Z ropovodu Družba uniká jeho obsah, odhalili Poliaci

Poľský prevádzkovateľ ropovodu PERN zistil únik ropy v jednom z potrubí ropovodu Družba. Ten prepravuje ropu z Ruska do Európy. Najnovšia situácia ešte zvýšila obavy o energetickú bezpečnosť Európy po tom, ako koncom septembra došlo k viacerým únikom plynu z plynovodov Nord Stream. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. 

Podľa poľských úradov však v prípade úniku z ropovodu Družba išlo zrejme o nehodu, a nie o sabotáž.

„V tomto prípade môžeme hovoriť o neúmyselnom poškodení,“ povedal pre Reuters Mateusz Berger, predstaviteľ poľskej vlády zodpovedný za energetickú infraštruktúru. Podľa neho momentálne neexistujú žiadne indície, ktoré by nasvedčovali poškodeniu ropovodu Družba v dôsledku sabotáže.

Putinovi pri brutálnych útokoch nešlo o pomstu, ale aj varovanie pred zimou. Docieliť môže pravý opak

PERN uviedol, že únik ropy z Družby zistil v utorok (11. 10.) večer. Príčina úniku, ktorú zaregistrovali v severnej sekcii ropovodu približne 70 kilometrov od mesta Plock v strednom Poľsku, nie je zatiaľ známa. Ako uviedol PERN, všetky jeho služby (technická, prevádzková, hasičský zbor aj oblasť ochrany životného prostredia) realizujú kroky v súlade s opatreniami na takúto situáciu.

Ropovod Družba je jedným z najväčších na svete a dodáva ropu z Ruska do viacerých krajín Európy vrátane Bieloruska, Poľska, Nemecka, Maďarska, Slovenska a Česka. Na Slovensko aj do Českej republiky dodáva ropu južná vetva. Hovorca českého prevádzkovateľa ropovodov MERO dodal, že čo sa týka toku ropy do Česka, nezaznamenal žiadne zmeny.

Nemecká rafinéria Schwedt, ktorá zabezpečuje 90 % pohonných látok pre hlavné mesto Berlín, ani nemecké ministerstvo hospodárstva či spolkový sieťový úrad sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.     

Koncom septembra došlo vo švédskych a v dánskych vodách k niekoľkým únikom plynu z plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Rusko aj západné krajiny uviedli ako dôvod sabotáž, pričom únik plynu medzitým začal vyšetrovať spoločný tím vyšetrovateľov zo Švédska, z Dánska, Nemecka a ďalších krajín.

Kyjev: Ruské útoky zasiahli zhruba 30 percent energetickej infraštruktúry

Ruské raketové útoky od pondelka zasiahli približne 30 percent energetickej infraštruktúry Ukrajiny. V utorok to v rozhovore pre spravodajskú stanicu CNN uviedol ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.

Uviedol, že to je prvýkrát od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, čo sa Rusko „dramaticky zameralo“ na energetickú infraštruktúru. Jedným z dôvodov je podľa neho to, že ukrajinský export elektriny do Európy „pomáha európskym krajinám šetriť na ruskom plyne a uhlí“. Ukrajina sa snaží „rýchlo obnoviť pripojenie z iných zdrojov“, dodal.

Kyjevom otriaslo viacero výbuchov

GALÉRIA+ 7

V pondelok ukrajinská vláda vyzvala obyvateľov, aby „obmedzili“ spotrebu elektrickej energie. Na otázku, či Ukrajina získa dodatočnú energiu z Európy, Haluščenko odpovedal, že je to „jedna z možností, ktoré sú na stole“.

Minister takisto vyzval partnerov Kyjeva, aby Ukrajine poskytli „systémy protivzdušnej ochrany“, ktoré by jeho krajine pomohli infraštruktúru chrániť

Pri pondelkovom mohutnom raketovom útoku na ukrajinské mestá zahynulo najmenej 19 ľudí a ďalších 100 utrpelo zranenia. Podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ruské sily vypálili na Ukrajinu najmenej 84 rakiet, pričom 43 z nich zničila ukrajinská protivzdušná obrana.

Poplach upozorňujúci obyvateľstvo na riziko raketových útokov vyhlásili na väčšine územia Ukrajiny opäť aj v utorok ráno. Ukrajinské médiá informovali o výbuchoch v mestách Vinnycia, Nikopol, Rivne, Ľvov, Kryvyj Rih, Mykolajiv, Očakov, Záporožie, Odesa, Žytomyr a v ďalších oblastiach.

Ruské ministerstvo obrany v utorok potvrdilo, že jeho armáda pokračuje v masívnom útoku na ukrajinské vojenské a energetické zariadenia.

Čítajte viac z kategórie: Vojna na Ukrajine