Za rohom: Na šľachtické hody nemusíš cestovať desiatky kilometrov. Pozri si TOP 5 miest, kde zažiješ gastronebo

Kuchyňa v Bratislave a okolí spája chute typické pre Maďarsko, Rakúsko aj Slovensko. Najčastejšie podávaným jesenným jedlom v Bratislavskom regióne je pečená hus alebo kačica s lokšami a kapustou.

Okrem toho má Bratislava a okolie bohatú tradíciu slovenských vinárskych oblastí, ktoré dotvárajú nezabudnuteľný kulinársky zážitok každého návštevníka. 

Startitup s podporou Bratislava Region Tourism spustil projekt Za rohom, v ktorom postupne predstaví to najlepšie, čo Región Bratislava a okolie ponúka.

Táto časť je venovaná gastroprevádzkam a jedlám, ktoré sa oplatí ochutnať. Či už si fanúšik tradičných špecialít, sladkých pochúťok alebo jedál z diviny, tieto podniky ťa nesklamú. 

Bratislavský kraj má čo ponúknuť

Bratislava Region Tourism ako organizácia destinačného manažmentu vytvára podmienky a podporuje rozvoj cestovného ruchu na malom, ale pestrom území regiónu, ktorý okrem hlavného mesta zahŕňa aj prirodzené destinácie Malé Karpaty, Región Senec a Záhorie.

Spolu s portálom Startitup spustili projekt Za rohom, ktorý približuje krásy Regiónu Bratislava. Chcem sa dozvedieť viac →

 

1. Gurmánska tradícia | Husacina v Slovenskom Grobe

Obec Slovenský Grob neďaleko Bratislavy sa pýši viac ako 100-ročnou tradíciou pečenia husí. Historicky za to vďačí vhodným podmienkam na chov husí a kačíc, ktorými boli dostupnosť vody, lúky na pastvu a pestovanie kukurice.

Do Slovenského Grobu chodia dlhé roky gurmáni nielen zo Slovenska, ale aj z celého sveta. Do chrumkava upečená hus či slávne grobské lokše sú pripravované podľa prastarých receptov. 

Navštíviť túto obec znamená zažiť chuť dokonale upečenej husi, ktorá sa tu podáva s tradičnými lokšami a dusenou kapustou. Prevádzky, ktoré túto tradičnú pochúťku pripravujú podľa originálnych receptúr odovzdávaných z pokolenia na pokolenie, sú združené v Cechu husacinárov Slovenského Grobu:

  • Husacina Penzión Karolína,
  • Husacina Plus Penzión, 
  • Husacina u Jakuba,
  • Grobský dvor,
  • Pivnica u zlatej husi,
  • Husacina u Zápražných,
  • Zelený dvor.

Zaujímavosť: Husi v Slovenskom Grobe sa piekli vždy v piatok v hlinených pekáčoch a v chlebových peciach, kde dostávali správnu farbu, vôňu a chuť. 

V sobotu ich niesli predávať na trh do Svätého Jura a Bratislavy. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch si už labužníci chodili vychutnať túto pochúťku priamo do Slovenského Grobu.

goose-3784046_1280
zdroj: Pixabay – Pečená kačica či hus sú na Slovensku obľúbené najmä na jeseň.

2. Pre milovníkov sladkého | Skalický trdelník

Trdelník je na Slovensku veľmi obľúbený, no už málokto vie, že pochádza z Rumunska. Trdelník je druh koláča, ktorý sa pečie na otáčajúcom sa rošte. 

Na Slovensku je najznámejší skalický trdelník – v roku 2007 získal ako prvý slovenský potravinársky výrobok ochrannú značku Európskej únie. 

Skalický trdelník sa vyrába tradičným spôsobom, ktorý sa dlhé roky odovzdáva z generácie na generáciu. Vykysnuté jemné cesto sa natiahne na „trdlo“ – valec z hruškového dreva, ktorý pečivu dodáva jeho charakteristický tvar.

Cesto sa potom potrie rozšľahanými bielkami a posype sekanými vlašskými orechmi, mandľami alebo marhuľovými jadrami, čo vytvára lahodnú chuťovú paletu.

Označenie Skalický trdelník môžu mať len trdelníky vyrobené na území okresov Skalica a Senica ohraničenom riekami Morava, Teplica a Myjava a hranicami s Českom.

Kde sa dá kúpiť: 

  • vinotéka u Františkánov v Skalici,
  • pobočky pekárne Lark,
  • potraviny Jednota,
  • u Havlíkú s možnosťou skupinových alebo firemných prezentácií.

Zaujímavosť: Recept priniesol generál vo výslužbe József Gvadányi so svojím kuchárom zo Sedmohradska, ktorí sa v Skalici usídlili v 18. storočí.  

Snímka obrazovky 2024-10-23 o 14.27.29
zdroj: FB/Trdlotéka – Skalický trdelník má aj ochrannú známku EÚ.

3. Šľachtické hody | Divina

Divina je typickým slovenským jedlom, ktoré má svoj pôvod už v dobe, keď urodzené rody hodovali po poľovačkách. Dnes sa s divinou v jedálničkoch Slovákov stretávame menej často, ak je však pripravená správne, je to skutočná delikatesa.

