Slováci si „jesenné upratovanie“ radi uľahčujú. Za bežnú aktivitu však môžeš dostať pokutu až 1 500 €

  • Najľahším spôsobom, ako sa zbaviť bioodpadu, je spáliť ho
  • Ide však o nezákonnú a nebezpečnú činnosť
  • Môžeš dostať mastnú pokutu
hrabanie lístia
TASR/Roman Hanc
  • Najľahším spôsobom, ako sa zbaviť bioodpadu, je spáliť ho
  • Ide však o nezákonnú a nebezpečnú činnosť
  • Môžeš dostať mastnú pokutu

Prichádza jeseň a s ňou spojené procesy, ktoré predstavujú pre bežného občana najmä na dedinách len prácu navyše. Na záhradách sa objaví napadané lístie, spadnuté konáre a iné druhy bioodpadu. Sedliacky rozum diktuje, že najjednoduchším spôsobom, ako sa tohto neporiadku zbaviť, je spáliť ho. Ak by si tak urobil, dopustil by si sa obrovskej chyby. 

Toto nebezpečné konanie môže mať totiž vážne následky pre životné prostredie a ľudské zdravie, upozorňuje Ministerstvo životného prostredia (MŽP). Navyše ide aj o nezákonnú činnosť. 

Podľa zákona o odpadoch je vypaľovanie trávnatých porastov a spaľovanie odpadu z lístia, trávy a konárov zakázané. Za takéto konanie hrozí pokuta pre občanov až do výšky 1 500 eur, pre právnické osoby od 4 000 do 350 000 eur. Vypaľovanie trávy môže spôsobiť požiar, ktorý môže ohroziť životy ľudí a zvierat. Požiar môže tiež poškodiť majetok a prírodné prostredie.

Vypaľovanie trávy môže poškodiť aj pôdu. Oheň ničí povrchovú vrstvu pôdy, ktorá je dôležitá pre zadržiavanie vody a výživu rastlín. Poškodenie pôdy môže viesť k erózii, ktorá môže spôsobiť záplavy a ďalšie škody. Taktiež zabíja drobné živočíchy, ktoré žijú v pôde a v tráve. Tieto živočíchy sú dôležitou súčasťou prírodného ekosystému.

Radšej kompostuj

MŽP preto apeluje na občanov, aby sa vypaľovaniu trávy vyhýbali. Namiesto toho odporúča kompostovať biologicky rozložiteľný odpad alebo ho odovzdať do hnedých kontajnerov.

Kompostovanie je prirodzený proces rozkladu organického materiálu. Kompostom možno hnojiť pôdu a zlepšovať jej úrodnosť. Hnedé kontajnery sú určené na zber biologicky rozložiteľného odpadu zo záhrad, ako je lístie, tráva, konáre a kuchynský odpad.

oheň
zdroj: TASR/Radovan Stoklasa

MŽP tiež upozorňuje, že plošné vypaľovanie trávy a porastov ohrozujúce životné prostredie je zakázané aj podľa zákona o ochrane prírody a krajiny a zákona o ochrane pred požiarmi. Na zakladanie ohňa v prírode rezort odporúča využívať oficiálne ohniská a rešpektovať všetky predpisy, pravidlá a obmedzenia, ktoré pre danú lokalitu platia.

V prípade, ak nezodpovední občania spôsobia požiar, hrozí im okrem pokuty aj trestné stíhanie. MŽP preto vyzýva občanov, aby boli pri vypaľovaní trávy a zakladaní ohňa v prírode opatrní a aby dodržiavali platné predpisy.

Ekologicky sa dá myslieť vždy

Rovnako sa s jesenným obdobím spája aj Sviatok všetkých svätých, počas ktorého je pre slovenských občanov zvykom navštevovať hroby. Sviatok však každoročne potrápi najmä smetiarov, keďže na cintorínoch ostáva veľké množstvo odpadu.

Takmer 90 percent cintorínskeho odpadu sa však dá triediť a následne recyklovať. Nesprávnym zaobchádzaním však končí v Zariadeniach na energetické využitie odpadu (ZEVO) či na skládkach.

Mestská firma Odvoz a likvidácia odpadu (OLO), Marianum – Pohrebníctvo mesta Bratislavy, organizácia zodpovednosti výrobcov NATUR-PACK a občianske združenie Živica preto prinášajú nielen rady na jeho správne triedenie, ale aj alternatívy, ako si uctiť príbuzných vzhľadom na životné prostredie.

Koreňom problému sú materiály ozdôb, ktoré sa na Slovensku zvyknú nosiť na hroby. Väčšinou ide o plasty, textil, lepidlo a drôt, ktoré sú buď veľmi ťažko oddeliteľné, alebo sa to spotrebiteľom robiť nechce. Rovnako o umelé kvety, vence či svietniky, obzvlášť problematické sú ikebany ukotvené v nádobách s betónom či sadrou.

Podľa organizácií je preto potrebné osvojiť si dobré triediace návyky, aby mohol byť odpad ďalej spracovaný. Spomedzi všetkých druhov odpadu má najväčšie zastúpenie (takmer 60 percent) zelený biologicky rozložiteľný odpad. Aby sa mohol ďalej spracovať a poslúžiť ako živá pôda, nemôže obsahovať drôty, lepidlá, umelohmotné dekorácie, obaly, stuhy či aranžérsku hmotu.

Zamerať by sa preto mohli ľudia aj na ekologickejšie alternatívy. Umelé aranžmány sa dajú nahradiť živými alebo sušenými kvetmi, vence môžu mať slamený či prútený základ a ako ozdoby poslúžia šípky, gaštany, šišky či iné sušené rastliny. Namiesto drôtu možno použiť lyko či prírodný špagát.

Zdroje: MINŽP, TASR

Najnovšie videá

Trendové videá