Za 2 hodiny začne tvoj mozog „skratovať“. Vedci odhalili závažné vplyvy smogu na funkcie organizmu
- O škodlivosti výfukových plynov z áut vieme už dlho
- Neovplyvňujú však iba životné prostredie, ale aj ľudský organizmus
- O škodlivosti výfukových plynov z áut vieme už dlho
- Neovplyvňujú však iba životné prostredie, ale aj ľudský organizmus
O škodlivosti výfukových plynov z áut vieme už dlho, no okrem toho, že majú negatívny dopad na životné prostredie, môžu výrazne ovplyvniť aj funkciu ľudského mozgu. Potvrdili to vedci z University of British Columbia a University of Victoria, ktorí zistili, že vdychovanie týchto plynov dokáže zmeniť konektivitu mozgu. Celý proces pritom prebieha iba 2 hodiny.
Zistenia odborníkov sú založené na randomizovanej štúdii, do ktorej sa zapojilo 25 zdravých dospelákov. Tí boli vystavení znečisteniu z auta v laboratórnom prostredí. V druhej fáze štúdie boli tieto osoby vstavené čistému filtrovanému vzduchu.
Ako ďalej informuje portál Science Alert, pred a po každom scenári podstúpili dobrovoľníci skenovanie mozgu. Po tom, čo boli účastníci v prostredí so znečisteným vzduchom, ich mozgy vykazovali zníženú konektivitu v sieti predvoleného režimu, čiže v súbore vzájomne prepojených oblastí mozgu. Tie sú najaktívnejšie v čase, keď ich zapájame do vnútorných myšlienok, ako je napríklad zapamätávanie alebo introspekcia.
Ide o zistenia, ktoré v minulosti neboli medzi ľuďmi spozorované. Hoci súčasná štúdia netestovala účinky, ktoré môžu mať tieto poznatky na výkon mozgu, iný výskum sa sústredil práve na to.
Predošlé štúdie spájali zmenenú konektivitu mozgu so zníženou pracovnou pamäťou, no aj so zníženým pracovným výkonom.
Neuropsychologička z University of Victoria Jodie Gawryluk hovorí, že zistenia sú znepokojujúce. Hoci je podľa nej potrebný ďalší výskum na úplné pochopenie funkčných dopadov týchto zmien, vedci sa domnievajú, že ide o zmeny, ktoré môžu poškodiť myslenie ľudí alebo schopnosť pracovať.
Komplikácie môžu byť horšie
Tieto zistenia mnohých pravdepodobne vystrašia, no vedci majú aj dobrú správu. Je ňou skutočnosť, že zmeny pozorované v štúdii boli iba dočasné a vrátili sa späť do normálu v čase, keď cez pľúca prúdil čistý vzduch. Zlou správou ostáva, že chronické vystavenie znečistenému vzduchu môže mať na mozog škodlivé účinky.
Vzhľadom na to, že až 99 percent ľudí na svete vdychuje nesmierne znečistený vzduch, následky môžu byť hlboké. Ako ukázali nedávne čínske výskumy, znečistenie ovzdušia možno spájať s horšími výsledkami v testoch v jazyku a v matematike.
Pľúcny lekár Chris Carlsten z UBC hovorí, že desaťročia si vedci mysleli, že mozog je pred škodlivými účinkami znečisteného ovzdušia chránený. „Táto štúdia je prvou svojho druhu na svete a poskytuje čerstvé dôkazy, ktoré podporujú spojenie medzi špinavým ovzduším a kogníciou,“ dodáva.
V roku 2020 napríklad vedci sledovali markery spojené s Alzheimerovou chorobou. Nachádzali sa v mozgoch nielen dospelých ľudí, ale aj u mladých dospelých, detí a dojčiat. Išlo o ľudí z Mexico City, ktoré je známe svojím znečisteným ovzduším.
Ukázalo sa, že spúšťačom poškodenia môžu byť kovové nanočastice, ktorých zdrojom bolo práve ovzdušie. V roku 2022 vedci potvrdili, že tieto častice po vdýchnutí dokážu obísť ochrannú bariéru mozgu, o ktorej sa kedysi predpokladalo, že mozog chráni pred toxickým materiálom.
Hoci sa v aktuálnej štúdii vedci sústredili len na výpary z výfukov áut, pravdepodobne existujú aj iné formy znečisteného ovzdušia, ktoré sú rýchlejšie a majú na ľudský organizmus ešte horší vplyv.
Zdroje: Science Alert, BMC, Science Alert, UBC