Z rómskej osady do siene slávy. Ján Cibuľa si vyslúžil poctu, akej sa dovtedy dostalo len Einsteinovi

Prvý Róm na Slovensku, ktorý úspešne ukončil štúdium na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Pôsobil v OSN a bol jedným z kandidátov na Nobelovu cenu mieru v roku 2001. Ján Cibuľa založil Medzinárodnú rómsku úniu, kde pôsobil ako prezident.

Aj napriek tomu, že je považovaný za najznámejšieho Róma 20. storočia, tak na Slovensku jeho meno pozná málokto. Vo svojej rodnej domovine žil a pôsobil ako lekár veľmi krátko. Už v roku 1968 totiž jeho kroky viedli do Švajčiarska.

Pocta, akú si pred ním zaslúžil len Einstein

Usídlil sa v Berne, kde si vyslúžil jedno z najvýznamnejších ocenení, stal sa laureátom švajčiarskej Kultúrnej ceny kantónu. Sme uvádza, že to bola tak veľká pocta, akej sa predtým dostalo len samotnému Albertovi Einsteinovi.

V januári 2020 si dokonca vyslúžil štátne vyznamenanie, avšak z rúk prezidentky Zuzany Čaputovej si ho prevzal jeho syn Davide Cibula, keďže Ján svet opustil 18. augusta 2013.

zdroj: SITA/Jana Birošová

„Považujem za česť a privilégium, že všetkým, ktorí si prevzali vyznamenania, som mohla v mene republiky a jej obyvateľov poďakovať za všetko, čo ste pre nás urobili“, povedala prezidentka vo svojom príhovore.

Ján Cibuľa sa narodil 7. januára 1932 v malebnej obci Klenovec, ktorá sa nachádza v okrese Rimavská Sobota. Vyrastal v skromných podmienkach, jeho otec pracoval ako muzikant a mama bola ženou v domácnosti.

Hudobný talent zamenil za medicínu

Jánovi to s husľami šlo podobne ako otcovi, mal proste talent. Avšak po absolvovaní gymnázia sa rozhodol ísť iným ako muzikantským smerom. „Keď ukončil štúdium na gymnáziu v Rimavskej Sobote, prijali ho v roku 1951 na Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave,“ vyjadril sa pre denník Nový čas dekan lekárskej fakulty Juraj Šteňo.

Ján je prvým Rómom, ktorého prijali na jednu z najlepších univerzít na Slovensku. „Vďaka tomu sa stal známym, veľa sa o ňom hovorilo,“ ozrejmuje pre Sme jeho sestra Želmíra Kňažeková.

Po získaní titulu sa vydal za prácou do NDR, hovorí sa, že ho tam vyhnal režim. No jeho sestra sa pre Sme vyjadrila: „Nebolo to z politických dôvodov. Jeho manželka vtedy odišla do Rakúska a on išiel za ňou. Nakoniec sa nenašli a tak putoval ďalej do Švajčiarska.“

zdroj: researchgate.net

Za lepším životom do Švajčiarska

V roku 1967 sa vrátil na Slovensko, kde začal praxovať v Nemocnici v Bratislave a potom v Novákoch. O rok neskôr sa rozhodol pre emigráciu do Švajčiarska.

Jeho domovom sa stal Bern, kde pracoval ako laborant vo farmaceutickom komplexe. V roku 2001 si však otvoril vlastnú lekársku prax a stal sa z neho jeden z najvyhľadávanejších lekárov. Začal sa zaoberať akupunktúrou a dal sa na externé štúdium vo Viedni. 

Popri práci sa naplno venoval aj záchrane práv rómskej menšiny. „Cibuľa osobne viedol dvanásť zástupcov rómskych komunít z celej Európy, za čo získal aj uznanie od OSN,“ vysvetlil Šteňo.

zdroj: facebook/RTVS - Sam Khere, Rómsky magazín

Rómska delegácia smeruje do OSN

K jeho aktivitám patrila aj organizácia kongresu Medzinárodnej únie Rómov (IRU). Bol to veľký krok vpred nielen pre neho, ale aj pre samotných Rómov. „Bol to výnimočný človek. Žil pre Rómov, a to aj na úkor vlastnej rodiny,“ povedala pre Sme jeho sestra Želmíra Kňažeková.

Prvý kongres sa konal v máji v roku 1971 v anglickom meste Oprington. Zúčastnili sa ho viacerí delegáti z iných krajín a bol tam predstavený program na záchranu ich práv. O sedem rokov sa pod jeho vedením uskutočnil druhý kongres, ten sa však konal v Ženeve. Schválili sa tam hlavné ciele IRU a Cibuľa sa tam dostal do funkcie prezidenta. 

Ambicióznosť mu ani zďaleka nechýbala, a preto v roku 1979 spoločne s dvanásťčlennou delegáciou západných a východných Rómov smerovali do sídla OSN v New Yorku. Misia sa vydarila. Písal sa 3. marec 1979 a OSN uznala Rómov za národ. IRU sa zaradilo do skupiny mimovládnych organizácií a získalo štatút pozorovateľa.

Nominácia na Nobelovu cenu a úspech na Slovensku

V čase, kedy Cibuľa emigroval do zahraničia, vládol na Slovensku nepriateľský režim. Komunisti a fašisti, ktorí boli na čele krajiny, dovolili iba jeho otcovi, aby za ním cestoval. Po roku 1989 sa však karta obrátila a svojho brata navštívila aj jeho sestra Želmíra. O rok neskôr sa naskytla aj Jánovi možnosť prísť na Slovensko. V tom čase ho však u nás skoro nikto nepoznal.

Veľký úspech zožal skôr v Kanade. Bolo to v roku 2001, kedy ho miestne združenie česko-slovenských Rómov nominovalo na Nobelovu cenu mieru. Napriek tomu, že ocenenie neskončilo v jeho rukách, stal sa svetovou osobnosť rómskej komunity.

Vo svojej rodnej vlastni sa zviditeľnil až po roku 2008. V tom roku mu Úrad vlády SR uštedril Cenu za ľudskosť. To už ale bol Ján Cibuľa vážne chorý.

zdroj: TASR/Michal Svítok

Rómska osobnosť svetového formátu

Nevzdával sa ani v čase, keď ostal pripútaný na invalidný vozík. Ako diplomant sa svojej práci aktívne venoval. Zúčastňoval sa stretnutí, podujatí a bojoval dokonca za odškodnenie obetí rómskeho holokaustu.

O diskriminácii Rómov písal aj do rôznych novín a vystupoval v mnohých televíznych diskusiách. „Myslím si, že jeho práca bola nielen ojedinelou prácou, ale takým celoživotným dielom. Pokúšal sa o to, aby Rómovia mali svoj hlas v spoločnosti, aby bol ich hlas vypočutý,“ povedal jeho syn pre TASR

Uznávaný aktivista sa stretol s nejednou poprednou osobnosťou, ako s Indirou Ghándhíovou, Simonom Wiesenthalom, švédskym premiérom Olafom Palmem alebo francúzskym prezidentom Jacquesom Chiracom.

zdroj: Facebook/RTVS - Sam Khere, Rómsky magazín

Jeho meno dnes nájdeme v príručke o slovenskej exilovej kultúre. Bol tvárou Rómov a ich práv, zasvätil im celý svoj život. „Je najvýznamnejšou rómskou osobnosťou 20. storočia nielen v európskom, ale aj svetovom meradle,“ uviedol hovorca prezidentky Martin Strižinec.