Z Paríža do New Yorku za hodinu a pol. Európska firma chce priniesť hypersonické lietanie

Najrýchlejšie, ako pasažieri komerčných lietadiel lietali, bolo pomocou Mach 2, ktorý sa rovná približne 2 100 kilometrov za hodinu. Túto rýchlosť dosahovali nadzvukové lietadlá Concorde a ruský Tupolev Tu-144.

Po ich konci prišiel aj koniec nadzvukového lietania. Tento sen sa teraz pokúšajú oživiť mnohé projekty po celom svete. Jeden z nich však ide ďalej a mieri na vyššie méty – hypersonické lietanie.

Ide o európsku spoločnosť Destinus sídliacu vo Švajčiarsku, ktorej cieľom je zostrojiť hypersonické lietadlo, ktoré by vedelo prekonať vzdialenosť z Paríža do New Yorku za jeden a pol hodiny. Dnešným lietadlám tento let trvá približné 8 hodín.

Euronews uvádza, že Destinus cieli na vôbec prvé vodíkom poháňane komerčné lietadlo, ktoré by dokázalo prekonať hypersonickú rýchlosť. Lietať by chceli päťkrát rýchlejšie, ako je rýchlosť zvuku. Stroj má lietať vo výške 33 kilometrov.

Destinus zostrojil dve prototypy lietadiel, ktoré ale majú rozdielny dizajn od finálneho produktu.

„Prototypy vyzerajú inak ako finálny produkt, pretože finálny produkt má veľmi pokročilú technológiu pohonu,“ cituje Euronews Barta Vana Hovea, ktorý pôsobí ako vedúci pokročilých štúdií spoločnosti Destinus.

„Má rôzne typy motorov, turbodúchadla a náporové motory, všetky poháňané vodíkom a všetky chladené vodíkom,“ uviedol Van Hove a dodal, že prototypy sa viac približujú ku klasickým lietadlám.

„Je to skôr klasická konfigurácia, pretože ideme krok za krokom,“ uviedol Van Hove.

Nižšie emisie ako dnešné lietadlá 

Za projektom stojí Rus Michail Kokorič, ktorý kvôli svojmu aktivizmus musel utiecť z Ruska. Druhý domov našiel v USA, kde sa však dostal do konfliktu s americkými regulačnými úradmi pre svoju národnosť.

Kritik ruského prezidenta Vladimira Putina tak odišiel do Európy, kde našiel ústretovejší prístup. „V Európe je to oveľa jednoduchšie, je to tolerantnejšie a každý má skúsenosti so stykom s množstvom národností,“ povedal v rozhovore pre Sifted.

One limitation of #supersonic flights is sonic boom: Concorde had 100 decibels for 0.5sec – it is like a thunderclap to human ear. Our #hypersonic aircraft will fly „bypass routes“ over water or desert. It solves the #SonicBoom problem and opens the world to hypersonic aviation pic.twitter.com/wqyDNLJLBD

— Destinus (@destinusaero) May 8, 2023

Pre svoj projekt našiel množstvo profesionálov z rôznych kútov Európy. Členom predstavenstva je napríklad bývalý nemecký vicekancelár Philipp Rösler, bývalý francúzsky vesmírny veliteľ Michel Friedling a Pedro Duque, bývalý minister pre vedu a inovácie v Španielsku.

Práve Španieli prejavili o firmu najväčší záujem a jej výskum dotujú prostredníctvom programu ministerstva vedy. Cieľom je podporiť projekt s vodíkovou technológiou, ktorá by mala oveľa nižšie emisie ako dnešné palivá.

„Snažíme sa urobiť to najlepšie, čo je bezpečné lietanie ľudí s vodíkom, bez emisií, hypersonicky. To je celý svet za štyri hodiny,“ povedal Van Hove.

Najväčšou výzvou bude prehrievanie

Najväčším problémom takéhoto dizajnu je teplo, ktoré vodík generuje. To môže spôsobiť problémy s prehrievaním. 

Vedci z austrálskej univerzity v Melbourne nedávno vyvinuli 3D tlačené katalyzátory, ktoré by mohli využívať hyperonické lietadlá a zároveň by mohli chladiť lietadlo. Ďalším problémom je skutočnosť, kde by toľko vodíku lietadlo skladovalo.

Destinus – Redefining the skies at #VivaTech! 🚀🔥 pic.twitter.com/B2gdlDTxlr

— Viva Technology (@VivaTech) May 24, 2023

Ak by sa Destinusu podarilo tieto problémy vyriešiť, ich stroj by zmenil svet, ako ho poznáme. Všetky destinácie na svete by boli dostupné v priebehu pár hodín. Napríklad let z Frankfurtu do Sydney by trval len 4 hodiny 15 minút v porovnaní s 20 hodinami, zatiaľ čo let z Frankfurtu do Šanghaja by trval 2 hodiny 45 minút, čo je o osem hodín menej, ako cesta v súčasnosti trvá.

Destinus sa v júni 2022 spojil so španielskym výrobcom motorov ITP Aero s cieľom vyvinúť testovacie zariadenie na vodíkové motory.

Testovacie stredisko, ktoré má stáť v neďaleko Madridu, bude financované práve z peňazí poskytnutých španielskou vládou. Druhý grantový projekt vo výške 15 miliónov eur bude financovať výskum aspektov pohonu na kvapalný vodík.