Z Mariupoľu utiekol po vlastných. Kráčal stovky kilometrov so svojím psom, ísť ho nechali aj Čečenci

Vojnou vyplienený Mariupoľ sa stal príkladom hrôzy. Ruské vojská toto mesto zdevastovali a k ich činom sa pred mesiacom vyjadril aj tamojší starosta Vadym Bojčenko.

„Žiaľ, prestali sme počítať obete, pretože sa už začalo bojovať v uliciach. Bolo nemožné spočítať, koľko ľudí padlo pri ruskom ostreľovaní a bombardovaní. Lietadlá hádzali na naše mesto bomby každú polhodinu. Podľa našich odhadov je počet obetí civilistov v mierumilovnom Mariupole približne 21-tisíc,“ uviedol starosta.

Z tohto pekla sa podarilo uniknúť 61-ročnému Igorovi Pedinovi. The Guardian vysvetľuje, že ruskí vojaci v Mariupole chodili od jedného domu k druhému a obyvateľov strieľali. Ukrajinec sa rozhodol mesto opustiť aj so svojím psom Žužu a vybral sa do Záporožia.

Muž s neviditeľným plášťom

Zbalil sa do malej tašky na kolieskach a so svojím 9-ročným štvornohým priateľom sa vybral na cestu dlhú 225 kilometrov. Pešo prešiel o trochu väčšiu diaľku než je Banská Bystrica vzdialená od Bratislavy. Vysvetľuje, že sa musel „stať neviditeľným“.

Ruská armáda stratila celý prápor pri prechádzaní rieky. Na druhom brehu ich Ukrajinci rozstrieľali

Muž a pes museli prekonať zamínované polia či nájsť spôsoby, ako sa dostať cez rieky, keďže vo vojne bolo zničených veľa mostov. Cesta bývalého lodného kuchára bola skutočne obdivuhodná. Dokazuje to aj fakt, že pri jednom z mnohých kontrolných bodov sa okolo neho zhromaždili ruskí vojaci, aby si vypočuli jeho príbeh. Následne mu darovali cigarety a popriali mu šťastnú cestu.

Igor sa na ceste stretol s ďalšími hrôzami

Igor kráčal zbombardovaným mestom 2 hodiny. Obchádzal krátery, muníciu či telá ležiace na uliciach. V meste sa tvorili davy ľudí čakajúcich na prídel potravy. Vďaka tomu sa mu podarilo vyhnúť kontaktu s vojakmi a dostal sa na cestu vedúcu do Záporožia. 

„Vyzeral som pre nich ako vagabund. Bol som nikto. Bol som špinavý a zaprášený, pretože môj dom bol celý zadymený. Vyšiel som z mesta a na vrchole cesty som sa otočil. Obzrel som sa a povedal som si, že to bolo správne rozhodnutie. Rozlúčil som sa. V tom zaznel výbuch. Otočil som sa a išiel ďalej,“ opisuje situáciu Igor Pedin.

Na ceste sa stretol s mužom, ktorý sa ho spýtal, či si s ním nepripije na jeho syna. V ten deň ho totiž pochoval. Ukrajinec Igorovi vysvetlil, že jeho chlapec zmizol začiatkom marca, a že sa ho vybral hľadať do Mariupoľu. Strávil tam niekoľko týždňov, a keď našiel jeho hrob, Rusi mu povedali, že telo musí vyhrabať holými rukami.

Počas cesty sa vyskytli problémy

Igor v druhé ráno opustil obec Nikolske, kde stretol spomínaného muža a čoskoro ho zastavili Čečenci. Pýtali sa, či prešiel filtračnými stanoviskami a zobrali ho späť do mesta. 

„Ruský dôstojník sedel pred stolom a pýtal sa ma, kam idem. Klamal som. Povedal som, že mám žalúdočný vred a potrebujem sa dostať do Záporožia, keďže som už zaplatil za liečbu. Povedali mi, aby som sa vyzliekol a hľadali tetovania. Mal som modrinu na ramene na základe čoho ma obvinili, že som niesol pušku,“ opisuje situáciu Igor.

Ukrajinec ďalej hovorí, že ruský vojak mu povedal, že by ho mal zbiť. „Ako si želáte, veliteľ,“ odpovedal mu Igor.

„Nakoniec ma vzali do inej miestnosti, kde boli štyri ženy a počítače. Naskenovali mi odtlačky prstov, postavili ma k stene a odfotografovali,“ vysvetľuje Ukrajinec. Dodal, že mu dali dokumenty od samozvanej Doneckej ľudovej republiky a povolili mu pokračovať v ceste.

Cestovali päť dní

The Telegraph uvádza, že Igor a Žužu na ceste strávili 5 dní. Dobrovoľníčka v Záporoží ich príbeh spomenula na sociálnej sieti Facebook. 

„Labky mala tak zodraté, že ma bolelo sa na ne pozerať. Majiteľ nemohol uveriť, že to zvládol. Mariupoľ opustili na vlastné riziko a netušili, aká je situácia v okolí. Nevedeli, či sa im podarí prejsť takú diaľku pešo,“ napísala dobrovoľníčka zo záchrany zvierat.