Jedlá z diviny už nájdeme na jedálnych lístkoch viacerých reštaurácií aj v Bratislavskom regióne – väčšina z nich siaha po mäse s dosledovateľným rodokmeňom, ktoré kupuje od spoľahlivých dodávateľov. 

Zažiť chuť, ktorá bola kedysi bežná na šľachtických hodoch, je dnes možné vo viacerých prevádzkach. Napríklad v Kaštieli Pálffy vo Svätom Jure, kde varia najmä z lokálnych surovín. 

Kam na divinu:

  • Kaštieľ Pálffy vo Svätom Jure,
  • Štefánka by Pulitzer v Bratislave.

Zaujímavosť: Divina obsahuje viac bielkovín a menej tuku oproti inému mäsu. Treba mať však na pamäti, že divá zver má viac pohybu, preto býva mäso tuhšie a vyžaduje si viac času na prípravu. Pozri si viac →

goulash-5033973_1280
zdroj: Pixabay – Divina sa teší čoraz väčšej obľube Slovákov.

4. Tradícia z hlavného mesta | Bratislavské rožky

Sladká pochúťka, ktorá je známa nielen v Bratislave, ale na celom Slovensku, je symbolom bratislavských trhov a jarmokov. 

Bratislavské rožky, ktoré sa kedysi volali aj bajgle, majú vo vnútri veľa správne ochutenej plnky – makovej alebo orechovej. Táto čerstvá sladká pochúťka sa predáva na známych bratislavských trhoch – napríklad na Miletičke.

Cesto na Bratislavské rožky musí obsahovať 30 % tuku z hmotnosti múky a musí byť tenké a chrumkavé. Na povrchu musia mať rožky typické mramorovanie a vnútri veľa správne ochutenej plnky.

Kde kúpiť bratislavské rožky:

  • Miletička,
  • mestské eventy a podujatia,
  • župná Stredná odborná škola gastronómie a služieb v Bratislave (rožky pečie na zákazku),
  • Obchod v múzeu – bratislavské rožky z prvotriednych ingrediencií od spoločnosti Fantastico sa predávajú aj v unikátnom Najstaršom obchode v Bratislave na Bielej ulici.

Zaujímavosť: Bratislavské rožky boli prvýkrát v histórii spomenuté už v roku 1599, kedy sa podľa Knihy majstrov cechu prešporských pekárov na Veľkonočný pondelok rozhodlo, že bajgle majú piecť všetci pekári, ktorí pečú aj praclíky.

Sladké rožky sa údajne dodávali aj do Viedne či iných monarchií. Postupom času sa však pekárska špecialita dostávala do zabudnutia. V súčasnosti je bratislavský rožok chránený v EÚ ako zaručená tradičná špecialita. 

20140425_TrznicaVinoBa_4703146373
zdroj: TASR/Štefan Puškáš – Bratislavské rožky sú typické pre rôzne mestské eventy či trhoviská.

5. Moderné tradičné jedlo | Salaš Sobotišťan

Salaše sú na Slovensku obľúbeným a veľmi navštevovaným miestom – bryndzové halušky, pirohy či kapustnica sú obľúbenými jedlami snáď každého Slováka.

Dobrý salaš však nemusí byť len na strednom Slovensku, nájsť sa dá aj na západe, dokonca v modernejšom prevedení. Taký je Salaš Sobotišťan v Senici ponúka jedlá tradičnej slovenskej kuchyne pripravené s moderným nádychom.

Okrem lahodných pokrmov, ktoré spájajú tradíciu a inovácie, salaš ponúka aj autentickú atmosféru. Jedlá sú pripravované z najkvalitnejších surovín.

Salaš sa nachádza na Kunovskej priehrade v Senici.

Okrem toho je zaujímavým miesto aj Biofarma Príroda v Stupave, ktorá ponúka tradičné čerstvé jedlá z kvalitných surovín, ale aj čerstvý ovčí syr či koláče ako od babičky. 

Salaš je tiež plný zvierat od oviec, kôz, mačiek a psov až po srnku Lízu. V Biofarme sú pripravené aj veľké ohniská, ktoré môžu návštevníci využiť. 

Zaujímavosť: V Salaši Sobotišťan pôsobí známy bratislavský šéfkuchár Daniel Hrivňák, ktorý je známy z rôznych bratislavských prevádzok, ale aj z televízie. V areáli salaša sa nachádza aj minifarma so pštrosom, alpakou, prasiatkami, husami a sliepkami. 

salaŠ
zdroj: FB/Salaš Sobotišťan – Tradičné jedlá v modernom šate ponúka salaš v Senici.

Projekt Za rohom

Bratislava Region Tourism ako organizácia destinačného manažmentu vytvára podmienky a podporuje rozvoj cestovného ruchu na malom, ale pestrom území regiónu, ktorý okrem hlavného mesta zahŕňa aj prirodzené destinácie Malé Karpaty, Región Senec a Záhorie.

V spolupráci s portálom Startitup spustili projekt Za rohom, ktorý približuje krásy Regiónu Bratislava. Rozdelený je na viac častí, v ktorých sa postupne predstavia miesta, ktoré sa oplatí navštíviť. 

Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva cestovného ruchu a športu Slovenskej republiky.

BRT2