Za bežný balík kávy zaplatíš rapídne viac: S novým zákonom sa zavedú viaceré opatrenia

Nové legislatívne opatrenia môžu mať vážny vplyv na obchodovanie s kávou. Podľa agentúry Bloomberg je nové opatrenie zamerané na ochranu lesov a boj proti odlesňovaniu, pričom ide o spojenie s pestovaním plodín, na správu poukázal portál TV noviny.sk.

Nariadenie EÚ o odlesňovaní totiž bude vyžadovať, aby dovozcovia dokázali, že komodity, ako napríklad káva, hovädzie mäso, kakao či drevo, neprispievajú k ničeniu lesnej pôdy.

Nedostatočná jasnosť v podrobnostiach však spôsobila, že mnohé podniky nie sú dostatočne pripravené, takže určité prerušenie dodávok je nevyhnutné.

Voči týmto novým výzvam je obzvlášť zraniteľná káva, teda plodina, ktorá je závislá od miliónov malých pestovateľov na celom svete. Je teda náročné, aby každé zrno spĺňalo nové podmienky.

Veľké množstvo podnikov sa práve teraz snaží dodať čo najväčšie množstvo kávy a iných surovín, ktorých sa zákon dotkne, do Európy (Európskej únie). Portál tvnoviny.sk poukázal na príklad dovozu kávy z Brazílie, kde len za prvých sedem mesiacov roku 2024 stúpol dovoz o 65 %.

Promptné zásobovanie je pre dodávateľov kľúčové, pretože nové nariadenia budú vyžadovať viac dokumentov či iných certifikátov a práve tie môžu následne spôsobiť oneskorenie dodávok. 

Ovplyvní to cenu kávy?

V rámci európskeho trhu môže mať táto zmena skutočný vplyv na vývoj cien kávy. Výrobcovia a obchodníci musia investovať do nových systémov, ktoré budú sledovať pôdu, čím zabezpečia, že kávové zrná pochádzajú z oblasti, kde je odlesňovanie kontrolované. 

Menší dodávatelia zŕn môžu mať problémy s novými požiadavkami, čo rapídne ovplyvní ich prístup na trh.

Zdanenie obchodných reťazcov

Slovenská národná strana (SNS) v súvislosti s tvorbou štátneho rozpočtu na rok 2025 vyzvala ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Richarda Takáča, aby predložil zákon na zdanenie obchodných reťazcov. „SNS je presvedčená, že zdanením obchodných reťazcov štát získa dostatočné množstvo finančných prostriedkov na to, aby mohol sociálne slabším kompenzovať drahé ceny potravín,“ uviedla riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

Slovenská aliancia moderného obchodu (SAMO) plánované zdanenie obchodných reťazcov odmieta a návrh SNS by podľa nej spôsobil skokové zdraženie potravín.

„Ak by sa takýto zákon prijal, išlo by o novú daň výlučne iba na potraviny, čo by bolo jednoznačne antisociálne opatrenie roka,“ povedal pre agentúru SITA predseda SAMO Martin Krajčovič. Obchodníci združení v SAMO sú presvedčení, že ak chce vláda skutočne priaznivo ovplyvniť situáciu v obchode a v cenovom vývoji potravín, mala by svoje úsilie nasmerovať nie na reštriktívne opatrenia, ale najmä na zlepšovanie podnikateľského prostredia, masívnu podporu domácich producentov či konsolidáciu systému DPH.

Predseda predstavenstva Slovenského zväzu pekárov, cestovinárov a cukrárov SR Milan Lapšanský pre agentúru SITA povedal, že v otázke potreby zavedenia špeciálneho odvodu vychádzajú politici zo skutočnosti, že reťazce na Slovensku zarábajú extrémne sumy, ktoré násobne prevyšujú i zisky obchodných reťazcov pôsobiacich v západnej Európe.

„Na vysvetlenie uvádzame, že ak sa tam za štandardný hospodársky výsledok obchodného reťazca považuje zisk 1 % z obratu a za výnimočný výsledok 2 %, tak na Slovensku je to násobne vyššie číslo. Výška aplikovanej obchodnej prirážky je extrémna a to je aj dôvod, prečo máme najdrahšie potraviny vo V4 a vysoko ziskové reťazce,“ vysvetlil Lapšanský.

Inštitút sociálnej demokracie (ISD) v tejto súvislosti zašiel ešte ďalej, keď tvrdí, že zahraničné reťazce si uplatňujú skryté poplatky a fiktívne náklady. Uviedol to predseda správnej rady ISD Martin Halás s tým, že takto každoročne štát prichádza o niekoľko desiatok až stoviek miliónov eur iba na daniach.

Podľa inštitútu je potrebné tiež pristúpiť k regulovaniu obchodných marží, ktoré si obchodné reťazce započítavajú do koncových spotrebiteľských cien. Pre agentúru SITA v tejto súvislosti predseda SAMO Martin Krajčovič uviedol, že zo strany ISD ide o ničím nepodložené klamstvo.

Novela zákona sa pripravuje

„Dokonca si nedali ani tú prácu, aby si prečítali platnú legislatívu na Slovensku. Účtovať skryté poplatky, zalistovacie poplatky a podobne je na Slovensku zakázané podľa zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami,“ spresnil Krajčovič a doplnil, že riešenie ako regulácia marží je protiprávna, o čom už rozhodol aj Európsky súdny dvor.

„Ak si zoberieme za posledných päť rokov, ktorá krajina regulovala marže, ceny potravín a zaviedla odvod pre obchodné reťazce, tak je to Maďarsko. Ak si zoberieme vývoj inflácie za posledných päť rokov, tak Slovensko, Česko a Poľsko sa pohybujú okolo 7 – 8 %, Maďarsko až 13 %, čo je jednoznačne najvyššie číslo v rámci V4. Čiže ISD navrhuje nielen protiprávne opatrenia, ale najmä tie, ktoré vedú k zvyšovaniu cien potravín,“ uviedol Krajčovič a dodal, že Protimonopolný úrad hodnotí každý rok konkurenčné prostredie na Slovensku a v prípade maloobchodu s potravinami konštatoval veľmi silné konkurenčné prostredie. To isté potvrdili aj analytici z INESS.

Lapšanský vysvetlil, že v zmysle ustanovení Zákona o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami môžu obchodníci žiadať od roku 2019 poplatky maximálne do výšky 3 % za marketing a 3 % za logistiku.

„Aktuálne sa na agrorezorte pripravuje novela tohto zákona, na ktorej spolupracujú aj potravinári, a veríme, že ešte viac zlepší ochranu výrobcov potravín, ktorí majú prirodzene slabšie postavenie. Existujú totiž dôkazy, že niektorí obchodníci obchádzajú platný zákon formou takzvaných vratiek nepredaných tovarov, ktoré súčasný zákon zakazuje,“ povedal pre agentúru SITA Lapšanský. Zároveň upozornil, že evidujú snahy zo strany jedného supermarketového reťazca vytvárať tlak na výrobcov potravín na poskytnutie vysokých finančných objemov ako kompenzáciu za nedosiahnutie plánovaného hospodárskeho výsledku reťazca.

„Posilňovanie ochrany výrobcov potravín je trendom v celej Európskej únii, pretože potraviny sa vyrábajú vo výrobných prevádzkach, nie u obchodníkov na regáloch. V prípade, ak by štát chcel odvod zaviesť takým spôsobom, aby sa nepremietol do spotrebiteľských cien, musel by súčasne zo zavedením odvodu intenzívne využívať možnosti dané Zákonom o cenách a regulovať výšku ich obchodnej prirážky,“ uzavrel Lapšanský s tým, že napríklad nulovú DPH majú na vybrané potraviny v Poľsku a vysoko konkurenčné prostredie zároveň výrazne tlačí dole aj obchodnú prirážku.