Za 31 gramov zaplatíš 19-tisíc eur. Najdrahším drahým kovom na svete nie je zlato

Zlato už od nepamäti predstavuje symbol bohatstva, s ktorým si ho spájame najmä kvôli jeho výnimočnému lesku. Zlatokov uvádza, že najstaršie náleziská zlata vznikli pred 3 miliónmi rokov a celková hmotnosť doteraz vyťaženého zlata sa odhaduje na 75 až 120-tisíc ton. 

Zásoba drahých kovov je v súčasnosti obmedzená, čo ich robí ešte cennejšími. História ťažby zlata siaha až približne 500 rokov späť, avšak tento ušľachtilý kov nie je najvzácnejším drahým kovom súčasnosti. Je ním striebristo biely kov, ktorý je tvrdší ako zlato a v roku 1803 ho objavil britský chemik W. H. Wollaston. 

Veľmocou boli spočiatku Španieli

V minulosti malo najviac zlata Španielsko. Španielski dobyvatelia objavili veľké množstvo zlata a striebra v oblastiach, na ktorých sa dnes nachádzajú krajiny ako Mexiko, Peru, Kolumbia a iné krajiny Latinskej Ameriky. Tento zlatý a strieborný príliv pomohol Španielsku stať sa jednou z najbohatších a najvplyvnejších krajín sveta v 16. a 17. storočí.

Španielsko získalo veľké množstvo zlata prostredníctvom obchodu so svojimi kolóniami v Amerike a iných oblastiach, ako aj prostredníctvom dobytia a drancovania indiánskych kmeňov. Zlato sa prevažne používalo na mince a na výrobu dekoratívnych predmetov, ako sú koruny, šperky a iné luxusné predmety, uvádza Bullock Museum.

Strašiakom 21. storočia je modré svetlo. Drahé okuliare nepotrebuješ, použi pravidlo 20-20-20

V 19. storočí viedol výskyt zlata v Kalifornii a Austrálii k rozvoju nových ťažobných oblastí a rastu svetovej produkcie zlata. Španielsko tak postupne stratilo svoje postavenie ako najväčší držiteľ zlata. Dnes majú najväčšie zásoby zlata Spojené štáty americké a Španielsko sa už v rebríčku krajín s najväčšími zásobami zlata neumiestňuje tak vysoko.

Veľa zlata je aj v Európe

Podľa World Gold Council sa v súčasnosti najväčšie zásoby zlata nachádzajú v USA, Nemecku, Taliansku, Francúzsku a Číne. Tieto krajiny majú významné zásoby zlata a sú významnými hráčmi na svetovom trhu s týmto kovom.

USA držia najväčšie zásoby zlata na svete, s odhadovanými 8 133,5 tonami zlata, čo predstavuje viac ako 17 % celosvetových zásob. Nemecko je druhou najväčšou krajinou s 3 367,9 tonami, nasledované Talianskom s 2 451,8 tonami a Francúzskom s 2 435,4 tonami.

Čína je tiež významným hráčom na svetovom trhu s zlatom a v súčasnosti drží približne 1 948,3 ton zlata. Okrem týchto krajín sú tu aj ďalšie krajiny s významnými zásobami zlata, ako sú Rusko, Austrália, Kanada, Juhoafrická republika a mnoho ďalších.

zdroj: TASR/AP Photo/Gemunu Amarasinghe

19-tisíc eur za 31,1 gramov

Najdrahším drahým kovom na svetovom trhu je v súčasnosti ródium, ktoré sa používa ako katalyzátor v automobilovom priemysle a v chemickom spracovaní ropných výrobkov. Tento vzácny kov má vysokú odolnosť proti korózii a chemickým reakciám a používa sa tiež v chemickom spracovaní ropných výrobkov alebo vo výrobe zrkadiel.

Ródium sa používa aj v šperkárstve, kde sa kombinuje s inými kovmi, ako je zlato a striebro, aby sa zvýšila ich odolnosť a lesk. Okrem iného sa tiež nachádza v zemskej kôre v malých množstvách a ťaží sa ako vedľajší produkt spolu s platinou a inými platinovými kovmi.

Najväčšie svetové zásoby ródia sa nachádzajú v Juhoafrickej republike, Rusku a na Aljaške, uvádza New Age Metals. V januári 2023 sa cena ródia pohybovala na úrovni takmer 19-tisíc eur za uncu (31,1 gramov), čo predstavuje nárast o viac ako 500 % oproti roku 2020.

Okrem ródia patria medzi drahé významné komodity na svetovom trhu aj platina, paládium, zlato či striebro. Ceny týchto kovov sa však líšia v závislosti od ponuky a dopytu na trhu, ktoré sú ovplyvňované rôznymi faktormi, ako sú hospodárska situácia, politické udalosti, globálny dopyt po týchto kovoch a podobne.