viac ako 50 druhov zvierat vrátane lamy alpaky, krokodíla, byvola, kengury, páva či rozličných rýb.

„Snažíme sa, aby tých niekoľko miliárd ľudí, ktorí jedia živočíšne proteíny, prešli na zdroje potravy, ktoré sa dajú vypestovať umelo. Pri umelom pestovaní mäsa sa sústreďujeme na bunky, ktoré ľahko rastú, sú chutné a výživné,“ uviedli zakladatelia spoločnosti. Dodali, že sa rozhodli vypestovať mäso z vyhynutého mamuta srstnatého a upozorniť tak na problémy spojené s klimatickou zmenou a stratou biodiverzity. Použili pritom kombináciu slonej DNA a mamutieho svalového myoglobínu.

Vedci našli úplnou náhodou „elixír mladosti“. Dobre známy enzým spomalil starnutie o 50 %

Vow Food pôvodne plánovala vypestovať mäso z vtáka dronta nelietavého pochádzajúceho z ostrova Maurícius, ktorý vyhynul na prelome 17. a 18. storočia. Na tento experiment sa im však nepodarilo získať dostatok potrebných sekvencií DNA.

Mamutie mäsové guľôčky však zatiaľ nikto neochutnal. Mamutí proteín sa totiž na Zemi celé stáročia nevyskytoval a preto nie je jasné, ako by naň imunitný systém ľudského organizmu zareagoval. Vedci však uviedli, že ak by sa o podobný experiment pokúšali znova, mäso by upravili tak, aby bolo požívateľné.

Slovák a Čech sa postarali o fotku zeleného blesku, ktorú ocenila NASA

Fotografom Tomášovi Slovinskému zo Slovenska a Petrovi Horálkovi z Česka sa podarilo odfotografovať unikátny prírodný jav zvaný zelený záblesk. Ich fotografia sa stala utorkovou Astronomickou snímkou dňa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). TASR o tom informovalo občianske združenie Astronómia pre všetkých.

Zelený záblesk je vzácny jav, ktorý sa objavuje na hornom okraji Slnka alebo Mesiaca pri ich západe alebo východe a je pozorovateľný len v ideálnych podmienkach a ak sa pozorovateľ nachádza nad nulovým, prípadne až záporným obzorom bez akýchkoľvek kopcov. Dá sa teda zachytiť na hladine mora alebo vysoko v horách. Príčinou javu je lom slnečných lúčov v zemskej atmosfére — astronomická refrakcia.

OZ Astronómia upozorňuje, že šanca vidieť zelený záblesk je malá, keďže časový úsek je zväčša kratší ako jedna sekunda.

Tento optický jav sa poradilo zaznamenať dvom astrofotografom, ktorých zábery NASA už niekoľkokrát v minulosti ocenila. Tomáš Slovinský a Petr Horálek sa presne pred rokom zúčastnili na astronomickej fotoexpedícii pre americkú vedeckú organizáciu NOIRLab, počas ktorej navštívili observatória na Kitt Peaku v Arizone, Mauna Kea na Havaji a Cerro Pachón a Cerro Tololo v Čile. Práve v poslednom menovanom sa im 9. apríla 2022 podarilo unikátny prírodný jav zachytiť.

Fotografiu zeleného záblesku s názvom Viacnásobný zelený záblesk západu Slnka následne publikovala NASA ako utorkovú Astronomickú snímku dňa.

Reklama zabíja: Marketingové stratégie firiem prispievajú k zvýšenému výskytu rakoviny

Takmer polovica úmrtí na onkologické ochorenia je spôsobená faktormi priamo súvisiacimi s marketingovými stratégiami odvetví, ktoré predávajú výrobky škodlivé pre zdravie. Vyplýva to zo správy Medzinárodnej únie na boj proti rakovine (UICC), ktorá bola v stredu zverejnená v časopise The Lancet, informuje TASR.

Sladené nápoje a vysokospracované potraviny sú známe tým, že spôsobujú obezitu, zatiaľ čo alkoholické nápoje a tabakové výrobky môžu vyvolať závislosť. Tieto produkty sú častokrát propagované firmami, pre ktoré sú dôležitejšie zisky než dopad na zdravie ľudstva, píše The Lancet.

„Milióny úmrtí na rakovinu sú spôsobené nezdravými výrobkami firiem, ktoré sa miešajú do politiky a zneužívajú vedu, aby si zabezpečili výhodné podnikateľské prostredie,“ uviedol riaditeľ UICC Cary Adams.

Globálne otepľovanie rozširuje „požierača mäsa". Vyskytuje sa aj v obľúbených destináciách Slovákov

UICC v najnovšej správe vydala sériu politických odporúčaní, ktoré sa ukázali ako účinné v súvislosti s obmedzením dostupnosti a požívania zdraviu škodlivých výrobkov. Odporúča najmä zvýšiť dane, upraviť reklamné a predajné podmienky, umiestňovať na obaly produktov viac varovaní pred zdravotnými rizikami a zvyšovať povedomie verejnosti o účinkoch alkoholu či tabakových výrobkov.

„Napríklad Austrália bola jednou z prvých krajín, ktorá zakázala reklamu tabakových výrobkov a zaviedla jednofarebné balenia cigariet bez vzorov. Tieto kroky viedli k zníženej akceptácii fajčenia, lepšiemu porozumeniu zdravotných rizík a mnohí dospelí tiež s fajčením prestali úplne,“ opisuje účinnosť odporúčaných opatrení UICC.

Štúdia v Lancete tiež upozorňuje, že „agresívne marketingové kampane“ nezdravých výrobkov zvyšujú rozdiely v počte a závažnosti onkologických ochorení medzi jednotlivými krajinami, ale aj na vnútroštátnej úrovni. Krajiny so zraniteľnejším obyvateľstvom sú náchylnejšie na zvýšený výskyt rakoviny a menšiu mieru prežitia.

Čítajte viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality